V dolnom Šariši, medzi mestami Prešov a Košice, sa nachádza dvojtisícová obec Drienov. Ich patróni sv. Šimon a Júda sú veriacim vzorom i dnes. Na ceste za Pánom Ježišom sa nechávajú oddane viesť Božou Matkou.

Panoráma obce Drienov
Úvod do Farnosti
„Obec Drienov patrí medzi tie väčšie spomedzi východoslovenských obcí. Dnes tu žije asi 2 250 obyvateľov. Minulé sčítanie obyvateľstva uvádza, že tu žije asi 13 percent gréckokatolíkov. Ostatní občania sú skoro všetci rímskokatolíci. Farnosť patrí do Košickej arcidiecézy,“ predstavuje na úvod farár Štefan Vaňo.
Drienov bol stredovekým mestečkom (oppidum) s cirkevným centrom. Mal aj trhové právo. Jozef Kmec v diele Pútnické miesto Obišovce uvádza, že za kresťanský i kultúrny rozmach po tatárskom plienení (1241) vďačí dolný Šariš rodu Abovcov. Jeho syn Michal sa spomína v roku 1297 ako myšliansky prepošt a jágerský kanonik - Michal Aba ,Šomoši‘ (Somossy - drienovský). Petra Abu pokladáme za patróna prvých murovaných kostolov v polovici 13. storočia.
„Cirkevným centrom, kde stál farský kostol s určitosťou aspoň o sto rokov skôr, bol Drienov. V Drienove bolo už pred príchodom Abovcov zriadené sídlo archidiakona,“ približuje históriu obce i farnosti jej súčasný správca.
Patróni Kostola: Svätí Šimon a Júda
Drienovský rímskokatolícky kostol má patrónov svätých apoštolov Šimona a Júdu. Drienovčania majú so svojimi patrónmi vrúcny vzťah. „Pred ich sviatkom v októbri sa k nim modlíme deviatnik. V deň sviatku sv. Šimona a Júdu ich oslavujú slávnostnou svätou omšou. Nedeľa pred sviatkom alebo po sviatku patrí odpustovej slávnosti. Spomínajú ich pri každej svätej omši.
„O Šimonovi a Júdovi nemáme veľa správ ani vo Svätom písme. Boli to sv. Šimon Peter, prvý pápež; a Judáš Iškariotský, ktorý sa stal zradcom. Preto naši Šimon Horlivec a Júda Tadeáš zostali akoby v ústraní, ale veľa robili pre Krista, Cirkev a šírenie evanjelia. Svätého Šimona prepílili pílou, preto je jeho atribútom píla; svätého Júdu dobili drevenými kolmi, preto sa znázorňuje s kolom. Tradícia podáva, že boli príbuzní Pána Ježiša a sv. Júda Tadeáš je aj rýchly pomocník v núdzi. Máme vo farnosti aj jednu ďakovnú tabuľku sv. Júdovi za pomoc,“ vníma kňaz ich stálu pomoc. V tom sú aktuálni pre veriacich aj dnes. „Už keď počujeme Šimon Horlivec, tak to aj pre nás znamená, že máme byť horliví.

Obnovený kostol v Drienove
Život vo Farnosti
„Obec Drienov patrí medzi tie väčšie spomedzi východoslovenských obcí. Dnes tu žije asi 2 250 obyvateľov. Ostatní občania sú skoro všetci rímskokatolíci. Farnosť patrí do Košickej arcidiecézy,“ predstavuje na úvod farár Štefan Vaňo.
Obnovený kostol požehnal v roku 2017 v deň patrónov obce košický pomocný biskup Marek Forgáč. Do farského chrámu, ktorý je po rekonštrukcii nádherný, vchádzame cez sakristiu. Zaujíma nás preto, či býva aj plná miništrantov.
„Bolo ich aj viac, ale keď starší odídu, chvíľu trvá, kým sa to naučia tí maličkí. Teraz máme žiakov základnej školy aj pár stredoškolákov. Takže nie ste sám - pýtame sa a duchovný hneď pohotovo ukazuje na kostolníčku Máriu Klajberovú - „nie, nie, tu je vždy moja vedúca“. Oproti na stene visí okrem fotografie pápeža Františka a košického arcibiskupa Bernarda Bobera i fotografia dlhoročného kňaza.
„Robili, čo vedeli, a všetkým patrí vďaka za ich úsilie, námahu a obetu.“ Vo farnosti sa zrodili rehoľné aj kňazské povolania. Žijúci je kanonik Jozef Korem a kaplán Martin Murajda. Na sviatky býva kostol plný, v nedele sa aj vďaka dvom svätým omšiam počet veriacich rozloží.
„Drienovské ženičky nosili krásne kroje, pán farár ich vždy pousádzal od jednej lavice po druhú. „Každý mal svoje miesto - chlapi sedávali v posledných laviciach na pravej strane a na chóre. Ako deti sme nemali žiadne stoličky, stáli sme vpredu. Neskôr mali deti detské stoličky. Aj gréckokatolícki veriaci chodili do rímskokatolíckeho kostola, lebo ich bol zatvorený. Duchovný dopĺňa, že vtedy k farnosti patrili i obce Lemešany a Chabžany, preto aj ľudí bolo veľa.
Piliermi Drienovčanov sú Eucharistia a Panna Mária. „Živý Ježiš Kristus, ktorý vďaka duchovným otcom prichádza k nám do sŕdc, a naša nebeská Matka. Okrem farského kostola chodia radi na okolité mariánske pútnické miesta, hlavne počas odpustových slávností: do Obišoviec, Malej Viesky, Veľkého Šariša, Gaboltova a Levoče.
Úcta k Panne Márii a modlitba ruženca majú v obci i vďaka duchovným otcom silnú a dlhoročnú tradíciu, na ktorú pred 30 rokmi, 13. „Vtedy vznikla prvá - mládežnícka - ruža, keď zavanul Duch Svätý a oslovil vnímavých žiakov základnej školy,“ hovorí jej zakladateľka a doterajšia horliteľka Mária Havrillová. Dnes má ružencové bratstvo deväť ruží - osem ženských a jednu mužskú.
Okrem predmodlievania posvätného ruženca pred svätými omšami či októbrových pobožností, do ktorých sa zapájajú i birmovanci, manželia, rodiny či miništranti, majú viaceré aktivity. Keď odíde farník či člen bratstva, vyprevádzajú dušu zomrelého tri dni pred pohrebom i počas neho a prosia Matku Božiu, aby dušu sprevádzala na ceste do večnosti. „Počas obetovania pri každej svätej omši dáva každý z nás na oltár svoje radosti, trápenia, ale aj silu našej viery.
V súčasnosti sa na prijatie sviatosti birmovania pripravuje vyše 50 chlapcov a dievčat. Konajú sa predmanželské i predkrstné stretnutia. Farár Štefan Vaňo si pochvaľuje pomoc mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania. „Každú nedeľu prinášajú Eucharistiu chorým a starým. Tak Pána Ježiša môžu vďaka nim prijať každý týždeň. Lektori sa zase striedajú pri čítaní Božieho slova. Nápomocná je tiež farská rada.
V kronike farnosti sa píše o udalosti z 15. augusta 1949. Bola vtedy nedeľa a sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Tu náhle uderila prudká voda v potoku, ktorý tečie cez Drienov. Utopilo sa päť ľudí, zničených bolo 21 domov. Pri cintoríne neďaleko od potoka stojí Kaplnka Panny Márie Lurdskej. Aj tá bola celá vo vode, len krížik trošku vyčnieval z vody. Ani sklo na okne nebolo poškodené, len Bernadetka bola vyvrátená a kvety porozhadzované.
Významné osobnosti farnosti
Vo farnosti sa zrodili rehoľné aj kňazské povolania. Žijúci je kanonik Jozef Korem a kaplán Martin Murajda.
Kostolníčka Mária Klajberová
Kostolníčkou je Mária Klajberová od mája 2008 a o chrám sa vzorne stará. Zabezpečuje upratovací poriadok, pripravuje knihy na čítania, stará sa o čistotu a správny výber liturgických odevov a predmetov. O kvetinovú výzdobu sa stará celá farnosť. „Donesú kvety zo záhrad, ale i z osláv, zo svadieb, z pohrebov.
História a rekonštrukcie
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno už niekedy koncom 13. storočia. Najstaršia písomná zmienka o sakrálnej stavbe v obci pochádza z roku 1304. V tej dobe bola zasvätená sv. Martina. Išlo o stavbu prevyšujúcu štandard bežných dedinských kostolov tej doby, keďže tunajšia farnosť bola sídlom vicearchidiakonátu.
Rozvoj mestečka v 15. storočí, ktorý potvrdzuje aj kráľovské povolenie usporiadavať dva jarmoky ročne po roku 1470, viedol k rozhodnutiu prestavať kostol. Ten už zrejme nestačil kapacitne. Pri tejto rozsiahlej prestavbe došlo k zbúraniu pôvodnej lode, ktorú nahradila podľa všetkého väčšia, súčasná.
V 16. storočí nastáva hospodársky úpadok Drienova a istý čas tu pôsobil aj evanjelickí kazatelia. Začiatkom 18. storočia (datovanie v podobe štukového letopočtu 1709) došlo k rozsiahlejším úpravám, ktoré sa dotkli aj gotickej klenby. Svedčia o tom vsadené barokové konzoly. Vizitácia z roku 1749 hovorí o dezolátnom stave "starobylého" Kostola sv Martina, ktorý bol len príležitostne využívaný na kalvínske bohoslužby. Okolo roku 1800 pristavali severnú sakristiu. V rokoch 1889-1892 bola obnovená veža. Veľká prestavba sa realizovala na jeseň roku 1945. Baroková klenba lode bola odstránená a nahradil ju betónový strop. V roku 1963 získal objekt status národnej kultúrnej pamiatky. O rok neskôr bola poškodená strecha, pričom zatekajúca voda poničila maľby z roku 1945. Následne v roku 1965 dostal kostol, vrátane veže, nové zastrešnie. V rokoch 2017-2018 boli obnovené fasády chrámu, vymaľovaný interiér a objekt bol odvodnený.
Kostol sv. Šimona a Júdu v Drienove prešiel viacerými rekonštrukciami. Poslednou bola obnova v rokoch 2014 - 2019. Robila sa nová maľba, reštaurovali sa obrazy, osadili nové kríže, veľký zvon či vežové hodiny.
Prehľad významných udalostí a rekonštrukcií
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1304 | Prvá písomná zmienka o kostole sv. Martina |
| 1470 | Kráľovské povolenie usporiadavať dva jarmoky ročne |
| 1709 | Rozsiahlejšie úpravy kostola, dotknutie sa gotickej klenby |
| 1889-1892 | Obnovená veža |
| 1945 | Veľká prestavba, odstránenie barokovej klenby |
| 1963 | Objekt získal status národnej kultúrnej pamiatky |
| 2014-2019 | Posledná obnova kostola |
Kontaktné údaje farnosti
Farnosť sa nachádza na adrese:
Nám. kpt. Nálepku 600
082 04 Drienov
História a farári farnosti Drienov
Prehľad farárov, ktorí pôsobili vo farnosti Drienov:
| Roky | Meno farára |
|---|---|
| 1743 - 1750 | Daniel Grecula |
| 1945 - 1950 | Bazil Ladislav Štima |
| 1968 | Juraj Bumbera |
| 1968 - 1984 | Bazil Ladislav Štima |
| 1984 - 1985 | František Čitbaj - excur. z Ruskej Novej Vsi |
| 1985 - 1987 | Peter Krenický - excur. z Prešova |
| 1988 - 1991 | Jozef Kellö ml - excur. z Varhaňoviec |
| 1991 - 1995 | František Fedor - excur. z Varhaňoviec |
| 1995 - 2001 | Jozef Maretta - excur. z Varhaňoviec |
| 2001 - 2003 | Michal Onderko st |
| 2003 - 2005 | Peter Vansač |
| 2005 - 2007 | Miron Keruľ-Kmec |
| 2007 - 2018 | Jozef Hromják |
| 2018 - 2024 | Tomáš Pecuch |
| 2024 - ? | Neuvedené |
tags: #rimskokatolicka #fara #drienov