Rímskokatolícka farnosť Kežmarok: História a súčasnosť

Farnosť Kežmarok je súčasťou Spišskej diecézy a kežmarského dekanátu. Súčasťou farnosti sú aj filiálky Malý Slavkov a Stráne pod Tatrami. Poďme sa bližšie pozrieť na demografické údaje, históriu a zoznam kňazov, ktorí v tejto farnosti pôsobili.

Farnosť Kežmarok je centrom náboženského života pre rímskokatolíckych veriacich v meste Kežmarok a okolitých obciach. Jej história je bohatá a úzko spätá s vývojom samotného mesta.

Demografické údaje

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 má mesto Kežmarok 15 552 obyvateľov. K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 10 013 obyvateľov, čo predstavuje 64,38% populácie. Zastúpené sú aj ďalšie vierovyznania:

• Gréckokatolícka cirkev: 527 (3,39%)
• Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 680 (4,37%)
• Pravoslávna cirkev: 66 (0,42%)
• Cirkev adventistov siedmeho dňa: 34 (0,22%)
• Bez náboženského vyznania: 2632 (16,92%)
• Nezistené: 1335 (8,58%)

Obec Malý Slavkov má 1126 obyvateľov, z ktorých sa 974 (86,5%) hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Ďalšie vierovyznania sú zastúpené nasledovne:

• Gréckokatolícka cirkev: 6 (0,53%)
• Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 12 (1,07%)
• Bez náboženského vyznania: 76 (6,75%)
• Nezistené: 31 (2,75%)

V obci Stráne pod Tatrami žije 2289 obyvateľov. K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 1938 obyvateľov, čo je 84,67%. Zastúpenie ostatných vierovyznaní:

• Gréckokatolícka cirkev: 6 (0,26%)
• Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 17 (0,74%)
• Pravoslávna cirkev: 3 (0,13%)
• Kresťanské zbory: 100 (4,37%)
• Cirkev adventistov siedmeho dňa: 26 (1,14%)
• Bez náboženského vyznania: 177 (7,73%)
• Nezistené: 18 (0,79%)

Zoznam Kňazov Pôsobiacich vo Farnosti Kežmarok

Nasledujúci zoznam uvádza kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Kežmarok v rôznych obdobiach:

• 1900 - 1908: František Laufik, dekan - farár
  • Kapláni: Martin Dolyák, Jakub Láng, Jozef Kozsár, Andrej Háber, Ján Janecskó, Ján Kukura, Ján Ruszinyák, Jozef Hohol.
• 1909 - 1950: Ján Janecskó, správca
  • Kapláni: Jozef Novotný (1909), Ján Kukura (1909 - 1911), František Fehérpataky (1910), Michal Sztankó (1911 - 1915), Eugen Puhalla (1914), Vilhelm Vilcsinszky (1915), Aladár Ruzsbasán (1916 - 1919), Vilhelm Vilcsinszky, Vojtech Kovács (1918 - 1919), Rudolf Schonwiesner (1919), Jozef Spirkó (1920 - 1926), … Cehula (1922), Štefan Putanko (1926 - 1927), Július Šuňavec (1927 - 1929), Štefan Putanko (1927), Dr. Ján Čarnogurský (1929 - 1934), Július Hromada (1932), Pavol Scholtz (1934 - 1944), Dr. Juraj Fekete (1936), 1938 Martin Greňa (1938 - 1944), Ján Lang (1939 - 1943), Štefan Klubert (1943 - 1945), Martin Greňa (1938 - 1950), Ján Lang (1939 - 1944), Ján Jalč (1944), Bronislav Stuglík (1945 - 1951), Jozef Kertis (1946), Jozef Debnár (1946 - 1947).
• 1951 - 1959: Šimon Záhora, správca
  • Kaplánii: Bronislav Stuglík, Ján Slávik (1951 - 1952), Jozef Vrbovský (1952 - 1954), Jozef Likavčan (1957) , Jozef Kožár (1957 - 1958), Ľudovít Piovarčí (1959 - 1961).
• 1961 - 1967: Andrej Novotný, dekan - správca
  • Kapláni: Ľudovít Piovarčí, Vladimír Olos (1962), Pavol Majzel (1963), Štefan Živčák (1966), František Blažek (1966- 1967).
• 1968 - 1973: Ján Lang, správca
  • Kapláni: Ferdinand Marton (1968 - 1969), Jozef Pataky (1969 - 1972), Štefan Mordel (1972 - 1973)
• 1973 - 1989: Mons. Michal Marek, správca
  • Kapláni: Peter Nebus (1973 - 1976), Mikuláš Kráľ (1974), Stanislav Kaník (1980), Ladislav Drengubiak (1984).
• 1989 - 1991: Mons. Ján Maga, farár
  • Kapláni: Jozef Dzurek (1989), Juraj Dubec, CSsR (1990), Marián Kačír (1990 - 1991).
• 1991 - 2017: ICLic. Jakub Grich, OPraem., dekan - farár
  • Kapláni: Marián Kačír (1990 - 1992), Gregor Rydzewski, SAC (1992), Peter Jurčík (1993), Peter Pitoniak (1993 - 1994), Matej Radúch (1994 - 1995), Jozef Hagovský (1995), Pavol Lacko (1995 - 1996), Jozef Vaľko (1996), Vladimír Dzurenda (1997 - 1998), František Dudiak (1997 - 1999), Rudolf Schuster (1998), Jaroslav Barta (1999 - 2002), Jaroslav Chovanec (1999), Peter Bolibruch (2000- 2004), Anton Ziolkovský (2002-2004), František Plučinský (2003 - 2005), Ján Jurík (2004 - 2007), Patrik Ondáš (2004 - 2005), Miroslav Hric (2004 - 2008), František Krušínsky (2005-2006), Marek Boča (2006 - 2007), Jozef Holubčík (2007-2009), Vincent Polák (2007 - 2008), Peter Dobrovič (2008-2010), Pavol Garbiar (2008-2011), Štefan Machaj (2009-2010), Milan Kačaljak (2010), Marián Vrchovský (2010 - 2012), Michal Pásztor (2011- 2015), Gustáv Botur (2011 - 2012), Ján Bystriansky (2012 - 2014), Martin Schreiner (2012 - 2017), Marek Forgáč (2014 - 2018), Marcel Tarda (od 2015), Dominik Jamrich (2015 - 2019).
• 2017 - 2020: Mons. ThDr. ICLic. Ján Kuboš, PhD., dekan - farár
  • Kapláni: Marek Forgáč (2014 - 2018), Marcel Tarda (od 2015), Dominik Jamrich (2015 - 2019), Tomáš Tomusko (2017 - 2021), Martin Kováč (2018 - 2022), Šimon Bocko (2019 - 2023).
• 2020 - 2023: Mons. prof. ThDr. PaedDr. SSLic. František Trstenský, PhD., dekan - farár
  • Kapláni: Marcel Tarda (od 2015), Tomáš Tomusko (2017 - 2021), Martin Kováč (2018 - 2022), Šimon Bocko (2019 - 2023), Jozef Kudlačák (2021 - 2023), Andrej Ondrejka (2022 - 2024), Lukáš Filický (2023 - 2025), Marek Wolanszký (od 2023).
• od 2023: ThLic.

Dejiny farnosti Kežmarok

Prvá písomná zmienka o kostole sv. Kríža pochádza z roku 1383. Podľa listiny z roku 1329 Kežmarčania zaujali územie, ktoré kedysi patrilo osadám strážcov a rybárov. V dokumente sa uvádza “de villis”, takže išlo minimálne o dve osady. Jednou zo spomínaných osád bola osada pri Kostole sv. Michala, v mieste a nad dnešnou železničnou stanicou.

Zvyšná časť základov pochádzajúca z konca 12. storočia bola odkrytá pri archeologickom výskume v roku 1987. Druhou osadou, ktorá sa spomína v listine z roku 1329, bola osada rybárov rozprestierajúca sa približne v priestoroch ulice dodnes nazývanej “Starý Trh “ a v okolí dnešného Kostola sv. Kríža.

S rozvojom mesta a s nárastom obyvateľstva pristupujú jeho obyvatelia v 1. polovici 14. storočia /okolo r. 1320/ k prestavbe Kostola sv. Kríža. Kostol sv. Alžbety, ako nepotrebný, v roku 1368 darujú rehoľníkom- strážcom Božieho Hrobu z Lendaku. Od roku 1383 je horný Kostol sv. Kríža definitívne označovaný ako jediný farský kostol na území mesta a dolný Kostol sv. Alžbety ako jeho filiálka.

Architektonický výskum v rokoch 1977 - 1978 pomohol upresniť stavebný vývoj Kostola sv. Kríža. Z obdobia okolo 1. pol. 13. storočia pochádza časť veže a časť západného muriva pôvodnej lode. 25. apríla 1433 napadli mesto vojská husitov. Nasledujúci požiar a neskôr zemetrasenie v r. 1443 kostol silno poškodili.

Keď v r. 1434 spolu s kostolom zanikla osada sv. Michala, ukázala sa potreba prestavby a rozšírenia farského kostola. V r. l462 získava daň mesta - cenzus rodina Zápoľských, ktorá sa zároveň stáva najvýznamnejším sponzorom prestavby kostola. Prestavba zväčšila chrám južným a východným smerom. Rokom 1486 je datované osadenie vstupného portálu do svätyne a rokom 1498 hlavný - južný portál chrámu. Tento rok sa považuje za ukončenie neskorogotickej prestavby.

Architektúra Baziliky sv. Kríža

Kežmarský chrám je najmladším a svojimi rozmermi (vnútorné rozmery: dĺžka 51m, šírka 22m, výška hlavnej lode 15,75m) jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov. Presbytérium je dlhé 23,5m, šírka 11,5m je rovnaká ako šírka hlavnej lode, čo umocňuje celkový mohutný dojem z chrámu.

Sieťová klenba, vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier, spočíva na masívnych polygonálnych pilastroch a konzolách, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy. V strede klenby, v miestach kríženia rebier, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbmi.

Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami s individuálne riešenými kružbami. Polygonálnom závere presbytéria sú kružby bohatšie riešené, zatiaľ čo na južnej stene sú pomerne jednoduché, rovnako ako vo trojlodí. Odstup okien a ich výška sa smerom k polygonálnemu záveru presbytéria postupne znižujú, čím sa hĺbka svätyne opticky zväčšuje.

Pastofória a južná predsieň

Vedľa vchodu do sakristie sa nachádzajú dve pastofória. Z prestavby okolo r. 1320 pochádza výklenkové pastofórium s trojuholníkovým štítom so zuborezom a zvyškami polychrómie Baránka. Druhé pastofórium z r. 1444- 1486 je v podobe vežičky s fiálami, krabmi a krížovými kyticami.

V r. 1486 postavili do svätyne vedúcu malú južnú predsieň so sedlovými portálmi v tvare oslieho chrbta s pravouhlým rámovaním a pretínajúcimi sa prútmi.

Sakristia a empora

Sakristia pochádzajúca z prestavby okolo r. 1320 má obdĺžnikový pôdorys a je klenutá troma poliami krížovej klenby s klinovými rebrami, dosadajúcimi na kružbové a ostrohové konzoly podobne ako v Levoči v gotickom kostole minoritov.

Nad sakristiou sa nachádza neskorogotická empora otvorená do svätyne vysokými lomenými arkádami.

Trojlodie a portály

Svätyňa sa triumfálnym oblúkom napája na rovnako širokú strednú loď pseudohalového trojlodia. Trojlodie sprístupňujú dva portály. Južný portál je honosnejší, umiestnený pod otvorenou južnou predsieňou zaklenutou hviezdicovou klenbou.

Veža

Veža chrámu má základy z prvej polovice 13.storočia, v jej prízemí sú zvyšky ústupkového portálu vedúceho do hlavnej lode chrámu, odtlačky klenieb a v rohoch zvyšky kamenných náznakov rebier,ktoré majú blokový charakter. Ochodza s renesančnou atikou pochádza z poslednej stavebnej etapy z r. 1591.

Symbolika a legendy

Kežmarský kostol patrí medzi takzvané halové kostoly, symbolizujúce rajskú záhradu. Klenba svätyne dosadá na 12 pilastrov, tak ako základy cirkvi spočívajú na dvanástich apoštoloch. Dva pilastre končia na konzolách s maskarónmi . Tie predstavujú polaritu stredovekého sveta: na južnej stene: tvár muža - alegória dňa , zdroj svetla ,pravdy a viery ; na severnej stene: tvár ženy - alegória Noci .

V klenbe hlavnej lode je veľký kruhový otvor. Od roku 1664 z neho visí luster ale jeho pôvodná funkcia bola iná. Cez tento otvor do nebies - Himmelsloch vystupoval zmŕtvychvstalý Kristus na nebesá.

Z vonkajšej strany chrámu ešte v roku 1802 sa spomínajú dve pozoruhodnosti - kamenárske diela osadené do stien. Na severnej strane pri druhej bráne obludná žaba (podľa historikov pamiatka na neďaleký močiar). Skôr sa však jednalo o klasicky stredoveký motív príšer- obludných tvorov zobrazených na vonkajších stranách chrámov , ktoré predstavujú porazené sily zla . Druhou pozoruhodnosťou exteriéru bola hlava sv. Jána Krstiteľa na východnom múre chrámu , asi lakeť nad zemou.

tags: #rimskokatolicka #farnost #kezmarok