História Rímskokatolíckej farnosti Rokycany

História obce Rokycany je úzko spätá s náboženským životom jej obyvateľov. V nasledujúcom článku sa pozrieme na vývoj rímskokatolíckej farnosti v Rokycanoch, ako aj na ďalšie náboženské vplyvy v obci.

Bazilika v Ostrihome (Eger), kde bola schválená žiadosť o zriadenie farnosti Bajerov.

Najstaršie zmienky a vlastnícke vzťahy

Palatín Omodej v roku 1295 potvrdil darovanie dediny Kojatice zemanovi Beňadikovi. Pri tejto príležitosti vznikli listiny, ktoré pri popise chotára darovanej dediny uvádzajú rokyciansky mlyn a dedinu Rokycany s ustáleným chotárom. V písomnostiach z 13. až 16. storočia sa vyskytujú pravidelne pod názvom Berky, koreniacom pravdepodobne v nárečovej podobe slova breh. V 16. storočí sa ojedinele dostal do písomností druhý slovenský názov Rokycany, koreniaci v nárečovom šarišskom pomenovaní stromu rakyta (rokyta). Oba názvy obce etymologicky a sématicky spolu nesúvisia. Názov Berky zostal len úradným maďarským názvom tejto dediny.

Nejasný zostáva pôvod dediny, hoci je pravdepodobné, že jestvovala už v 13. storočí. Koncom 14. storočia Rokycany v 2. štvrtine 14. storočia patrili šľachticom Drugetovcom. Začiatkom 15. storočia boli majetkovou súčasťou panstva hradu Sokoľ a od roku 1423 patrili šľachticom z Pavloviec v Užskej stolici. V roku 1429 ich kráľ Žigmund daroval mestu Košice, ktorému patrili nepretržite aj v 16. - 18. storočí, dokonca aj v 19. storočí.

Sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené od 21 port, takže Rokycany boli stredne veľkou dedinou. Neskôr väčšina sedliakov pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 5 port, pričom v roku 1567 tri domácnosti hospodárili a celých a šesť na polovičných usadlostiach. V tých rokoch tu žilo aj 9, resp. 6 želiarskych domácností. Rokycany aj napriek schudobneniu a úbytku sedliackych domácností zostali aj koncom 16. storočia stredne veľkou dedinou.

Vývoj kostola v Rokycanoch

V Rokycanoch bol kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Ján. Tunajší kostol možno predpokladať aj v 13. storočí. V 30. rokoch 14. storočia existovala v Rokycanoch fara. Pôsobil tu farár Ján.

Rímskokatolícky kostol bol postavený koncom 14. storočia. Pri obnove dostal nové, polygonálne uzavreté presbytérium namiesto starej svätyne so štvorcovým pôdorysom. V roku 1756 bol kostol zaklenutý a okná pozmenené. Jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a drevenou vstavanou vežou je zaklenutá valenou klenbou. V presbytériu je zachované gotické pastofórium s hlavou Krista a neskorogotický portál, ale už bez pôvodných gotických drevených dvier.

Založenie farnosti v Bajerove a Rokycany

Rokycanskí rímskokatolícky veriaci spadali pod farnosť v Bajerove, ktorá bola zriadená 15. apríla 1798. Zo sedliackej farnosti vybrali Bajerov, Kvačany a Žipov, zo svinianskej Brežany a z radačovskej Rokycany. Prvým farárom sa stal Michal Tomaskievics.

Rímskokatolíci z obcí Bajerov, Kvačany a Žipov v tom čase patrili do farnosti Sedlice. Veriaci z Rokycian do Radačova a veriaci z Brežian do Svinnej. Na zriadenie farnosti dal iste podnet tunajší zemepán Michal Roll. Do tohto úsilia zapojil aj predstaviteľov Šarišskej župy.

V januári 1798 vznikla komisia, ktorá zisťovala vzdialenosti medzi obcami a stavy veriacich v jednotlivých obciach. Z nej vyplýva nasledovné:

Na základe posúdenia tejto komisie bol bol do Jágra (terajší Eger v Maďarsku) biskupovi Karolovi Esterházymu poslaný spis v ktorom bol požiadaný o zriadenie novej farnosti v Bajerove. Nová farnosť by tak mala v piatich obciach 658 rímskokatolíkov. Sídlom farnosti by mala byť obec Bajerov. Do každej filiálnej obce by tak farárovi cesta netrvala viac ako pol hodiny.

Michal Roll sa zaviazal, že sa osobne postará o byt pre farára, organistu a o postavenie školy. Na to vyčlenil aj svoje pozemky v okolí kostola. S touto žiadosťou v prvých dňoch mesiaca februára Michal Roll osobne odišiel do Jágra. Po rôznych procedurálnych úkonoch napokon ešte v tom istom roku bola zriadená nová Bajerovská farnosť s filiálnymi obcami Rokycany, Žipov, Brežany a Kvačany. Prvým farárom bol Michal Tomaškovič, ktorý sa 14. apríla 1798 ujal duchovnej služby.

Kostol v Bajerove, sídlo farnosti.

Pôsobenie farárov a rekonštrukcie

Pôsobilo tu veľa farárov. V rokoch 1974 až 1990 tu pôsobil aj P. Lukáš Ladislav Vrábeľ, OFM, pričom za jeho pastoračnej služby v roku 1975 bola na starých základoch postavená nová fara. Od roku 1990 pôsobil vo farnosti ThDr. V roku 2001 bola prevedená aj rekonštrukcia rímskokatolíckeho kostola, robila sa izolácia okolo kostola.

Evanjelický zbor v Rokycanoch

V doline Svinky zapustili korene reformačné myšlienky, ktoré tu našli pripravenú pôdu. Názov obce Rokycany poukazuje na to, že táto obec bola založená Husitmi. Preto sa tu reformačné myšlienky skoro ujali. Podľa historických údajov z roku 1636, resp. 1666 samostatným evanjelickým zborom bol aj rokycanský. Koncom 17. storočia nastúpila protireformácia.

V rokoch 1670-1722 stratili evanjelické zbory nielen svojich farárov a učiteľov, ale aj kostoly. Rokycanský kostol prevzal násilne slúžny Žigmund Sztankay. V týchto časoch mnohé zbory v Šariši zanikli, ale rokycanskí evanjelici si zachovali svoju vieru a dočkali sa nových, lepších čias. Tie svitli dňa 25. Na konvente 4. augusta 1929 padlo jednomyseľne rozhodnutie, že kostol bude postavený aj v Rokycanoch.

Pozemok daroval rokycanskej dcérocirkvi Štefan Čop. Tento pozemok bol neskôr vymenený za pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol. Projekt vypracoval architekt Bartolomej Patzelt. So stavbou sa začalo po posviacke základného kameňa 22. júna 1930. Stavba bola dokončená 1. Oltár je dielom rezbárskeho majstra Floriána Kellera a stolárskeho majstra Jozefa Sepéšiho. Maliarsku prácu urobil chrámový maliar Ján Koch. Oltárny obraz namaľoval a daroval Alexander Ižo, hanušovský evanjelický farár.

Kostol bol posvätený 14. júna 1931 biskupom Dr. VI. P. Čobrdom. V tom čase bol farárom zboru seniór Július Hajdu, ktorý sa o výstavbu kostola v Rokycanoch veľmi zaslúžil. Kurátorom v obci bol do roku 1982 Štefan Čop. 14. júna 2001 tunajší obyvatelia evanjelickej cirkvi ausburského vyznania si pri rekonštrukcii chrámu významnými bohoslužbami pripomenuli 70. výročie posvätenia chrámu.

Obdobie po druhej svetovej vojne

Obec Rokycany bola oslobodená 19. januára 1945. Výkonnej moci sa ujal revolučný národný výbor. Cez obec front priamo neprechádzal. Obyvatelia videli iba ústup fašistov. Následky preto neboli až také vážne, no aj napriek tomu je potrebné spomenúť vyhodenie mostu cez miestny potok „Bajerovka“ Bolo nutné zabezpečiť jeho rýchlu obnovu. Okrem toho zhorel jeden dom so stodolou a maštaľou. Zničené alebo poškodené počas vojnových akcií boli dôležité závody.

Rozvoj hospodárstva ľudovodemokratického Československa bol však v druhej polovici roku 1947 vážne ohrozený suchom, ktoré spôsobili katastrofálnu neúrodu. Celoobecné Jednotné roľnícke družstvo bolo založené 25. januára 1958. Po dobrom hospodárení sa vtedajšie JRD dostalo medzi popredné družstvá v okrese. Pri vyhodnotení okresnej súťaže 8. novembra 1959 sa umiestnilo na prvom mieste.

V dôsledku dobrých finančných príjmov boli takmer do každej domácnosti zakúpené práčky, začalo sa s výstavbou 7 rodinných domov. JRD sa po roku 1989 pretransformovalo na PD Rokycany. Hneď v nasledujúcich rokoch však začalo ekonomicky upadať. Keďže sa dostalo do veľmi zlej finančnej situácie, Krajský súd v Košiciach rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok družstva s platnosťou od 6. Postupne sa formoval aj kultúrny život obyvateľov.

Kultúrny a spoločenský život

S mládežou boli nacvičované prvé divadelné predstavenia - hra „Kozie mlieko“, uvedené v dňoch 7. a 8. februára. V roku 1960 sa začalo s výstavbou obchodnej siete. Do užívania bola odovzdaná v roku 1961 a svojmu účelu slúži dodnes. V roku 1964 si družstevníci postavili administratívnu budovu so zasadačkou. Kultúra občanov, a zvlášť mládeže, sa rozvíjala za sťažených podmienok, nevhodných pre organizovanú činnosť, nakoľko obci chýbal kultúrny stánok.

Medzi najväčšie kultúrne akcie patrila nacvičená divadelná hra Jej pastorkyňa (v roku 1965). Tešila sa veľkému záujmu verejnosti. Na druhej strane však ochabol záujem o filmy premietané v škole. Mládež rástla aj športovo. V zime 1965 bolo urobené provizórne hokejové ihrisko. Dňa 16. mája 1972 bola slávnostne začatá výstavba združeného objektu požiarnej zbrojnice a MNV v akcii „Z“. Do užívania bol odovzdaný v novembri 1973.

Materská škola s celodennou starostlivosťou začala svoju činnosť 1. septembra 1974. V tom istom roku sa začalo s výstavbou cesty II. triedy č. 546 od Cemjaty po Žipov. Cesta aj s premostením cez potok „Bajerovka“ boli dané do užívania v roku 1977. V súvislosti s touto výstavbou boli budované aj chodníky po oboch stranách komunikácie.

Rokycany po roku 1989

Po roku 1989 zanikol národný výbor. V roku 1993 bola vybudovaná združená stavba miestnej knižnice a vykurované zastávky SAD. Vybudovaný bol park v centre obce, upravili sa miestne komunikácie a chodníky. Na cintoríne bol zrekonštruovaný chodník z melioračných dlažieb. Úpravou prešlo riečne koryto, zrekonštruované bolo verejné osvetlenie a sieť nízkeho napätia, verejný rozhlas a zamedzilo sa vytváraniu nelegálnych skládok domového odpadu (KUKA nádoby, veľkoobjemové kontajnery).

Dodávateľským spôsobom bola premostená rieka Svinka. Rok 1998 bol rokom, na ktorý obyvatelia obce tak skoro nezabudnú. 20. júla 1998 sa cez Rokycany prevalila takzvaná „storočná voda“. Vodná hladina dosiahla výšku 2,5 metra. O necelý rok na to, 17. júla 1999, voda Svinky opäť vystúpila z koryta do výšky 1,5 metra. V roku 1999, od 10. do 18. februára postihla Rokycany snehová kalamita.

• 1951 - bola zavedená elektrina, do ako prvej obce obvodu a iniciatívou občanov, bola výstavba mostu cez rieku Svinka.
• 1952 - 27 malých a stredných roľníkov v Rokycanoch založilo Jednotné roľnícke družstvo III. typu.
• 20.7.1998 - v ten deň sa cez obec prevalila tzv. !storočná voda!.
• 2011 - odhalenie pamätnej tabule pri kostole sv.

Osobnosti:

• Ján Šoltis (brat Šebastián) - *4. november 1911 - † 7.
• František Eštočin - *29.

tags: #rimskokatolicka #farnost #rokycany