Rímskokatolícka Farnosť Pezinok: História a Vývoj

Rímskokatolícka farnosť v Pezinku má bohatú a zložitú históriu, ktorá sa odráža v architektúre a vývoji jej kostolov. Prvá zmienka o pezinskej farnosti pochádza z rokov 1317-1320, keď pápežskí legáti vyberali dôchodky pre pápežskú komoru.

Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Trojloďový gotický Farský kostol Preblahoslavenej Panny Márie (dnes Nanebovzatia Panny Márie) bol postavený v 14. storočí. Pôvodne nemal vežu a okolo neho sa rozprestieral cintorín. Z gotického zariadenia sa zachovala len polygonálna kupa krstiteľnice a epitaf grófa Juraja z roku 1426. V kostole sa tiež nachádza vzácna renesančná kazateľnica z roku 1523.

Počas reformácie v druhej polovici 16. storočia sa Farský kostol dostal do rúk evanjelikom, nakoľko veľká časť obyvateľov Pezinka prijala reformačné učenie. Katolíci chodievali do kostola v Grinave. Kostol im bol vrátený až v roku 1628. Slúžil ako farský do roku 1674, keď bol evanjelikom odňatý kostol na námestí. Ten sa stal novým farským kostolom a dovtedajší Farský kostol prevzala rehoľa kapucínov.

Kapucíni sa v roku 1726 presťahovali do svojho novopostaveného kláštora s kostolom a Farský kostol zostal opustený, pretože neboli peniaze na jeho údržbu. Situácia sa zmenila po príchode jezuitov do Pezinka v roku 1753. V roku 1754 boli pôvodné gotické krídlové oltáre v kostole nahradené novými, barokovými. Autorom hlavného oltára je Štefan Steinmassler. Oltárny obraz Nanebovzatie Panny Márie však pochádza až z roku 1789.

Po bokoch víťazného oblúka sa nachádzali oltáre Božského Srdca a Panny Márie Lurdskej, v bočnej lodi je oltár Piety a v Kaplnke sv. Anny je oltár sv. Anny. Táto kaplnka bola postavená v roku 1609 ako pohrebná kaplnka palatína Štefana Illéšházyho. Nachádza sa v nej jeho epitaf s reliéfom v životnej veľkosti. Pod kostolom a kaplnkou sa nachádza viacero krýpt.

Autorom 25-registrového organu z roku 1863 je Martin Šaško z Brezovej pod Bradlom. V 18. storočí bola ku kostolu pristavaná veža, v ktorej sa nachádzajú tri zvony (dva z roku 1932 od R. Manouška a jeden z roku 1744). V areáli kostola sa nachádza časť múru bývalého cintorína s posledným náhrobkom, dva vstupy do krýpt a pomník padlým v prvej svetovej vojne. Tiež sa tam nachádza socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá pôvodne stála pri hornej mestskej bráne.

Počas rekonštrukcie kostola v rokoch 1974-1975 bola odstránená pôvodná baroková výmaľba stien a boli odstránené oltáre z bokov víťazného oblúka. Kostol prešiel v rokoch 2004 - 2018 komplexnou rekonštrukciou. Dňa 1.12.2018 o 10:30 h. o. arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský posvätil obnovený Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku.

Obnova interiéru kostola sa zamerala na zvýraznenie podoby jeho gotickej vývojovej fázy, ktorá je datovaná na začiatok 16. storočia. Počas reštaurátorského výskumu bol objavený nápis nad víťazným oblúkom, ktorý hovorí o dokončení prestavby kostola v roku 1501. V tomto čase dostal interiér kostola v hlavných rysoch súčasnú podobu a preto sa jeho obnova zamerala na prezentáciu tejto fázy.

Obnovenému interiéru dominuje biela farba povrchov stien. Rebrá klenieb dostali sivý náter a podlaha má svetlobéžovú farbu. Vznikol tak svetlý a vzdušný priestor, ktorý pocitovo interiér kostola zväčšuje. Zároveň pôsobí na zmysly návštevníka upokojujúco a vytvára priestor na rozjímanie.

V jednoducho ladenom interiéry vynikajú pôvodné architektonické prvky (rebrá klenby, pôvodné kamenné prvky, analytické prezentácie nálezových situácií) a mobiliár. Historické časti kostola harmonicky dopĺňajú súčasné prvky interiéru a výtvarnej výzdoby (najvýraznejšou je krížová cesta na stenách bočných lodí). Nové časti interiéru majú jednotnú - minimalistickú koncepciu tvarového a materiálového riešenia.

Sú vyrobené z dreveného masívu s povrchovou úpravou zachovávajúcu svetlú prírodnú farbu dreva. Nové a staré vytvára jemný harmonický kontrast, ktorý neruší no zreteľne odlišuje čo je historické a čo súčasné. Dôležitou súčasťou návrhu obnovy interiéru je osvetlenie. To umocňuje spomínanú vzdušnosť a svetlosť. Navrhnutý systém dovoľuje viaceré možnosti nasvetlenia jednotlivých priestorov kostola.

V tomto roku plánujeme pokračovať v archívno-historickom výskume nášho farského kostola a preto sme v týchto dňoch podali žiadosť o grant z prostriedkov dotačného programu Bratislavského samosprávneho kraja pre rok 2021. Cieľom druhej etapy výskumu (2021) je doplnenie a rozšírenie existujúcich faktov z obdobia stredoveku o nové poznatky z pôvodného pramenného materiálu a ich následná syntéza.

Výskumom vo Vatikánskom archíve sme získali unikátne poznatky nielen k dejinám farského kostola, ale aj Bratislavskej župy ako jednej z najstarších na našom území.

Dolný Kostol (Kostol Premenenia Pána)

Dominantou Radničného námestia v Pezinku je aj kostol Premenenia Pána - Pezinčanom známy ako Dolný kostol. Keď bol v roku 1655 magistrát mesta celkom v rukách evanjelikov, títo sa rozhodli postaviť si kostol. Postavili ho na mieste starej radnice, čiže na mestskom pozemku, pričom použili na stavbu mestské kamene, vápno, tehly a povozy, určené na stavbu hradieb.

Keď zbierky nevyniesli potrebné financie, siahli na mestské peniaze a na dôchodky z majetkov katolíckeho kostola, ktoré stále užívali. Týmto kostolom je dnešný Dolný kostol. V tom čase sa nesmeli evanjelické kostoly podobať katolíckym, v čom je tento kostol výnimka. Má sanktuárium, vchod z námestia i hlavnej ulice, ako aj vežu. Vežu postavili oficiálne ako mestskú vežu na strážnu a hlásnu službu. Cirkev ju odkúpila až v roku 1942 za symbolickú jednu korunu.

Jediné, čo v kostole pripomína, že to bol protestantský kostol, sú empory po stranách lode, kde sa zhromažďovali muži. Základný kameň položili 12. 8. 1655 a posviacka sa konala 27. 3. 1659. Kostol posvätil vtedajší pezinský nemecký kazateľ Teodor Puchner.

Už v tom roku sa však ozvali pezinskí katolíci. Dňa 6. októbra podali sťažnosť kráľovi pre porušenie svojich práv. Cisár Leopold I. Počas stavovských povstaní ostrihomský arcibiskup a uhorský kancelár v jednej osobe Juraj Szelepcsényi - Pohronec informoval cisára Leopolda I. o vraždách kňazov a iných činoch stavovských povstalcov (medzi ktorými boli aj evanjelici) a medziiným spomenul aj situáciu v Pezinku.

Cisár ho vypočul a rozhodol sa odobrať evanjelikom kostoly, ktoré si postavili proti viedenskému rozhodnutiu z roku 1647. Išlo kostoly v Pezinku, Svätom Jure a Modre, odkiaľ dal vykázať evanjelických kazateľov. Zástupcovia týchto mestečiek prišli 28. februára 1674 do Bratislavy, kde odovzdali kľúče od kostolov Szelepcsényimu ako kráľovskému miestodržiteľovi. Sám Szelepcsényi prebral tieto tri kostoly 1. marca.

Dolný kostol sa stal vlastníctvom kráľovskej pokladnice, od ktorej ho kúpili katolíci za finančnú čiastku, ktorú určil cisár. Sumu každoročne splácali. V roku 1674 prišli do Pezinka kapucíni, ktorí zaujali Farský kostol Preblahoslavenej Panny Márie. Novým farským kostolom sa stal dolný kostol, prebraný od evanjelikov.

Evanjelici svoj kostol prevzali nakrátko po šopronskom sneme v roku 1681. V roku 1683 však zaujal Pezinok vodca stavovského povstania Imrich Thököly, ktorý prikázal kapucínom opustiť mesto a pôvodný Farský kostol sa stal opäť farským kostolom. Dolný kostol totiž odovzdal evanjelikom. Po víťazstve cisárskych vojsk v roku 1683 evanjelici zamkli svoj kostol a ich kazatelia opustili mesto.

Kostol užívali len dva mesiace. Po ich odchode prišiel do Pezinka bratislavský kanonik Jelenffy a spolu s pezinským farárom Mathiasom Nemečkom otvorili kostol. Katolíci ho používali až do nasledujúceho povstania Františka Rákociho. Počas tohto povstania v júli 1705 evanjelici zaujali opäť Dolný kostol. Cisársky generál Heister však Rákociho porazil a evanjelikom nariadil kostol vrátiť.

Stalo sa tak v roku 1709. Evanjelickí kazatelia opäť opustili mesto. V roku 1753 prišli do Pezinka pátri jezuiti a založili tu Misijný dom Spoločnosti Ježišovej, ktorý stál na mieste dnešného Mestského úradu na Radničnom námestí. Spoločnosť zároveň prevzala do správy dolný kostol, ktorý im 1. Dňa 26. 4. 1760 sa konala konsekrácia kostola. Posvätil ho ostrihomský svätiaci biskup Anton Révay.

V roku 1773 bola Spoločnosť Ježišova zrušená. Dekrét o jej zrušení prečítal v Pezinku dňa 9. októbra generálny vikár a titulárny biskup Ján Galgóczy. Bývalý páter Andrej Bertaffi však zostal v dolnom kostole ako nedeľný kazateľ.

Obnova exteriéru kostola a strechy sa konala v roku 1933. V rokoch 1943-1949 kostol vymaľoval pezinský maliar Augustín Barta. Dovtedy boli jeho steny biele a ich farba kontrastovala s čiernou farbou oltára, kazateľnice a organa. Do kostola pribudol nový hlavný oltár s obrazmi Premenenia Pána a Najsvätejšej Trojice a tri bočné (sv. Jozefa, Božského Srdca a Panny Márie Pomocnice), tiež 2 sochy (sv. Antona a sv. Tadeáša) a reliéfy krížovej cesty.

Tak kostol stratil pôvodný dojem protestantskej jednoduchosti. Posviacka kostola sa konala 29. júna 1949. Vykonal ju trnavský apoštolský administrátor Mons. Ambróz Lazík a slávnostným kazateľom bol Mons. Ján Pöstényi, správca Spolku sv. Vojtecha. S posviackou bolo spojené aj vysluhovanie sviatosti birmovania, ktoré udelili A. Lazík a Mons.

Posledná obnova kostola sa konala v roku 1965. V kostole sa dodnes zachoval pôvodný organ z roku 1663, ktorý bol vyrobený v Norimberku a stál 1000 ríšských toliarov. Pôvodne mal zatváracie krídla s maľbami sv. Cecílie, kráľa Dávida a Zvestovania Pána, ktoré boli odstránené zo statických dôvodov. Vo veži sa nachádza 5 zvonov. Tri ulial v rokoch 1985 a 1988 Josef Tkadlec v Halenkove, jeden A. Staudinger v roku 1722 a jeden neznámy majster.

Kostol v Grinave

Grinava leží cca 2 km juhozápadne od Pezinka, ktorého je mestskou časťou. Kostolík sa nachádza neďaleko hlavnej cesty Bratislava - Pezinok v opevnenom areáli, ktorý býva uzamknutý.

Kostol v Grinave bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, ktorý sa ako farský uvádza v súpise farností bratislavského prepoštstva v r. 1390 (Grenaw), keď patrili svätojurským zemepánom. V r. 1412 Grunaw, v r. 1421 Grywenaw, v r. 1470 Grynaw. Od r. 1712 mestečko (oppidum) s jarmokmi. Od r. 1947 Myslenice, v 1975 pričlenené k Pezinku. Fara jestvovala pred r. 1390. V r. 1611-47 a 1705-09 kostol mali nekatolíci. V r. 1710-14 spravovali farnosť piaristi zo sv. Jura, v r. 1741-51 administrovali pezinskí farári. Prvého farára menom poznáme až z r. 1665. Na obecnej pečiatke z roku 1713 je v kruhu strapec hrozna s lístkami, okolo text.

Kostolík postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou a so svätyňou neznámeho tvaru. Začiatkom 14. Stor. bol postavený farský kostol ku cti sv. Žigmunda, Kráľa burgundského: svätyňa hlavná kost. loď a veža. Koncom 14. storočia pristavali zo severnej strany bočnú loď (kaplnku), zaklenutú krížovou klenbou. V 16. storočí bola pristavaná k lodi južná predsieň a celý kostolík bol obohnaný múrom.

V roku 1611 sa kostolík dostal do rúk evanjelikom, ale už v roku 1617 bol opäť katolícky. Protestanti ho získali opäť v roku 1645 počas povstania Juraja Rákociho I. Menšie úpravy sa uskutočnili aj v 19. (empora, nový organ) a 20. storočí. Počas druhej svetovej vojny bola horná časť veže vážne poškodená paľbou ruských vojakov, keďže sa tam usadili nemeckí vojaci s guľometom. Po oprave už strecha dostala miesto vysokého ihlanca jednoduchší tvar.

Kostolík nesie na našom území zriedkavé patrocínium sv. Žigmunda, patróna českého národa. - Kamenná krstiteľnica pochádza zo začiatku 17. Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi pod miestnu farnosť. Je v relatívne dobrom stave. V roku 2001 dostali okná v presbytériu nové vitráže. V roku 2016 dostala veža novú strechu pokrytú medeným plechom.

Fasáda kostola je hladká, s 11 opornými piliermi. Na svätyni sú aj pôvodné gotické okná, podobne aj na bočnej lodi, podoby románskych okien vidieť na južnej stene a na veži. Nadstavená veža je predstavená k hl. lodi. Má jedno pole krížovej klenby. Svätyňa trojbokého záveru má gotickú rebrovú klenbu o dvoch poliach, s kamennými svorníkmi.

Hlavný oltár je drevený, neogotický (Jozef Selmacht, Hlohovec, 1910), uprostred je socha sv. Žigmunda. Pri päte triumf. oblúka je vpravo neogotický oltár so sochou Božského Srdca J., vľavo kríž (XIX. st., renov. Zaklenutie hlavnej lode je z konca XVI. Bočná kost. loď má dve polia gotickej krížovej klenby s kamennými svorníkmi. V tejto lodi je oltár sv. Jozefa s plastikami sv. Šebastiána (XVIII. St.) a sv. Antona Pad. Na stene je drevená plastika sv. Anny s P. Máriou z pol. XVIII. St. (renov. Pod chórom soška Umučeného P. Ježiša.

Chór kostola prechádza cez obe lode, stavaný na masívnych stĺpoch, ktoré sa hore spájajú vytvárajúc klenbu o dvoch užších a troch širších poliach. Dnešná podoba chóru je z XIX. Sakristia (XIX. Na južnej stene hlavnej lode je vchod z r. 1600 s pristavenou predsieňou. V predsieni je kamenná baroková plastika sv. Floriána (XVIII. Výmaľba kostola je z r. 1956 (A. Myslenice sú v listinách od r. 1390 (Grenaw), keď patrili svätojurským zemepánom.

Aktivity Farnosti

Farnosť Pezinok sa aktívne zapája do rôznych udalostí a iniciatív. 23. 9. 2023 sa Farnosť Pezinok opäť pridala k symbolu Červenej stredy nasvietením veže farského kostola na červeno. Prvé novembrové dni sa každoročne nesú vo sviatočnom duchu Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých. Inak tomu nebolo ani tentokrát. Aj pezinské cintoríny sa rozžiarili horiacimi sviečkami a zaplavili ich kvety.

V meste Pezinok sú zriadené tieto pohrebiská: CINTORÍN PEZINOK, Senecká ulica CINTORÍN CAJLA, Cajlanská ulica CINTORÍN GRINAVA, Cintorínska ulica Pohrebiská budú prístupné verejnosti v období od 28. 10. 2023 do 2. 11. 2023 v čase od 7:00 do 20:00 hod.

Už onedlho tu máme Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých. Prvé dva novembrové dni sú spojené s týmito sviatkami už oddávna. Začiatkom 7. storočia vznikol sviatok všetkých svätých a neskôr v 10. storočí vznikla pamiatka zosnulých. V nedeľu 11. septembra o 15:00 hodiny sa uskutoční na Kejde /farská lúka/ spoločné stretnutie, aby sme spoločne dali Bodku za letom či prázdninami.

V tomto týždni sa začínajú najväčšie kresťanské sviatky - Veľká noc. Ich slávenie sa vracia do normálu. Centrum pre rodinu - Pezinok po „dvojročnej pandemickej“ prestávke znovu organizuje dobročinnú akciu Pôstna polievka. Pôstna polievka bude podávaná v nedeľu 10. 4. 2022 o 11:30 hod. pri Dolnom kostole.

Za Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku môžete hlasovať v rámci ankety Kultúrna pamiatka roka - Fénix do 18. apríla 2022. Najkrajšie sviatky roka Vianoce sú už tu. Sú oslavou príchodu spasiteľa na svet a majú napĺňať ľudskú dušu pokojom a šťastím.

23. 1. 2023 Vo štvrtok 5. januára sa o 11:00 hodine rozozvučali zvony na katolíckych kostoloch. Pezinok sa pridal k slovenským mestám, ktoré zvonením vyjadrili mimoriadne gesto duchovnej spoluúčasti z odchodu emeritného pápeža Benedikta XVI.

tags: #rimskokatolicka #farnost #pezinok