Rímskokatolícka Farnosť Hýľov: História a Vývoj

Obec Dolná Strehová patrí medzi historicky významnejšie obce Novohradu. Svedčí o tom aj názov jednej vyvýšeniny na južnej hranici strehovského chotára, ktorá sa dodnes volá Strážna hora (332 m n. m.) a je z nej dobrý výhľad na Ipeľ.

Kaštieľ Madáchovcov v Dolnej Strehovej

Prvá písomná zmienka pochádza z 12. decembra 1245. Prvými historicky doloženými šľachtickými rodmi boli rody Ztreguaovcov (1251), potom Zechenovcov. Od roku 1430 sa stal František Madách vlastníkom Dolnej Strehovej, ktorú dostal spolu s erbom so znamením mýtického gryfa držiaceho v labách zlatú korunu, ako dar od kráľa Žigmunda.

Reformácia a jej vplyv na Strehovú

Peter Madách sa vrátil zo zajatia až v r. 1585 a na popud svojho švagra Jána Rimaya, podľa iných zdrojov jeho otca Juraja Rimaya, prestúpil na evanjelickú vieru augsburského vyznania. Tým sa na základe pravidla Cuius regio, eius religio (koho pôda, toho náboženstvo - zásada prijatá po uzavretí náboženského mieru v Augsburgu v r. 1555), Strehová sa stala protestantskou obcou. Situácia sa zmenila až po odchode Turkov v r. Pre obec je r. 1652 veľmi dôležitý, lebo v tom roku bol zbúraný pôvodne katolícky schátralý kostol a na tom istom mieste s použitím pôvodného kameňa postavili nový evanjelický kostol.

Keďže v tých časoch plnili sakrálne stavby taktiež fortifikačnú funkciu, bol kostol obohnaný ochranným múrom so strielňami, ktoré sa zachovali aj v bočných múroch kostola dodnes. Z vybavenia interiéru stojí za zmienku drevený vyrezávaný renesančný oltár s ťažiskovými stĺpmi a postrannými bočnými krídlami. Je v ňom osadených sedem olejomalieb s biblickými výjavmi. Druhou dominantou kostola je sedemregistrový organ pochádzajúci z r. 1753.

V obci vypukol požiar 28. augusta 1758, ktorému padol za obeť kostol, fara, škola, zhoreli i staré matriky a rodinný madáchovský kaštieľ. Požiaru podľahla skoro celá dedina.

Obnova katolíckej viery a výstavba nového kostola

V r. 1798 sa Alexander vracia späť do Strehovej a prestupuje na katolícku vieru. V r. 1811 dal postaviť kostol, faru, ba aj školu pre katolíkov.

Rímskokatolícka Farnosť Hermanovce

Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Hermanovce Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772. Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r.

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.

Pred rokom 1772

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.

Katedrála v Egeri, sídlo Jágerskej arcidiecézy

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. Titulný zápis v II. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Zoznam Rímskokatolíckych farností z územia Šariša

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti

Ondavské Matiašovce starobylá, F 1749

• Szombathy, Joachim 1745 - 1747
• Jantsik, Ľudovít 1747 - 1749
• Pribóczy, Adam 1749 - 1752
• Klembárszky, Ján 1752 - 1760
• Pribóczy, Adam 1760 - 1762
• Nagy, Ján 1762 - 1763
• Hoderman, Adam 1763 - 1768
• P. Leander 1768 - 1769
• Novák, Michal 1769 - 1770
• Maxim, Ján 1770 - 1800
• Ichnát, Ján OFMConv. 1800 - 1801 exc., nar. 13. 4. 1750, †11. 12. 1818 Žalobín, 1788 - 1818 miestna kapelánia Žalobín, 1800 - 1801 excurrendo Ondavské Matiašovce
• Morvay, Peter 1801 - 1821, nar. 27. 6. 1773 Bytča, ord. 22. 2. 1799 Pešť-Kondé, ostrih. pomocný biskup, †31. 8. 1836, štúdia - generálny seminár Bratislava, marec 1799 maď. kaplán Verpelét, 1. 7. 1799 Sirok, 1. 11. 1799 nemecký kaplán Nižný Medzev, vychovávateľ v rodine Jána Barkoczyho v Ondavských Matiašovciach, 1801 - 1821 farár Ondavské Matiašovce, 1814 - 1821 vicedekan dištriktu Stropkov, prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, 1823 v Jagri, 1824 v Košiciach, 14. 1. 1825 - 1829 administrátor Zemplínsky Branč, 1829 - 1831 farár Detek, 1831 - 1836 farár Košická Polianka
• Rády, Jozef 1822 - 1863, nar. 3. 3. 1792 Žalbín, ord. 2. 7. 1818 Košice - A. Szabó, †5. 3. 1868, štúdia - Košice, 1818 kaplán Veľký Šariš, 1822 - 1863 farár Ondavské Matiašovce, 1828 prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, aktuár dištriktu, 1829 notár dištriktu, 1847 stropkovský dekan, inšpektor ľudových škôl dištriktu, 1853 emeritný dekan, na dôchodku Ptičie.
• Ratkó, Andrej 1863 - 1898, nar. 11. 10. 1830 Michalovce, ord. 1856, †29. 7. 1900, 1856 kaplán Brezovica nad Torysou, Sárospatak, 1861 katechéta na reálnej škole Košice, 1863 administrátor Ondavské Matiašovce, notár dištriktu, 1898 na dôchodku Prešov.
• Thain, Štefan 1898 - 1933, nar. 17. 12. 1869 Košice, ord. 2. 7. 1893, †7. 11. 1940, 1893 kaplán Vranov nad Topľou, Boldogköválja, Brezovica nad Torysou, Szikszó, 1898 dočasný administrátor Ondavské Matiašovce, 1933 na dôchodku Košice
• Deák, Ladislav 1933 - 3. 12. 1952, nar. 24. 2. 1901 Prešov, ord. 25. 6. 1925, †27. 1. 1970 Košice, 1925 kaplán Snina, Trhovište, 1933 administrátor Ondavské Matiašovce, 1939 excurrendo Žalobín, 3. 12. 1952 bol zatknutý, od 20. 9. 1952 bol internovaný v Pezinku, 1954 administrátor Udavské, 1962 na dôchodku Udavské, 1968 Košice
• Szöcs, Jozef 1953 - 1959, nar. 18. 1. 1914 Uzlovoje (Ukr.﴿, ord. 29. 6. 1940, †13. 8. 1972 Strokov, poch. Sabinov, 1940 kaplán Valaliky, administrátor Čerhov, 1944 Kazimír, 1953 Ondavské Matiašovce, 1959 Stropkov
• Arvai, Ján 1959 - 23. 12. 1976, nar. 8. 8. 1917 Belža, ord. 29. 6. 1940, † 23. 12. 1976 Ondavské Matiašovce, 1940 kaplán Tokaj, 1942 administrátor Hýľov, 1952 Velké Ozorovce, 1959 Ondavské Matiašovce.
• Koromház, Štefan 1977 - 1990, nar. 26.12. 1921 Udavské, ord. 22. 2. 1948 Košice, prim. Udavské, † 12. 7. 2013 Udavské, 1948 kaplán Ľubiša, 1948 Parchovany, 1948 Vranov nad Topľou, 1951 mimo pastorácie, 1952 kaplán Haniská, 1953 farár Haniská, 1954 Veľká Lodina, 1959 Turany nad Ondavou, 1967 administrátor Plavnica, 1977 Ondavské Matiašovce, 1990 farár Vyšný Hrušov, 1. 6. 2000 na dôchodku Udavské.
• Bujdoš, Ján, Mgr. 1990 - 1998, nar. 11. 7. 1952 Humenné, Chotča, ord. 10. 6. 1979 Bratislava - J. Gabriš, prim. Chotča, 1979 kaplán Sečovce, 1980 Snina, 1981 Sabinov, 1985 Prešov, 1986 administrátor Vinné, 1990 farár Ondavské Matiašovce, 1998 Čaňa, 2001 Lipany, dekan, 2003 Horovce.
• Senaj, Albín, ml. 1998 - 2007, nar. 29. 8. 1968 Stropkov, ord. 19. 6. 1993 Košice-Dóm sv. Alžbety - A. Tkáč, prim. Stropkov, 1993 kaplán Humenné, 1995 administrátor Obišovce, excurrendo Velká Lodina, 1998 farár Ondavské Matiašovce, 2007 farár Kazimír, 2010 farár Raslavice, 2013 farár Čaklov
• Rebjak, Pavol 2007 - 2015, nar. 21. 3. 1952 Sobrance, Tibava, ord. 8. 6. 1975 Bratislava - J. Gábriš, prim. Tibava, 1976 kaplán Michalovce, 1977 Snina, 1980 administrátor Seňa-Kechnec, 1988 Ohradzany, 1989 farár Košice-Ťahanovce, 1992 Malčice, 2007 Ondavské Matiašovce,
• Lipka, Luboš, Mgr. 2015, nar. 18.4. 1965 Bardejov, Janovce, ord. 20. 6. 1998 Bardejov, sv. Egídia - A.Tkáč, prim.

Rímskokatolícka Farnosť Hýľov

Adresa farského úradu:
Farnosť sv. Barbory, č. 19, pošta Nižný Klátov, 044 12 Hýľov

Správca farnosti:
ThDr. Pavol B U G O Š PhD., nar. 15. 8. 1959 v Košiciach. Pochádzam z Bunetíc. Je to malá dedinka asi dvadsať kilometrov od Košíc, pri Kecerovciach, alebo blízko sú Herľany. Mám štyroch súrodencov, jedného brata a tri sestry.

Základnú školu som absolvoval v rokoch 1966 až 1974 v terajších Kecerovciach.
Gymnázium som navštevoval v Košiciach na Kováčskej 28 v rokoch 1974 - 1978.

Po neprijatí na Vysokú poľnohospodársku školu do Nitry, som pol roka pracoval, ako kurič a údržbár v Domove dôchodcov v Lipovej u Šluknova v Čechách v okrese Dečín a ďalší polrok v Textilane v Liberci.

V roku 1979 som sa hlásil na teológiu do Bratislavy, kde ma neprijali. Ďalší rok som pracoval na JRD v Kecerovciach ako opravár poľnohospodárskych strojov v dielni.

V roku 1980 ma prijali na teológiu kde som v septembri nastúpil na CMBF do Bratislavy.

Po päťročnom štúdiu som bol za kňaza vysvätený 16. 6. 1985 v Banskej Bystrici. Primície som mal 23. 6. 1985 v Kecerovciach.

Moje prvé kaplánske miesto bolo Stropkov, kde som nastúpil 1. 7. 1985.

Zo Stropkova som odišiel 14. 2. 1988 preto, lebo sme s mládežníkmi zbierali podpisy, za menovanie biskupov na Slovensku.

Od 14. 2. 1988 do 30. 6. 1989 som bol kaplánom v Prešove.

Od 1. 7. 1989 do 14. 4. 1990 som bol kaplánom v Humennom a tam som prežil Nežnú revolúciu.

Vo farnosti sv. Alžbety v Košiciach, som bol kaplánom od 14. 4. do 1. 7. 1990. Za farára do Myslavy som nastúpil 1. 7. 1990.

V roku 2002, som nastúpil do farnosti sv. Košických mučeníkov v Košiciach Nad jazerom za farára. V rokoch 2008 až 2019 som bol farárom v Ražňanoch pri Sabinove.

Od 1. 7. 2019 som farárom v Hýľove.

• V rokoch 1993 až 2000 som bol riaditeľom Diecezného katechetického strediska.
• V rokoch 1995 až 2000 som bol odborným asistentom na Teologickej fakulte v Košiciach.
• V rokoch 1995 až 1997 som absolvoval štúdia na Katolíckej univerzite v Ľubline v Poľsku, kde som získal titul ThLic.
• V roku 2002 som na Univerzite Komenského v Bratislave získal doktorát.
• Od roku 2006 som členom Presbyterskej rady v Košickej arcidiecéze.

Rád čítam, mám rád šport, už iba pasívne a tiež v neposlednom rade mám rád ľudí.

tags: #rimskokatolicka #farnost #hylov