Obec Bátovce sa nachádza približne 12 kilometrov severovýchodne od Levíc na hlavnej ceste do Banskej Štiavnice. Atraktivita obce je umocnená nielen historickými budovami, ale aj nádhernou prírodou; obec totiž leží priamo v centre Bátovskej doliny, na sútoku potokov Sikenica a Jabloňovka, na úpätí Štiavnických vrchov. Bátovce sa nachádzajú na starej kráľovskej ceste Magna Via, ktorá viedla cez Bátovce do Banskej Štiavnice.
Panoramatický pohľad na Bátovce
Úpätie Štiavnických vrchov a okolie Bátoviec bolo oddávna vhodné na osídľovanie, čo naznačujú mnohé nálezy. V okolí susedných Jabloňoviec, Pečeníc a Bátoviec sa našla lengyelská keramika, dokazujúca roľnícku činnosť. Z mladšej doby kamennej sa tu objavujú sekerky, sekeromlaty, predmety podobné zmenšenému disku, guľôčky a pologuľôčky.
História Bátoviec
Bátovce sú prvý raz písomne doložené listinou asi z roku 1037. Je v nej zmienka o založení kláštora sv. Maurícia v Bakonybeli (v dnešnom Maďarsku, vo Vesprémskej župe). Pri tejto príležitosti ho uhorský kráľ Štefan obdaroval rozličnými majetkami a výsadami, medzi ktorými sa uvádza aj Forum Regine čiže Bátovce. Druhýkrát sú Bátovce písomne doložené z roku 1086, kde figurujú pod názvom Mercatum Regine. Išlo o opätovné potvrdenie výsad tohto kláštora uhorským kráľom Ladislavom. Z toho, že sa Bátovce spomínajú ako trh kráľovnej, sa usudzuje, že v časoch Arpádovcov boli majetkom kráľovnej. Obe listiny sa neskoršie ukázali ako falzifikáty, ale je veľmi pravdepodobné, že Bátovce existovali už začiatkom 11. storočia. Listinne je obec doložená od roku 1320, keď ju Karol Róbert daroval ostrihomskému arcibiskupovi.
Od roku 1327 sú Bátovce ako mesto označované v mnohých prameňoch zo 14. storočia. Z citovaného textu vyplýva, že Bátovce boli už v roku 1327 mestom, v ktorom sa nachádzali banskí odborníci - saskí Nemci. Usídlili sa na Slovensku už v 12. storočí. O tom, že v Bátovciach boli obyvatelia nemeckej národnosti, svedčia i niektoré doteraz používané názvy ulíc a častí obce, ako sú Pringiar, Kotrgas, Majhíbeľ a ulica Prandovská. Nemeckí kolonisti dali Bátovciam aj názov Frauenmarkt. Väčšina Nemcov sa odsťahovala z Bátoviec v 16. storočí. V roku 1560 dostala jarmočné právo. Erb - bašta - pochádza z 15. storočia.
V 15. storočí bol zemepánom Ladislav Cseh, do roku 1543 Dobóovci, v rokoch 1543 - 1848 patrilo mestečko panstvu Levice, v 19. storočí tu mali majetky Esterházyovci. V roku 1695 v dôsledku útrap po tureckých vojnách a stavovských povstaniach vypukla v obci vzbura poddaných proti poddanským ťarchám. V roku 1715 mali Bátovce mlyn a 92 domácnosti, v roku 1828 mali poštu, 193 domov a 1158 obyvateľov. Od roku 1780 boli Bátovce sídlom okresu, jedného z troch v Hontianskej župe. Boli ním až do 31. 12.
Za I. ČSR boli obyvatelia väčšinou roľníci a poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch. Do života Bátovčanov výrazne zasiahli aj svetové vojny. Okrem obetí mužov narukovaných na fronty prvej svetovej vojny a strádania rodín to boli aj udalosti tesne po vojne. V máji 1919 boli v okolí obce boje medzi československým vojskom a maďarskými boľševikmi. Bátovčania sa významne zapojili do Slovenského národného povstania. Prvého septembra vznikol v obci Revolučný národný výbor. Mnohí nastúpili v rámci mobilizácie do 1. Československej armády na Slovensku, ďalší do partizánskych skupín.
V roku 1943 bola k Bátovciam pripojená poľnohospodárska obec Jalakšová, písomne spomínaná už v roku 1394, ktorá neskôr patrila panstvu Levice a v 19. storočí Esterházyovcom. Po 2. svetovej vojne a prevrate vo februári 1948 nastali výrazné spoločenské zmeny. JRD bolo založené v roku 1949. Zlúčené JRD s obcami v Jabloňovciach, Drženiciach a Pečeniciach prežilo aj spoločenské zmeny po roku 1989, úspešne sa transformovalo a ako PD Bátovce naďalej obhospodaruje väčšinu poľnohospodárskej pôdy v obci.
V Bátovciach je aj bohatá mliekarenská tradícia. Už v roku 1905 tu bola založená družstevná mliekareň. Tá síce v roku 1922 zanikla, ale v obci potom vzniklo niekoľko súkromných mliekarní. V roku 1945 dali v obci do prevádzky novú, na tú dobu modernú, mliekareň. Nový impulz do rozvoja obce znamenal vznik občianskeho združenia Bátovčan v roku 2012.
Bohatú a stále živú tradíciu má v obci dobrovoľné hasičstvo. Dobrovoľný hasičský zbor má 75 členov vrátane dievčat. Jediný v okrese je zaradený do najvyššej kategórie DHZ a jeden z troch takých v Nitrianskom kraji. Majú už zodpovedajúci výstroj, ako profesionáli. Najnovšie sú vybavení aj technikou na zásah proti bodavému hmyzu.
Rímskokatolícky Kostol sv. Martina
Rímskokatolícky kostol sv. Martina je pôvodne románska stavba z prvej polovice 13. storočia. Kostol postavili niekedy okolo polovice 13. storočia. V pôvodnej podobe stál kostol až do prelomu 14. a 15. storočia, kedy bol goticky upravovaný a dostal okrem iného aj nové portály. Významnou bola neskorogotická prestavba v druhej polovici 15. až začiatku 16. storočia. O približne sto rokov neskôr zaklenuli loď kostola a zamurovali románske okná na južnej strane. V období druhej polovice 16. storočia, resp. v priebehu 17. storočia.
Architektonický vývoj stavby sa zavŕšil pri neskorobarokovej prestavbe v rokoch 1752 - 1787. Vtedy bolo postavené súčasné presbytérium a zvýšená veža. Kostol dostal aj nové vnútorné zariadenie. Zatiaľ posledná obnova, spojená s výskumom, sa realizovala v rokoch 2008-09. Kostol predstavuje výraznú dominantu nielen obce, ale aj širokého okolia. Románsky pôvod stavby definitívne potvrdil až výskum v rokoch 2008-09. Z románskej etapy sa zachovali obvodové múry lode a jedno točité schodisko na zrušenú emporu v hmote múru. Románska loď patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie svojho druhu na našom území, čo veľa naznačuje o význame Bátoviec v čase výstavby prvého kostola.
Podľa záznamov z 18. storočia bolo prízemie veže zo severnej i južnej strany sprístupnené gotickými portálmi. Kostolík je od roku 2011 opäť farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po nedávnej obnove je v pomerne dobrom stave.
Sväté omše: Sväté omše v našej farnosti počas týždňa sú podľa aktuálnych oznamov v kostole. Tí, ktorí nepatria do farnosti Bátovce a chcú krstiť, je potrebné aby si vyžiadali licenciu ku krstu. Počas týždňa pred svätou omšou, prípadne po nej. V nebezpečenstve smrti, najlepšie príbuzný zomierajúceho, môže požiadať o pomazanie chorého kedykoľvek vo farskom úrade osobne alebo telefonicky. Túto sviatosť môžu a majú prijať aj tí, ktorí sú pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve života. Sväté pomazanie je možné udeliť chorému aj pred operáciou, keď dôvodom zákroku je práve nebezpečná choroba. Dbajme o to, aby sme v spomenutých prípadoch zbytočne neodďaľovali prijatie tejto sviatosti.
Prehľad patrocínia a vzniku
| Patrocínium | Vznik |
|---|---|
| Sv. Martin | cca polovica 13. storočia |
Ďalšie zaujímavosti v Bátovciach
Podobne ako v Pukanci, aj do Bátoviec priniesli nemeckí obyvatelia evanjelickú konfesiu. Silná evanjelická komunita tu v roku 1873 postavila na miestne pomery monumentálny - neogotický kostol, podľa projektu architekta K. Benku. Pohľad na kostol zvonku je monumentálny, to však nie je nič v porovnaní s pohľadom, ktorý sa návštevníkovi naskytne vo vnútri. Pravidelné čisté línie a obrovský priestor dávajú tušiť skvelú akustiku nielen počas bohoslužieb, ale aj počas koncertov. Podoba súčasného chrámu vyplýva z dobového stavebného vkusu - historizmu.
Viete, že ponad Sikenicu vedie kamenný barokový most, ktorý bol postavený v roku 1780?
Barokový kamenný most v Bátovciach
Pôvodne zemianska kúria „Schneideriana“ bola postavená v 17. storočí a slúžila ako krčma, kde sa stretávala bátovská elita. Na poschodí bola tančiareň, pivnica slúžila ako obecná väznica. V maďarských prameňoch je označovaná ako kuria Lévai Cseh (Ladislava Čecha Levického), v slovenských prameňoch aj ako to renesančný kaštieľ. Domáci ho nazývajú kúria. Dnes je v zrekonštruovaných priestoroch je sobášna sieň, na poschodí je malé obecné múzeum približujúce život v obci kedysi. Návštevník si môže pozrieť zariadenie sedliackej izby, pracovné nástroje na gazdovstve, historické fotografie a rôzne písomné dokumenty. V prípade záujmu o návštevu expozícií v kúrii sa môžete nahlásiť na Obecnom úrade.
Máte chuť na výlet do prírody? Z námestia Bátoviec vedie 5 kilometrov náučný chodník. Prvou zastávkou, kde budete chcieť stráviť pár chvíľ, je vodná nádrž Lipovina. Náučný chodník však pokračuje ďalej a na druhom brehu vodnej nádrže objavíte lesný chodík, ktorým sa dostanete ku tradičným vinohradníckym ľochom . Od ľochov je krásny výhľad na architektonické dominanty obce.
tags: #rimskokatolicka #farnost #batovce