Trnavská arcidiecéza je významnou súčasťou rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jej história je úzko spojená s vývojom cirkevnej správy na našom území a prešla viacerými zmenami až do súčasnej podoby. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové momenty a udalosti, ktoré formovali túto arcidiecézu.
Počiatky a vývoj cirkevnej správy
V minulosti cirkevnú správu na území dnešného Slovenska vykonávali Ostrihomská arcidiecéza (západná a stredná časť), starobylé Nitrianske biskupstvo a Jágerská diecéza (východná časť). Za zmienku stojí, že od dôb tureckého ohrozenia bolo viac ako 220 rokov sídlom ostrihomského arcibiskupa mesto Trnava.
Po vzniku Československa (1918) vzala Svätá Stolica v roku 1922 slovenskú časť diecéz do vlastnej správy. Na zmluvu „Modus vivendi“ nadviazala v roku 1937 apoštolská konštitúcia, ktorou bola časť slovenského územia natrvalo vyňatá z pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy. Bola vyhlásená nová cirkevná provincia, priamo podriadená Svätej stolici, s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Spravoval ju apoštolský administrátor a do nej patrila aj farnosť Žitavany.
Situácia sa výrazne zmenila až 30. decembra 1977, kedy pápež Pavol VI. Apoštolskými konštitúciami "Qui divino a Praescriptionum sacrosancti" ustanovil po prvýkrát v histórii samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu. Zároveň povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na arcibiskupstvo a podriadil mu všetky rímskokatolícke slovenské diecézy (Nitriansku, Banskobystrickú, Spišskú, Rožňavskú a Košickú). Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii.
V roku 1995 pápež Ján-Pavol II. zriadil pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku dve provincie: Západnú a Východnú. Košická diecéza bola povýšená na arcidiecézu a patria pod ňu biskupstvá Spiš a Rožňava.
Posledná veľká zmena v reorganizácii diecéz na Slovensku sa uskutočnila relatívne nedávno, keď Svätý Otec Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 zriadil nové diecézy a upravil hranice existujúcich. Vznikli dve nové diecézy (bratislavská a žilinská) a menili sa aj hranice existujúcich. Do Západnej provincie odvtedy patria arcidiecézy Bratislava a Trnava (sufragánna), ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Farnosť Žitavany, predtým patriaca do Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sa stala súčasťou Nitrianskej diecézy.
Trnavská arcidiecézna charita
Trnavská arcidiecézna charita (TADCH) je právnym nástupcom Bratislavsko-trnavskej arcidiecéznej charity, ktorá bola zriadená dňa 17. 12. 1995 a zaevidovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod číslom MK 768/1995-320 dňa 27. 12. V roku 2008 prišlo k zmene cirkevného usporiadania a k transformácii na Trnavskú arcidiecéznu charitu.
TADCH je cirkevnou organizáciou, ktorá sa vo svojej činnosti riadi ustanoveniami kódexu kánonického práva a všeobecnými záväznými predpismi platnými na území SR. Je samostatným právnym subjektom odvodzujúcim svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi. Štatutárnym zástupcom je diecézny riaditeľ.
Hlavným zameraním činnosti TADCH je poskytovanie sociálnych služieb a poskytovanie pomoci všetkým ohrozeným a marginalizovaným skupinám, komunitám a jednotlivcom. TADCH vlastní nehnuteľnosť v obci Cífer, v ktorej prevádzkuje domov sociálnych služieb, kancelárske priestory na Hlavnej ul. v Trnave využíva ako nájomca.
Prehľad správcov farnosti v Opatovciach nad Žitavou
Pre lepšiu ilustráciu historického vývoja uvádzame zoznam správcov farnosti v Opatovciach nad Žitavou:
- 1842 - 1886: Lajos (Ľudovít) Loziczky (1808 - 17. 4. 1886)
- 1886 - 1922: Sándor (Alexander) Karácsonyi (1843 - 5. 3. 1927)
- 1927 - 1928: Jozef Csanaky (17. 1. 1880 - 7. 5. 1928)
- 1928 - 1940: Jozef Palovčík (20. 11. 1892 - 19. 12. 1940)
- 1940 - 1941: Štefan Vrabec (nar. 1912)
- 1941 - 1952: Martin Pernecký (nar. 7. 11. 1910 v Gajaroch, zom. 29. 6. 1977)
- 1952 - 1977: Ján Baráth (nar. 28. 12. 1907 v Komjaticiach, zomrel 8. 12. 1993)
- 1977 - 1993: Mgr. Marek Božik (nar. 14. 4. 1957)
- 1993 - 2004: Mgr. Marek Kosorín (nar. 11. 8. 1960)
- 2004 - 2010: Mgr. Jozef Gajdoš (nar. 22. 3. 1969)
- 2010 - 2023: Mgr. Stanislav Caránek (nar. 4. 7. 1971)
- 2023 - Mgr. Peter Bajzík (nar. 4. 6. 1981)
Zoznam kaplánov, ktorí pôsobili vo farnosti, nie je úplný. Medzi nimi bol aj Valentinus (Bálint) Pollák, ktorý zomrel ako 27-ročný 21. 4. 1842.
Z obce pochádzajú títo kňazi (do 19. storočia):
- Ján Vojtech Šimko, 15. 1. 1759 Kňažice - 2. 9. 1827
- Jozef Dlhovský, 1. 3. 1785 Opatovce - 12. 3. 1863
- Štefan Herda (niekde sa uvádza Herday), 7. 8. 1796 - 16. 1. 1822, redemptorista, ordinovaný 1. 5. 1820
Ďalší kňazi pochádzajúci z obce:
- Raymond Herda, 13. 9. 1891 - 1956, ordinovaný 15. 5. 1915
- Benedikt Mravík, 13. 3. 1900 - 20. 3. 1989, ordinovaný 5. 7. 1925
- Michal Ondriaš, 10. 10. 1903 - 11. 5. 1979, ordinovaný 7. 7. 1929
- Jozef Mášik, Supreior rádu tešiteľov Božského srdca, 14. 3. 1906 - 4. 5. 1984
- Jakub Gajdoš, SJ, 25. 9. 1907 - 18. 3. 1977, ordinovaný 29. 3. 1936
- Pavel Pánik, 26. 10. 1908 - 14. 2. 1980, ordinovaný 19. 3. 1933
- Rudolf Mauréry, ThDr., 18. 7. 1909 - 14. 2. 1970, ordinovaný 18. 6. 1933
- Pavel Gajdoš, 29. 9. 1910 - 1988, ordinovaný 17. 5. 1936
- Ernest Ondriaš, 8. 9. 1912 - 8. 5. 1981, ordinovaný 29. 6. 1935
- Štefan Kováč, ThDr., PaedDr., 5. 8. 1957, vysvätený 13. 6. 1982
- Ján Kováč, Mgr., OSChP, 26. 8. 1960, vysvätený 13. 10. 1985
- Jozef Gajdoš, Mgr., 22. 3. 1969, vysvätený 10. 6. 1995
- Peter Cibira, Mgr., 26. 8. 1971, vysvätený 31. 8. 1996
- Igor Gajdoš, Mgr., nar. 1974
- Marián Ondriaš, Mgr., SDB, nar. 1976
- Peter Šabo, nar. 1981, vysvätený 8. 12. 2007
- Andrej Šabo, nar. 1985, vysvätený 13. 4. 2013
- Ľuboš Mihálka, Mgr., nar. 28. 9. 1988, vysvätený 13. 6. 2015
Kultúrne pamiatky a sakrálne objekty
V obci sa okrem kostola Nanebovzatia Panny Márie z r. 1730 nachádzajú aj ďalšie kultúrne pamiatky a sakrálne objekty:
- Socha sv. Jána Nepomuckého na Kňažickej ulici, pôvodne osadená v roku 1811 a zrekonštruovaná v r. 2005
- Kríž z roku 1905
- Trojičný stĺp z roku 1929 na počesť bohoslovca Jána Mravíka, ktorý počas štúdií zomrel
- Pieta so Sedembolestnou Pannou Máriou z r. 1948
- Kaplnka na kňažických Dolných lúkach, na konci chotára na ulici Hlboká, na ulici Príčina a na Opatoveckej ulici (1887)
- Kríže na oboch cintorínoch ako spomienka na padlých v prvej a druhej svetovej vojne
- Kríž (K. Škula, 1952) v poliach neďaleko lokality zvanej Pažiť
- Súkromná kaplnka na Chrenovej chate, vysvätená v r. 1948
- Dve malé kaplnky vo viniciach v Suličíne na počesť sv. Urbana a sv. Barbory
Od septembra 1978 pôsobí pri kostole spevácky zbor Jána Pavla I. Počas celých desaťročí svojím spevom oživujú nedeľné a sviatočné bohoslužby.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #trnavska #arcidieceza