Obec Davidov, ležiaca na severozápade Východoslovenskej nížiny, má bohatú a pestrú históriu, ktorá sa odráža aj v jej náboženskom živote. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1361 pod názvom Dauidhaza. Názov obce prešiel rôznymi zmenami, až po súčasný názov Davidov.
Poďme sa ponoriť do histórie rímskokatolíckej farnosti v Davidove, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou života tejto obce.
Počiatky Kresťanského Cirkevného Života
Najstarší údaj o škole v Davidove je z roku 1767, kedy už bola škola v obci, čo dosvedčuje o dobrom postavení obce a o tom, že tu nešlo o podradnú obec, keď už v tom čase mala školu. Obec Davidov má už v roku 1428 drevený kostol, ktorý je doložený o desať rokov skôr ako v obci Sačurov. V tomto čase išlo o gréckokatolícke slovanské- slovenské obyvateľstvo. Murovaný kostol sv. Michala Archanjela bol z roku 1780.
Prvý priamy písomný doklad o existencii kresťanského cirkevného života v Dlhom Klčove nachádzame v zápisoch pápežských desiatkov z rokov 1332 -1337. Uvádza sa v nich meno tunajšieho kňaza Vavrinca (Laurentius de Longo Canipo) a výška poplatku z dlhoklčovskej farnosti - 8 grošov.
SLOVÁCI V UHORSKÝCH DEJINÁCH 🇸🇰 - Beseda s doc. Vladimírom Segešom a doc. Ivanom Mrvom
Náboženské Zloženie Obce
V roku 1850 mala obec 30 rímskokatolíkov, 530 gréckokatolíkov a 2 židov. Rímskokatolícke obyvateľstvo sa vedie od roku 1769, vedie sa ako filiálka obce Sačurov s obcou Banské Cabov, Kamenná Poruba, Lomnica.
Podľa sčítania z roku 1900 bolo v obci 539 obyvateľov, z toho:
- Maďari - 5
- Nemci - 37
- Slováci - 491
- Rusíni - 2
- Iní - 4
Náboženské pomery:
- rím.kat. - 54
- gréc.kat. - 448
- ev.reform. - 1
- židia - 36
Gréckokatolícky Chrám
Časť obyvateľov Dlhého Klčova gréckokatolíckeho vierovyznania tvorí fíliu gréckokatolíckej farnosti v Sačurove, kam prináležali aj v minulosti. História farnosti siaha do začiatku 18. storočia. Jej vznik je datovaný rokom 1708. Už z biskupských vizitácií, konaných v rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrušov sa dozvedáme o počtoch gréckokatolíckych veriacich v Dlhom Klčove, ktorí v obci nemali vlastný kostol.
V roku 1925 bol postavený gréckokatolícky chrám v Dlhom Klčove. Iné zdroje (schematizmy katolíckej cirkvi východného obradu) datujú jeho vznik rokom 1924. Podnetom výstavby bola údajne legenda o zjavení Panny Márie v obci Dlhé Klčovo začiatkom 20. rokov nášho storočia. Novopostavený kostol bol zasvätený Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky.
Cirkevný život gréckokatolíckych veriacich a ich kňazov bol narušený začiatkom 50. rokov nášho storočia. Z politických dôvodov boli do gréckokatolíckych farností dosadení pravoslávni kňazi. Zmena nastala až po roku 1968, po obnovení gréckokatolíckej cirkvi.
Duchovní Pôsobiaci vo Farnosti
Na gréckokatolíckej fare účinkovali títo duchovní:
- Mikula Ján 1780 -1796
- Artimovič Andrej 1796 - 1808
- Danilovič Nikolaus 1808 - 1815
- Jacenčák Ján 1815 - 1838
- Miladinovič Konstantin 1838 - 1851
- Hegediíš Ján 1851 - 1886
- Uyhelyi Irenaeus 1886 - 1893
- Šeregélly Alex 1893 - 1924
- Puza Štefan 1924 - 1938
- Sabov Jozef 1938 - 1946
- Dr. Bujňak Juraj 1946 - 1995
- Mgr. Jurášek Martin 1995 - 2004
- PaedDr. Milenky Peter 2004 - dodnes
Filiálkou je Kamenná Poruba s chrámom Zoslania Ducha svätého.
Dlhé Klčovo v porovnaní s inými obcami v našom okrese sa môže pochváliť väčším počtom kňazov a rehoľných sestier, ktorí vyšli z jej lona. Patria k nim J. Lemeš, M. Kočiš, R. Višňovský, A. Dzurčaninová, M. Belej, D. Dzurovčin, M. Višňovský, MUDr. J. Janok, RNDr. J. Janok a iní.
Evanjelici augsburského vyznania
V Dlhom Klčove žili v minulosti v hojnom počte evanjelici augsburského vyznania. Základnou príčinou tohto faktu sa stal reformačný proces v cirkvi v 16. storočí. Evanjelických veriacich evidujeme v Dlhom Klčove najmenej od roku 1600, kedy tu pôsobil evanjelický kňaz a učiteľ. V roku 1666 bola v obci živá matko-cirkev (v zmysle farnosť). Bohoslužby vykonávali v murovanom kamennom chráme, pôvodne katolíckom, s dvoma zvonmi. Náboženský život cirkevnej komunity výrazne narušil proces rekatolizácie začiatkom 18. storočia. Počet evanjelikov v obci začal v priebehu 18. storočia značne klesať, najmä z dôvodov konvertovania viacerých klčovských rodín na katolícku vieru. Prudký pokles početného stavu evanjelikov v obci pokračoval aj v nasledujúcich storočiach. V súčasnosti sa k tejto viere hlási iba niekoľko jednotlivcov.
Židovská Komunita
V Dlhom Klčove žila ešte pred 2. svetovou vojnou početná židovská komunita. Židia sa na území Zemplína usídlili vo väčšom počte asi v polovici 18. storočia. Osud dlhoklčovských židov sa naplnil v roku 1942, keď boli z obce na základe vtedy platných zákonov vysťahovaní a deportovaní prevažne do koncentračných táborov.
Zvyšky židovského cintorína sa zachovali dodnes. Cintorín je umiestnený juhozápadne od obce v blízkosti odvodňovacieho kanála. Môžeme predpokladať, že cintorín pochádza najmenej z 19. storočia.
Obecné Symboly
Obecné symboly a vlajka boli schválené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky predsedom Heraldickej komisie, PhDr. Petrom Kartousom dňa 15. júna 1998 a boli zapísané v Heraldickom registri pod signatúrou D-92/98 v tejto podobe: „v modrom štíte na zelenej oblej pažiti dva strieborné jelene so striebornou zbrojou“.
Symboly novšej obecnej pečate tvorí „nad močiarom letiaca divá kačka“ a na listine je podpísaný vterajší richtár obce Ján Petrik. Obecné zastupiteľstvo po zvážení všetkých prekladaných materiálov rozhodlo pre historicky starší erb t.j. Pre „jelene“.
Prírodná Pamiatka „Zapikan“
Prírodná pamiatka „Zapikan“ bola vyhlásená rozhodnutím Okr. úradu pre Živ. prostredie zo dňa 27.1.1993 ako chránený prírodný výtvor , od roku 1995 bol v zmysle Zák. č. 287/1994 Z.z. O ochrane prírody a krajiny prekategorizovaný na prírodnú pamiatku. Zapikan predstavuje impozantnú roklinu Komorského potoka s bralnými formami, podomletými prevismi a vodopádom na 3 m terénnom stupni.
Celá roklina je vedecky náučná lokalita v strednej časti Slánskych vrchov. Chránené územie sa nachádza západne od obce Davidov v nadmorskej výške 280 až 310 m a neleží na trase značkovaných turistických chodníkov.
tags: #rimskokatolicka #farnost #davidov