Rímskokatolícka farnosť Mojmírovce: História a kultúrne dedičstvo

Rímskokatolícka farnosť Mojmírovce sa nachádza na Slovensku a pozostáva z obcí Mojmírovce, Štefanovičová a Veľká Dolina. Sme súčasťou Nitrianskej diecézy, ktorá je najstaršou diecézou v strednej Európe a patríme do dekanátu Močenok.

Kostol sv. Ladislava v Mojmírovciach

Kostol sv. Ladislava

Stredobodom farnosti Mojmírovce je kostol sv. Ladislava, ktorý bol vybudovaný v prvej štvrtine 18. storočia pod patronátom grófa Ladislava Huňadyho. Na jeho počesť bolo zvolené i patrocínium sv. Ladislava, uhorského kráľa. Pôvodný stredoveký farský kostol v Urmíne (dnešné Mojmírovce), bol zasvätený Panne Márii.

Jeho výstavbu datujeme len orientačne do rozpätia 11. až 13. storočia. O starom kostole nemáme dostatok informácií, pretože začiatkom 18. storočia bol, okrem sanktuária premeneného na kaplnku Panny Márie, zbúraný. Stalo sa tak v dôsledku poškodenia počas tureckých vojen. Kostol sv. Ladislava postavili v jeho blízkosti.

História a významné osobnosti

Obec Mojmírovce leží na Nitrianskej tabuli, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Obec je vzdialená od mesta Nitra 14 km. Je typickou vidieckou obcou s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou. Rozkladá sa v priestoroch Urmínskej kotliny pri potoku Cedron, po oboch brehoch sú vŕšky Nitrianskej kopcoviny. Stred obce má výšku 140 m.n.m. Najvyššia nadmorská výška je 179 m na Čásarovskej hore. Najnižšie miesto je pri moste na Káponi 126 m.n.m.

Do Mojmíroviec sa dostal z Ivanky pri Nitre poštovým vozom ťahaným koňom. V článku v novinách PRAGAI-MAGYAR-HÍRLAP opisoval aj náladu v urmínskom kaštieli po smrti grófa Ladislava Huňadyho. V vtedajšom Urmíne ho prekvapili čisté a udržiavané domy, záhrady, farnosť, budova školy, kaštieľ a námestie s kostolom, ktorý dali postaviť patróni obce Huňadyovci.

Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v regióne, patril aj doktor Jozef Záhoranský. Bol lekárom grófskej rodiny Huňadyovcov, staral sa o zdravie pacientov na panstve, ošetroval aj vojakov v šalgovskom lazarete. Zomrel v roku 1831 ako 62-ročný. O život ho pripravila cholera - choroba, ktorá vtedy sužovala mnohých v blízkom i ďalekom okolí.

Štefan Sečéni a Huňadyovci z Urmína

Rod Sečéniovcov, z ktorého mnohí príslušníci boli významnými politikmi a cirkevnými hodnostármi, sa dávno zapísal do histórie Uhorska ( šľachtický titul od roku 1629). My sa budeme teraz venovať známemu ŠTEFANOVI SEČÉNIMU ( 1791 -1860). František Sečéni (1754-1820), otec Štefana (1791 -1860) sa zúčastnil osvietenských reforiem a zastával vysoké funkcie na cisárskom dvore. Jeho hlavným prínosom bolo založenie Uhorského národného múzea a Knižnice.

Matka Štefana bola Júlia Festetičová z Keszthely (1753- 1824), sestra Juraja Festetiča (1755 -1819), ktorý sa zaslúžil o vznik uhorskej hospodárskej akadémie Georgikon ( rok 1797) v meste Keszthely. Za druhý Georgikon bolo neskôr (1819) označené hospodárstvo na panstve grófa Jozefa Huňadyho st., ktoré Huňady pokrokovo viedol so svojím hospodárom Karolom Appelom. Popri mnohých poľnohospodárskych aktivitách tu vznikol žrebčín európskeho významu.

Na prvé konské dostihy konané v máji r.1814 bol pozvaný aj Štefan Sečéni. Nemáme však vedomosť o tom, či tam v skutočnosti prišiel, ale z dokumentov vieme, že jeho džokej William jazdil na koni v Urmíne. Neskôr boli vypracované spolu s grófom Sečénim , grófom Ľudovítom Károlyim , grófom Ladislavom Festetičom a barónom Brudernom pravidlá dostihov.

Jozef Huňady od roku 1814 až do roku 1821 organizoval na kesovskej planine (v chotári obce Poľný Kesov) konské dostihy. Gróf Jozef Huňady st. zomrel 15.1.1822. Od tohto okamihu sa všetky udalosti odohrávali už pod vedením Sečéniho. Gróf Jozef Huňady mladší od roku 1827 organizoval dostihy v Hetmíne neďaleko Urmína a stal sa tiež pomocníkom Sečéniho pri dostihoch, ktoré sa organizujú dodnes ( Budapešť - Dostihy Cena Batthyány- Hunyady). Jozef Huňady ml. sa stal v roku 1852 predsedom Maďarského jazdeckého združenia ( Magyar Lovaregylet), túto funkciu zastával až do svojej smrti.

Štefan Sečéni sa okrem iného zaslúžil o základy Uhorskej vedeckej akadémie, zriadenie obchodnej banky, o rozvoj chovu koní a konských dostihov. Sečéni sám choval dostihové kone a bol nadšencom anglického jazdeckého športu.

Štefan Sečéni vysoko ohodnotil priekopníctvo urmínskeho panstva v oblasti chovu koní a jazdectva a taktiež uplatňovanie reformátorských myšlienok grófom Jozefom Huňadym st. spolu s jeho hospodárskym riaditeľom Karolom Appelom. Základným dielom Štefana Sečéniho o chove uhorských koní je kniha "Lovakrul"( slov. O koňoch,vyšla v roku 1828), ktorú venoval pamiatke grófa Jozefa Huňadyho a bola ovplyvnená jeho, na tú dobu veľmi modernými, znalosťami o chove koní.

Regionálne múzeum v Mojmírovciach

S Mojmírovcami a miestnym múzeom je spojené nemalé množstvom historických zaujímavostí. Regionálne múzeum v Mojmírovciach sa svojim návštevníkom a záujemcom o dejiny pripomenulo už 16. časťou pravidelného seriálu. Nepatrí teda k výnimkám a napriek zatvoreným dverám pokračuje vo svojej činnosti aspoň čiastočne.

Kaštieľ Mojmírovce

Súčasnosť

Obec má administratívny vzťah ku krajskému mestu Nitra, kde sú situované všetky orgány štátnej správy. Vzhľadom na vzdialenosť (14 km) má mesto Nitra silný gravitačný vplyv. Je významným administratívno - správnym, kultúrno - historickým, vzdelanostným i výrobným centrom.

Obec je súčasťou mikroregiónu CEDRON, ktorý je záujmovým združením právnických osôb. Združenie spája obce Cabaj-Čápor, Mojmírovce, Poľný Kesov, Svätoplukovo, Štefanovičová, Veľká Dolina a ďalšie subjekty ako sú Kaštieľ Mojmírovce, s.r.o., občianske združenie Mojmírovské kroky, Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce a Tauris Nitria, s.r.o. Mojmírovce.

tags: #rimskokatolicka #farnost #mojmirovce