Rímskokatolícka Farnosť Ilava: Historický Prehľad

Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Ilave je architektonickou dominantou mesta. Stojí na území bývalej hradnej priekopy a je súčasťou bývalého hradného areálu, ktorý sa neskôr zmenil na kláštorný areál.

Ilavský kostol je prístupný iba z jednej strany, cesta k nemu je obohnaná vysokými múrmi väznice.

Založenie a Vývoj Farnosti

Cirkevného charakteru je už prvá písomná zmienka o Omšení, keď sa v účtovnom registri pápežských vyberačov desiatkov z rokov 1332 - 1337 spomína Mikuláš, farár Omšenia, ktorý zaplatil 3 groše, čo v porovnaní s ostatnými farami nebolo veľa. Dá sa predpokladať, že v tom čase tu bola menšia farnosť s kostolom, ktorý pochádzal z polovice 13. storočia.

Ilava je písomne doložená v roku 1332 ako Leua, 1375 civitas Leua, 1390 Lewa, 1409 Leua, 1410 Lewa, 1480 Leva, v rokoch 1489, 1510 Lewa, v roku 1598 Illava, 1773 Illava, Illawa, 1786 Illawa, 1808 Illava, Illau, Ilawa, v rokoch 1863 - 1913 Illava, v roku 1920 Ilava. Iliavka patrila Zamaróciovcom a Klobušickovcom, Panské Klobušice a Zemianske Klobušice viacerým zemanom (Klobušickovcom, Zamaróciovcom, Podmanickovcom a i.), neskôr panstvu Ilava. Ilava sa vyvinula pri Ilavskom hrade, v roku 1339 získala mestské výsady, 1430 jarmočné výsady. Ako mesto patrila hradnému panstvu Ilava.

Architektúra a História Kostola Všetkých Svätých

Na mieste ilavského kostola stál najprv hrad, to bolo v 15. storočí. Ten dal najskôr postaviť už kráľ Žigmund, a to po bitke pri Ilave v roku 1431. Neskôr venovali majitelia zvýšenú pozornosť najmä opevneniu proti Turkom.

Pôvodne trinitársky barokový kostol bol postavený v rokoch 1701 - 1718, veže boli dokončené v roku 1722. Pred rokom 1789 a v roku 1835 a 1852 bol opravený, v 20-tych rokoch udržiavaný. Po zrušení rádu trinitárov v roku 1788 sa stal farským kostolom namiesto gotického kostola, ktorý stál na starom námestí v Ilave a zanikol koncom 18. storočia.

Kostol je jednoloďová halová stavba s kryptou celom rozsahu pôdorysu kostola, so svätyňou s rovným záverom a s dvojpodlažnou sakristiou v pokračovaní svätyne. Pôdorys a dispozícia opakuje najzaužívanejší stavebný typ kostola 2. polovice 17. storočia a celého 18. storočia; jednolodie s postrannými kaplnkami, s akcentovaním stupu dvoma bočnými vysokými vežami, menej častým prvkom je situovanie sakristie za svätyňu, čo ale v tomto prípade môže byť výsledkom terénnych limitov, či existenciou starších stavieb.

Priestory kostola sú zaklenuté krížovou klenbou dosadajúcou na vtiahnuté piliere. Trojosová baroková fasáda s dvojicou veží, členená vysokým radom pilastrov. Veže sú ukončené vysokými strechami so stanovou strechou s polygonálnou lucernou s oválnymi otvormi ukončenou cibuľovitou strechou s guľami a krížmi nad každou vežou, pokryté medeným plechom. Zvony sú zo začiatku 19. storočia.

Komplexná obnova exteriéru kostola sa začala v rokoch 2007 až 2009 kedy bol krov kostola na základe statického posudku a projektovej dokumentácie vymenený v celom rozsahu a bola položená nová strešná krytina - keramická bobrovka, nakoľko pôvodné prekrytie objektu a samotná drevená konštrukcia boli v havarijnom stave a vážne ohrozovali bezpečnosť ľudí pohybujúcich sa v areáli pevnosti Ilava, ktorej súčasťou je objekt kostola.

Interiér kostola.

Krypta Kostola

Pod podlahovou plochou celého kostola sa nachádza obrovská krypta, ktorá má prvenstvo v tom, že patrí medzi najväčšie na Slovensku a ide teda o kostol pod kostolom.

„Ilavský kostol je známy tým, že má obrovskú kryptu, ktorá je pamiatkou na časy, keď tu bývala hradná priekopa. Zaujímavé je, že pri vchádzaní do kostola sa kráča po schodoch hore, do krypty sa zas schádza po schodoch dolu, takže veľkosť krypty je umocnená dojmom, akoby kostol plával. V krypte sú pochovaní niekdajší rehoľníci, dole ich odpočíva okolo štyridsať, čo je však na veľkosť krypty veľmi málo, takže pôsobí skutočne veľkolepo. Hrobka totiž kopíruje rozmery lode chrámu, ktorej využiteľná plocha je až 537 štvorcových metrov. Samotná krypta je rozdelená na dve časti, hlavná časť je dlhá dvadsať metrov, vysoká osem a široká sedem metrov. V druhej časti hrobky je dominantou mohutný stĺp, špecifický je tým, že pokračuje hore do samotného kostola a nad kostol, kde majú dnes väzni kaplnku.

Samotná krypta je rozdelená na dve časti, hlavná časť je dlhá dvadsať metrov, vysoká osem a široká sedem metrov. V druhej časti hrobky je dominantou mohutný stĺp, špecifický je tým, že pokračuje hore do samotného kostola a nad kostol, kde majú dnes väzni kaplnku.

Farnosť Dnes

V meste sa nachádza jediný slovenský unikát - rímskokatolícky kostol uprostred najstráženejšej väznice v krajine, kde si odpykávajú tresty najhorší zločinci. Ilavčania tak paradoxne chodia do kostola, ktorý je obohnaný ostnatým drôtom.

Kostol je prístupný dnes len jedným hlavným vstupom cez úzku cestičku vytvorenú medzi múrmi väznice. Rovnako akýkoľvek prístup ku kostolu a jeho fasádam je sťažený okolitým areálom väznice a preto je jeho prebiehajúca obnova veľmi náročná.

Prehľad Farárov Rajca

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad farárov Rajca:

tags: #rimskokatolicka #farnost #ilava