História Rímskokatolíckej farnosti Hermanovce

Tento článok sa zameriava na históriu Rímskokatolíckej cirkvi v Hermanovciach, s dôrazom na vývoj farností a matričné záznamy.

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko.

Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor.

Vznik farnosti v Hermanovciach

Vznik súčasnej hermanovskej rímskokatolíckej farnosti sa dátuje od roku 1772, kedy bola po vyše sto rokoch obnovená Ladislavom Péchym, ktorý sa spolu s manželkou stal jej prvým patrónom. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772.

Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz.

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Rímskokatolícky kotol sa v Hermanovciach predpokladá už v čase prvej písomnej zmienky o obci, teda v roku 1320. S najväčšou pravdepodobnosťou bol drevený a s takmer úplnou istotou môžeme konštatovať, že stál na mieste súčasného kostola sv. Alžbety Uhorskej. V roku 1438 sa spomína už kamenný kostol v neskorogotickom slohu. Prestavovaný bola aj neskôr v súvislosti s architektonickými a módnymi vplyvmi vtedajšej spoločnosti. V roku 1650 bol kostol prestavaný do barokového štýlu. V roku 1666 prešli Hermanovce na evanjelickú vieru a späť ku katolíckej sa vrátili v roku 1772, kedy sa patrónom farnosti stal Ladislav Péchy. V roku 1840 boli ku kostolou zásluhou Barbory Bereckej pristavené dve bočné kaplnky.

Pýchou hermanovského kostola je hlavný otár i monštrancia, pochádzajúca z dielne levočského zlatníka Jána Silášiho. Monštrancia je tepaná z pozláteného striebra, schránku lemujú plastiky svätcov a anjelov. Vznikla v druhej polovici 18. storočia a štýlovo patrí umeleckému smeru rokoko. Ján Siláši je tiež autorom hermanovského kalicha. Ten je rovnako z pozláteného striebra a zlatnik ho vytvoril v roku 1776.

Veža kostola nadobudla svoju podobu zrejme v roku 1848. Opravovaná potom bola v roku 1872. V roku 1913 šindľovú krytinu nahradil oceľový plech. V roku 2007 bola vyrobená presná kópia pôvodnej vežovej kupoly, ktorá bola pokrytá medeným plechom. Za pôsobenia farára Karola Jacka sa vrátili do Hermanoviec zvony a organ, o ktoré farnosť prišla počas 1. svetovej vojny - dopomohli k tomu americkí farníci.

Oltár Hermanovského kostola je zložený z minimálne dvoch častí, ktoré neboli vyrobené spolu - ide o gotické sochy sv. Doroty, Madony a Barbory v stredovej časti, tzv. skrini oltára, a gotických tabuľových malieb v štvorpolí po stranách. Tieto časti sú najstaršie. Privezené majú byť z augustiniánskeho kláštora z Hrabkova, ktorý zanikol v 80. rokoch 16. storočia. Vnútorná strana oltárnych krídel (viditeľná časť) zobrazuje motív Zmŕtvychvstania, Narodenia, Klaňania troch kráľov a Smrti P. Márie. Kompozície sú na zlatom podklade. Drevorezbárske práce súvisia s tvorbou v dielni Majstra Pavla z Levoče a maliarske zasa s dielňou v Spišskej Kapitule. Na vonkajšej strane krídel (otočené dnes za oltárom, nereštaurované) sú zobrazení svätci v skupinách po troch - Eduard, Imrich, Ľudovít; Florián, Šebastián, Erazmus; Martin, Volfgang, Juraj a Augustín, Mikuláš, Vavrinec. To že sa medzi postavami nevyskytuje sv. Alžbeta, patrónka kostola a dediny, len podporuje teóriu o tom, že oltár bol dovezený z cudzieho prostredia. Hermanovce sa totiž v roku 1666 stali protestantskými (evanjelickými) a ako hlása nápis na priečelí chóru „Barbora Bereczky ho (chrám) vytrhla zo smutných ruín“. V skutočnosti zásluhu na pokatolíčtení dediny mal Ladislav Péchy (+1789) s manželkou Žofiou.

Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Hermanovciach

Matriky v Hermanovciach

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.

• I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r.
• II. kniha: pokrstení z r. 1852 - 1871, sobášení z r. 1852 - 1896, pochovaní z r.
• III. kniha: pokrstení z r.
• IV. kniha: pochovaní z r.

Kde hľadať záznamy pred rokom 1772?

Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“ Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy.

Katedrála v Egeri, sídlo Jágerskej arcidiecézy

Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.

Filiálka farnosti Jarovnice

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Kostol v Jarovniciach

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750?

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme.

Šarišské farnosti v čase vizitácie

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n. Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r.

Nižšie uvedená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Sídlo farnosti	Okres	Farnosť viedla matriky od roku:	V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku:	Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove	Možná existencia chýbajúcej matriky?
Bajerov	PO	1798	1798	Z 1798-1880	ÁNO
Bardejov	BJ	1671	1671	žiadne	NIE
Brestov	PO	1749	1788	N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851	NIE
Brezov	BJ	1786	1840	N, S, Z 1786-1839	NIE
Brezovica nad Torysou	SB	1713	1838	N, S, Z 1713-1837	ÁNO
Brezovička	SB	1788	1788	žiadne	NIE
Budkovce	MI	1746	1850	N, S, Z 1746-1849	NIE
Červenica	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Čičarovce	MI	1781	1781	existencia staršej matriky nie je známa	-
Dlhé nad Cirochou	SV	1727	1805	N, S, Z 1727-1804	ÁNO
Dobrá nad Ondavou	VT	1734	1764	N, S, Z 1734-1763	ÁNO
Drienov	PO	1743	1743	žiadne	NIE
Dubovica	SB	1717	1717	žiadne	NIE
Duplín	SP	1788	1788	žiadne	NIE
Fričovce	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Gaboltov	BJ	1695	1801	N,S,Z 1695-1800	ÁNO
Hankovce	BJ	1788	1788	žiadne	NIE
Hanušovce nad Topľou	VT	1717	1783	N, S, Z 1717-1851	ÁNO
Hažlín	BJ	1730	1750	N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749	NIE
Hermanovce	PO	1772	1772	žiadne	NIE
Hertník	BJ	1791	1856	N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859	NIE
Hrabovec	BJ	1789	1789	žiadne	NIE
Hrubov	HE	1792	1838	N, S, Z 1792-1837	ÁNO
Hubošovce	SB	1729	1830	N, S, Z 1729-1829	NIE
Hubošovce	SB	1690	1729	N, S, Z 1690-1728	ÁNO
Humenné	HE	1721	1802	N, S, Z 1721-1801	ÁNO
Jankovce	HE	1787	1793	N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792	ÁNO
Jarovnice	SB	1701	1750	N, S, Z 1701-1749	ÁNO
Jenkovce	SO	1792	1877	N, S, Z 1792-1876	NIE

Použité zdroje

• WAGNER, Carolus. Diplomatarium Comitatus Sarosiensis, quod ex tabulariis et codicibus manuscriptis eruit.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 - 1895. Inv. č. 303 - Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Hermanovce z r.
• Schematismus Venerabilis Cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis, Rosnaviensis et Satmariensis in Slovachia Anno Reparatae Salutis 1943.
• SÁRMANYOVÁ - KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. - 19. storočia.
• ZUBKO, Peter - ŽEŇUCH, Peter. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749): Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2017. ISBN 978-80-89489-33-6.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 - 1895. Inv. č. 389 - Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Jarovnice z r.
• SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I.
• ULIČNÝ, Ferdinand et kol. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v.

tags: #rimskokatolicka #farnost #hermanovce