Ak sa rozhodnete toto leto dovolenkovať na Orave, možno na svojich potulkách zablúdite do obce so zaujímavým názvom - Zubrohlava. Len pár kilometrov od poľských hraníc ukrýva malebná dedinka národnú kultúrnu pamiatku - Kostol svätých Petra a Pavla.
V obci prebehlo v posledných rokoch reštaurovanie významných cirkevno-historických pamiatok vďaka cezhraničnému programu Interreg Poľsko-Slovensko, projekt Ochrana dedičstva pohraničia poľsko-slovenského cez renovácie historických objektov vo farnostiach Lipnica Wielka a Zubrohlava. Pamiatky sú historickým a duchovným prameňom, z ktorého môžeme čerpať poznatky vypovedajúce o minulosti a živote našich predkov.
Medzi jednu z dôležitých zreštaurovaných pamiatok patrí aj spomínaný rímskokatolícky farský Kostol sv. Petra a Pavla, ktorý je zároveň najvýznamnejšou pamiatkou obce. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený rozhodnutím zo dňa 23. augusta 1963.
História kostola svätých Petra a Pavla
Farský kostol svätých Petra a Pavla je neskorobarokový a stavali ho v rokoch 1754-1761 a na sviatok patrónov Petra a Pavla 29. júna 1761 bol požehnaný. Kostol bol postavený na základoch predchádzajúceho evanjelického kostola z roku 1618.
V 17. storočí prebiehali na území Slovenska nepokoje týkajúce sa vierovyznania. Evanjelici a katolíci sa doslova preli o takmer každú cirkevnú či historickú pamiatku. Výnimku však tvorila obec Zubrohlava. Prvý kostol v tejto dedinke na Orave patril evanjelikom, no v pokoji ho užívali obe konfesie.
Zubrohlava však postupne bohatla z predaja plátna, pretože plátenníctvo pozdvihlo obec do takého blahobytu, že ho doslova nazývali „zlatým vekom“. Jej obyvatelia sa rozhodli požiadať o povolenie na výstavbu nového - tentoraz rímskokatolíckeho - kostola. Stavba trvala sedem rokov a kostol požehnali na sviatok jeho svätých Petra a Pavla - 29. júna 1761.
O výstavbu sa zaslúžili hlavne zubrohlavskí plátenníci, ktorí plátno najskôr predávali po domoch, neskôr rozvážali aj na vozoch po celom Rakúsko-Uhorsku. Výstavbu kostola taktiež podporil významný zubrohlavský rodák Ján Gustíny Zubrohlavský, ktorý bol kanonikom v Jágri, sudca prelátom uhorskej tabule, titulárny biskup sergio-poliský a od roku 1764 nitriansky biskup a župan.
Po postavení kostola sa v roku 1770 Zubrohlava stala po oddelení od Námestova samostatnou farnosťou s filiálkou Bobrov a neskôr od roku 1787 s filiálkou Klin. Počas pôsobenia pána farára Hautschela (1791-1795) bola ku kostolu pristavená veža pokrytá bielym plechom. Znovu prispeli plátenníci, ale aj vedúci farbiarne Jozef Kunst, otec ďalšieho významného rodáka, kaločského arcibiskupa Jozefa Kunsta. V roku 1805 bol za 264 zlatých kúpený nový organ s dvanástimi registrami.
Do kostola v Zubrohlavy chodievali počas veľkých sviatkov Kliňania, ale aj Rabčania, ktorí to mali bližšie. 10. februára 1901 ráno okolo šiestej hodiny rannej vznikol v kostole požiar, pri ktorom zhorela väčšina vnútorného zariadenia kostola, ako napríklad tri oltáre, sochy, podlaha, lavice, časť organa. Nasledujúce roky boli hlavne o zháňaní finančných prostriedkov od domácich, ale aj od rodákov z Ameriky. Prispeli aj gróf Jozef Pálffy, list so žiadosťou o pomoc smeroval aj k cisárovi Františkovi Jozefovi I., nie je známe, či niečo poslal.
Postupne boli v týchto rokoch vymenené okná (1901), 1902 sochy a oltáre z juhotirolskej Val Gardeny (Gröden) - Taliansko. Bola položená dlažba (1908), 1922 prišli ďalšie sochy, betlehem a krížová cesta. Počas 1.svetovej vojny boli zrekvirované zvony, tie bolo po vojne potrebné nahradiť. V roku 1933 bol kostol vymaľovaný českým umelcom Františkom Martinů (brat slávneho Bohuslava Martinů) s pomocníkmi. Maľby, ktoré sa zachovali boli reštaurované v roku 2022. Po 2.svetovej vojne sa postupne opravovala poškodená fasáda a strecha kostola (1949). V roku 1951 sa už spomína v rozpočte náklad na elektrinu, kostol bol elektrifikovaný. Zvony však boli elekrifikované až v roku 1995, dovtedy sa zvonilo ručne. 23.augusta 1963 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1987 bola kompletne odstránená vonkajšia omietka a nahradená novou. V roku 1997 boli inštalované nové vitrážne okná.
24.júna 2004 konsekroval kostol Mons. ThDr. Štefan Sečka, pomocný biskup Spišskej diecézy. Predchádzalo tomu umiestnenie nového liturgického zariadenia podľa kánonického práva, pevný oltár (obetný stôl), ambóna, svietnik a konsekračné kríže. V roku 2012 bola pokrytá veža medenou krytinou a v roku 2014 aj strecha kostola. V roku 2017 bola obnovená podlaha, vybraté kompletne podložie, nový násyp, izolácia, podlahové kúrenie, poter, dlažba a vykurovanie tepelnými čerpadlami.
V roku 2020 bola zreštaurovaná najstaršia hnuteľná národná kulktúrna pamiatka v Zubrohlave inštalovaná na južnej stene kostola v interiéri: Súsošie s baldachýnom „Sv. Anna vyučuje Pannu Máriu“ od neznámeho autora z 2.polovice 18.storočia. Niektoré nepotvrdené názory hovoria, že bola už v predchádzajúcom drevenom kostole sv.Michala.
V rokoch 2021 - 2022 bol realizovaný veľký projekt z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja z programu Interreg Poľsko-Slovensko pod názvom „Ochrana dedičstva pohraničia poľsko-slovenského cez renovácie historických objektov vo farnostiach Lipnica Wielka a Zubrohlava (PLSK.01.01.00-12-0171/17).“ Reštaurované boli nástenné maľby, organ - reštaurovaná skriňa a vymenené hracie ústrojenstvo, reštaurovaný bol prícestný kríž zo Slanice (medzi kostolom a farou) a obnovené okolie kostola - chodníky, parkovisko a kaplnka.
Architektúra a interiér kostola
Kostol bol postavený v neskorobarokovom slohu a dodnes takmer nezmenil svoj vzhľad. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym ukončením sanktuária, predstavanou vežou a sakristiami. Priestory sú klenuté valenou klenbou s lunetami. Fasády sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je krytá vysokou ihlanovou strechou.
Reštaurované maľby v zubrohlavskom kostole sú dielom moravského umelca Františka Martinů z Poličky. Ten ho so svojimi pomocníkmi vymaľoval v roku 1933. Martinů vytvoril zaujímavý koncept výmaľby a realizoval kompozíciu vo svätyni s námetom kázania spolu s Pantokratorom a v lodi postavy evanjelistov. Ostatné maľby, hlavne anjelov vo svätyni, mohli maľovať pomocníci. Pôvodne bol kostol vymaľovaný kompletne, zachovali sa však iba nástenné obrazy. Ostatné maľby na stenách, prevažne s motívom hrozna, boli najskôr v roku 1974 premaľované žltými, krémovými a ružovými farbami s jednoduchšími vzormi. No v roku 1994 bola výmaľba zmenená na súčasnú čisto bielu.
Nástenné maľby boli realizované technikou al secco - maľovali sa na vyzretý povrch vápennej omietky, ktorá bola vyhladená dreveným alebo filcovým hladidlom. Na takto upravený povrch bol najprv nanesený vápenný náter hustej konzistencie s prímesou bielkovinového spojiva, takzvaným kazeínom. Ide o derivát materiálu, ktorý vznikne primiešaním mlieka, tvarohu alebo vajec do vápna s cieľom zaistiť dostatočnú odolnosť náteru. Samotné maľby sú nanášané na vrstve so zvládnutými princípmi iluzívneho priestoru a hmoty tvarov. Štýl al secco sa odlišuje od fresky tým, že vápenný náter sa nanáša na starú, zatvrdnutú omietku a nie do čerstvej omietky ako pri freskách.
Výsledkom práce reštaurátorov sú maľby, ktoré rešpektujú reálny stav dochovania vo svojom formáte a rovnako rešpektujú aj rukopis autora a ním zvolenú technológiu.
V zubrohlavskom kostole sa nachádza aj vzácne súsošie s baldachýnom - „Svätá Anna vyučuje Pannu Máriu“. Toto súsošie pochádza z druhej polovice 18. storočia. Je výnimočné tým, že je najstaršou zachovanou národnou kultúrnou pamiatkou obce a farnosti Zubrohlava. Niektorí reštaurátori i farníci sa prikláňajú k tvrdeniu, že pravdepodobne pochádza ešte z dreveného kostola, ktorý sa nachádzal na mieste, na ktorom je postavený súčasný murovaný kostol.
Pokiaľ ide o organ, z organa zostala iba organová skriňa (prospekt), ktorá mala najväčšiu hodnotu. Organová skriňa pochádza z dielne Pažických z roku 1805. Pažickí boli široko rozvetvená organárska rodina z Rajca. Vymenilo sa iba príslušenstvo - píšťaly, registre, vzdušnice a mechy. K jeho elektrifikácii došlo v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a zároveň bol doplnený o elektrický ventilátor namiesto ručne poháňaných mechov - najprv do veže a v roku 1987 priamo do organa. Ak by ste si chceli vychutnať jeho majestátny zvuk, určite nevynechajte niektorú z nedeľných omší.
Možno ste nevedeli, že za kráľa hudobných nástrojov sa pokladá práve najznámejší omšový nástroj - organ. Prvé zmienky o ňom pochádzajú už z antických čias a zo stavebnej stránky ide o najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, prospektu (organovej skrine), hracieho stola (hracej skrine) a traktúry. V minulosti sa organ považoval za dôležitú časť kostola a organistami sa stávali významní hudobníci.
Osobnosti spojené s rímskokatolíckou cirkvou v Zubrohlave
S rímskokatolíckou cirkvou v Zubrohlave je spojených mnoho významných osobností. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Ján Gustíny Zubrohlavský - rímskokatolícky kňaz, biskup. Narodil sa v našej obci, v roku 1729 sa stal v Jágri (dnes Eger) klerikom, po vysvätení farárom v Girincsi, Miškovci (1741), Sátoraljaújhely (slovensky Nové Mesto pod Šiatrom), v roku 1745 jágerským kanonikom, neskôr sudcom a prelátom uhorskej tabule. V roku 1759 vydal knihu Udvosség mannája. 13. mája 1762 ho panovníčka Mária Terézia vymenovala za koadjutora grófa Imricha Esterházyho. 23. mája 1763 bol v Bratislave vysvätený za titulárneho biskupa sergiopoliského a 1. januára 1764 prevzal správu nitrianskej diecézy a zároveň sa stal nitrianskym županom. V Nitre založil bohoslovecký seminár, chrám Nazarénov na Skalke, zriaďoval základiny pre kňazov, podporoval cirkevnú spisbu. Kostolom zanechal bohaté základiny, podporoval vznik farnosti v našej obci, nášmu kostolu daroval rôzne dary, napríklad kalich, ktorý je v majetku nášho kostola aj v súčasnosti a iné dary. Zomrel v Močenku 31. januára 1777, pochovaný je v biskupskej krypte v Nitre.
- Ondrej Černik - rímskokatolícky kňaz. Narodil sa v našej obci okolo roku 1736- 1740 v šoltýskej rodine richtára Jána Černika. Teológiu vyštudoval v Trnave, kde bol v roku 1768 vysvätený za kňaza. Po kňazskej vysviacke bol kaplánom v Trstenej, od 19. Januára 1769 kaplánom v Námestove. Po vzniku zubrohlavskej farnosti sa 17. januára 1770 stal prvým zubrohlavským farárom. Snažil sa o povznesenie farnosti a o vybudovanie novej fary. Odmietol funkciu kanonika, radšej chcel ostať kňazom v rodnej obci. Fare zanechal všetky svoje knihy. V roku 1777, počas kanonickej vizitácie našej farnosti mal 37 rokov. Zomrel nečakane 13. januára 1780 vo veku 44 rokov a bol prvým zomrelým kňazom, pochovaným v zubrohlavskom kostole.
- Ján Gálčik - rímskokatolícky kňaz, rektor, titulárny opát. Narodil sa v Zubrohlave 22. októbra 1779 rodičom Matejovi a Márii Galčíkovcom, ich priezvisko je v matrike narodených zapísané ako „Jurinčík“, neskôr pri jeho mene poznámka: Joanes Galcsik, presbyter Agriensis Diecesis“. Matka pochádzala z Bobrova a bola rodená Vlošáková. Humanitné štúdiá absolvoval v Kremnici a v Komárne, v roku 1796 bol prijatý za klerika jágerského biskupstva (v súčasnosti Eger v Maďarsku). Filozofiu a teológiu vyštudoval v Jágri s vynikajúcim prospechom. V roku 1802 bol vysvätený za diakona a menovaný za profesora gramatických škôl v Bardejove, v roku 1803 bol v spišskej katedrále vysvätený za kňaza. Pôsobil v Nižnom Medzeve, od r. 1807 v Petrovanoch, od r. 1808 v Zlatej Idke ako kňaz. V rokoch 1810-1812 bol vicerektorom košického kňazského seminára, v r. 1812 farárom v Gonci, v roku 1804 bol vicearchidiakonom a v r. 1832 sídelným kanonikom košickej katedrálnej kapituly. V r. 1833 bol menovaný za rektora košického kňazského seminára, túto funkciu vykonával do svojej smrti v roku 1847. Okrem toho bol členom diecézneho tribunálu, správcom zbožných základín, prefektom domu emeritných kňazov. Za svoju nezištnú prácu cirkvi bol menovaný za titulárneho opáta. Bol jedným zo zakladateľov Domovej pokladnice, slovenského kalendára, ktorý vydal v roku 1847 Daniel Gabriel Lichard. Táto objemná knižka stala sa naozaj pokladom v mnohých slovenských rodinách . V roku 1840 poslal našej farnosti 60 zlatých, z toho 25 na podporu kostola, 25 pre kňaza, 5 zlatých pre učiteľa na dôchodku Františka Mahályho, ostatných 5 zlatých prikázal rozdeliť rovnakým dielom pre kostolníka a chudobných vo farnosti. Žiadal odslúžiť sv. omše za rodičov Mateja Galčíka a Máriu rodenú Vlošákovú, za kňaza na dôchodku Jána Kubínyho v Dolnej Lipnici, za zubrohlavského kňaza Jána Krátkeho a za rechtora na dôchodku Františka Maháliho. Zubrohlave zanechal základinu pre školu, kostol a chudobné deti. Zomrel v Košiciach 25. Mája 1847, vo veku 68 rokov.
- Matej Galčík - rímskokatolícky kňaz. V roku 1837 zomrel vo Vorosvári (Alba Regia) farár pôvodom zo Zubrohlavy Matej Galčík. Narodil sa v Zubrohlave 29.júla 1781 rodičom Matejovi a Kataríne Jurinčíkovcom, inak Galčík. 30. septembra 1808 ho nachádzame ako novokňaza (presbyter Albensis) v rodnej dedine Zubrohlave pri krste chlapcov Pavla Jadasa a Pavla Janovjaka.
- Jozef Huroš - rímskokatolícky kňaz, čestný kanonik. Narodil sa v Zubrohlave 20. marca 1851 v plátenníckej rodine Štefana Huroša a Márie Svetlošákovej inak Jendrejščakovej. Za kňaza bol vysvätený 4. novembra 1877. Ako kaplán pôsobil v Markušovciach, ako farár od r. 1855 v Hniezdne, Kežmarku a od roku 1888 až do svojej smrti v roku 1932 v Krušetnici na Orave. Bol čestným kanonikom a slávnostným kazateľom na primičnej sv. omši Jánovi Vojtaššákovi v Zákamennom, neskoršiemu spišskému biskupovi. Pochovával ho Andrej Hlinka v Krušetnici.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Zubrohlave
Okrem farského kostola sa v Zubrohlave nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii obce:
- Kríž pri kostole - Medzi farou a kostolom stojí medzi lipami kamenný prícestný kríž Panny Márie Bolestnej, ktorý bol do Zubrohlavy prevezený zo Slanice v roku 1953, pred jej zatopením vodami Oravskej priehrady. Tento stĺp dal v roku 1836 postaviť vo svojej obci slanický richtár Ján Hoľmík. Patrí k najkrajším kultúrnym pamiatkam v našej obci. Pochádza zo známej kamenárskej dielne majstrov- kamenárov Bielopotockých.
- Pamiatky na cintoríne - Na cintoríne sa nachádza hlavný kamenný kríž z roku 1855, ktorý dal postaviť Matej Tomaštík mladší, potomok zámožnej plátenníckej rodiny, ktorá po roku 1828 vlastnila mangeľ. Na cintoríne sa nachádza aj krásna kamenná pamiatka: zvláštny náhrobok tvaru trojbokého ihlana. Čiastočne sa ešte zachoval pôvodný nápis: „Od 1872 ho Roku Pomnyk tento krije kosti… Iana Tomastyka muža váženého od díte… i od všech ob… tohto sveta žil let Sedemdesat i dva leta v kterich šťastne skončil beh tohto sveta“. Ján Tomaštík bol potomkom zámožnej Tomaštíkovskej mangliarskej a richtárskej rodiny.
- Kaplnka Blahoslavenej Panny Márie - Oproti cintorínu sa nachádza kaplnka Blahoslavenej Panny Márie. Prvá zmienka o kaplnke je z roku 1802, ktorú dali postaviť veriaci zo Zubrohlavy a zaviazali sa udržiavať ju v dobrom stave.
- Stĺp sv. Jána Nepomuckého - Povyše kostola stojí medzi lipami kamenný stĺp sv. Jána Nepomuckého, ktorý dal postaviť veľkoplátenník Jozef Kovalčík v roku 1867 na slávu tohto českého mučeníka, patróna vôd a pltníkov.
- Kaplnka sv. Trojice - Na križovatke ulíc Lazovej a Kunstovej stojí stĺpová kaplnka, v ktorej je umiestnené drevené súsošie sv. Trojice, ktoré vyrezal zubrohlavský rechtor František Telelák v prvej polovici 20. storočia.
- Korpus Krista na kríži - Na Ulici potočnej sa na fasáde bývalého plátenníckeho domu nachádza veľmi pekný barokový korpus Krista na kríži (dnes rekonštruovaný dvojdom č. 453 p. Nováka a Galčíka).
- Plátennícký a richtársky dom - Na križovatke ulíc Výhonovej a Vyšnej sa nachádza bývalý plátennícky a richtársky dom Kovalčíkovský v takmer pôvodnom stave (bývalá Raticovka, neskôr Pitekovka). V nike domu sa pôvodne nachádzala socha sv. Floriána, ktorú vlastník domu odpredal neznámemu kupcovi. Vdp. Štefan Piták dal do niky umiestniť odliatok sochy sv. Jána Nepomuckého z prelomu 18. a 19. storočia, ktorý bol do roku 1990 umiestnený v nike starej farskej budovy.
- Socha Blahoslavenej Panny Márie s Ježiškom - Pri Grape, hôrke nad obcou sa nachádza prícestný kamenný stĺp so sochou Blahoslavenej Panny Márie s Ježiškom, ktorú „Ku cte a chvále blahoslavenej Panny Márie tuto statuu horlivý kresťan Ondrej Kovalčík dal vystaviť dňa 6. augusta 1861“.
- Kaplnka Sedemboletnej Panny Márie - Na vrchu Kýčera dlho stála murovaná stĺpová kaplnka s obrazom Sedemboletnej Panny Márie chráneného sklom. V roku 1991 za vdp. Štefana Pitáka ju nahradila nová murovaná kaplnka. Obraz zo starej kaplnky bol umiestnený v nike na priečelí novej kaplnky. V kaplnke bola umiestnená drevená socha, Nepoškvrnené počatie Panny Márie, dar bobrovského vdp.
Rímskokatolícka cirkev v Zubrohlave dnes
Farnosť Zubrohlava patrí pod Spišskú diecézu. Sväté omše sa konajú v nedeľu o 8:00 a 10:00. Cez týždeň sa sväté omše konajú v pondelok, utorok a štvrtok o 18:00, v piatok o 17:00, v stredu a sobotu o 7:00. Sviatosť zmierenia sa vysluhuje 30 minút pred svätou omšou okrem nedele.
Veriaci môžu poslať milodar na podporu farnosti zaslaním ľubovoľnej sumy na farský účet: SK84 0900 0000 0000 5417 9587. Do poznámky pre príjemcu je potrebné uviesť: milodar pre farnosť.
Prehliadku kostola s krátkym výkladom si môžete dohodnúť na +421 907 845 580.
„Myslím si, že kňaz by mal mať rád kostol, pretože v ňom slúži sväté omše, káže Božie slovo, vysluhuje sviatosti. Prichádza k svätostánku, v ktorom prebýva Ježiš, aby sa mohol modliť, adorovať, prosiť za milosti a požehnanie pre jemu zverených veriacich. A náš zubrohlavský kostol je národná kultúrna pamiatka, ktorá v sebe ukrýva cenné fragmenty histórie a kultúry.
„Pamiatky sú obrazom našej národnej identity a kultúry, a preto ich treba chrániť. Naše historické dedičstvo nás spája s našimi predkami, ich životom a vierou v Pána Boha. Pomáha nám zakotviť našu identitu do minulosti a vďaka nej čerpať do budúcnosti. Ako môžeme čítať v Evanjeliu svätého Matúša: ‚… podobajme sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré‘ (Mt 13, 52),“ približuje pán farár.
„Ak chránime naše historické dedičstvo, vyjadrujeme tým obdiv, úctu a vďaku našim predkom, ktorým záležalo na dôstojnosti a kráse sakrálnych objektov. Oni mnohé kostoly vybudovali a dali zariadiť a vyzdobiť tým najlepším spôsobom vo svojej dobe, berúc do úvahy i finančné prostriedky, ktorými disponovali. „… môj dom sa bude nazývať domom modlitby …“ ( Iz 56,7)
Kostol bol postavený na základoch predchádzajúceho evanjelického kostola z roku 1618. O výstavbu sa zaslúžili hlavne zubrohlavskí plátenníci, ktorí plátno najskôr predávali po domoch, neskôr rozvážali aj na vozoch po celom Rakúsko-Uhorsku. Výstavbu kostola taktiež podporil významný zubrohlavský rodák Ján Gustíny Zubrohlavský, ktorý bol kanonikom v Jágri, sudca prelátom uhorskej tabule, titulárny biskup sergio-poliský a od roku 1764 nitriansky biskup a župan.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #zubrohlava