História Rímskokatolíckej farnosti Rožkovany

Farnosť Rožkovany sa v schematizmoch uvádza ako starobylá farnosť, ktorej pôvod siaha do 13. storočia. Prvý kostol stál na kopci, severne oproti dnešnému kostolu na starom cintoríne, v lokalite zvanej Koscelisko. Predpokladá sa, že kostol v 13. storočí bol zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi.

Až do začiatku 2. polovice 19. storočia stál v dedinke Rožkovany pri Sabinove možno ešte románsky Kostol sv. Antona z 13. storočia. Najstaršia nepriama zmienka o stavbe je z roku 1323, kedy sa spomína tunajšia farnosť. V roku 1330 sa už kostolík priamo spomína, spolu s farárom Michalom. Išlo o neveľkú jednoloďovú stavbu so západnou vežou a snáď polkruhovou apsidou.

V období reformácie, začiatkom 17. storočia, pôsobil v tunajšom kostole evanjelický kazateľ. Historik Ferdinand Uličný uvádza, že v Rožkovanoch v tunajšom kostole pôsobil od začiatku 90. rokov 16. storočia evanjelický kazateľ. Najneskôr od roku 1591 sa dedina stala sídlom evanjelickej farnosti. Iný prameň hovorí, že od roku 1600 pôsobil v dedine katolícky kňaz, ktorý v roku 1614 prestúpil k evanjelikom. V roku 1614 sa v dedine uskutočnila schôdza šarišsko - evanjelického dekanátu. Ďalšie zhromaždenie sa konalo 3. októbra 1615, riešila sa otázka manželstva.

Bohoslužby sa vysluhovali nepretržite do roku 1672, kedy sa začalo evanjelikmi nazývané „desaťročné prenasledovanie“ katolíkmi. Vtedy zanikla aj miestna evanjelická farnosť. Prvý priamy záznam o kostole s vežou je z roku 1636, o ktorom sa hovorí, že bol postavený z kameňa. Inventár tvoril 2 kalichy, jeden z nich bol cínový a druhý strieborný, pozlátený s paténou, červený ornát, 2 alby a 4 ručníky. Od roku 1716 sa začala písať cirkevná matrika.

Seniorská vizitácia z roku 1720 potvrdzuje, že kostol a fara patrili evanjelikom. V rokoch 1732 a 1734 sa začali konať kroky k rekatolizácii. Kostol a fara sa do rúk katolíkom definitívne vrátili 27. júla 1734. V roku 1737 bol kostol požehnaný a v apoštolskom breve mu boli udelené odpustky na sv. Floriána, mučeníka 4. mája a na sv. Štefana, uhorského kráľa 20. augusta.

Komunita rožkovianskych evanjelikov tvorila filiálku patriacu pod Lipany. Keď sa v hornotoryskej kotline zobrali všetky kostoly evanjelikom, komunita bola pričlenená k Sabinovu, pravdepodobne až do konca 18. storočia. V 18. storočí boli vo veži 2 zvony, veľký bol nefunkčný zasvätený sv. Donátovi a menší. Tretí malý zvon bol vo vežičke nad loďou kostola.

Už z roku 1814 sa zachovala správa, že nepostačuje kapacitne potrebám farnosti. Problémom bola aj jeho poloha pri potoku, ktorého rozvodnenie zabraňovalo veriacim zúčastniť sa bohoslužieb. Z týchto dôvodov sa rozhodlo o výstavbe nového kostola. Inicioval ju vacovský biskup Augustín Roškováni, pochádzajúci z miestneho šľachtického rodu.

Typický klasicistický kostol

V 19. storočí v roku 1856 nitriansky biskup Augustín Roskoványi dal postaviť nový kostol, ktorý v roku 1858 bol dokončený, a zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi. Postavili ho v klasicistickom slohu v roku 1858. Patrocíniums staršieho kostola z roku 1331 bolo prenesené na novopostavený klasicistický kostol z roku 1858. Zakúpené bolo nové zariadenie: krstiteľnica, organ, zvon a 4 obrazy od Spoločnosti sv. Severína (obraz sv. Antona pustovníka, Sedembolestnej Panny Márie, sv. Anny). Augustín Roškováni daroval pre nový kostol zvon, ktorý je funkčný aj v súčasnosti.

Pred 1. svetovou vojnou boli vo zvonici 4 zvony. Počas 1. svetovej vojny zrekvirovali vojaci 3 zvony, z ktorých odlievali delá. Súčasný klasicistický kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Kostol má klasicisticky upravenú fasádu s lizénami a podstrešnou rímsou. Na rohu lode je diagonálne postavený dvojstupňový oporný pilier, na ktorom je epitaf s erbom z roku 1618. V jeho exteriéri je osadená náhrobná doska Jána Roškovániho z roku 1619.

Za oltárom na stene visel oltárny obraz sv. Antona a sv. Pavla pustovníkov od mníchovského maliara Jána Mauschka z roku 1858. V súčasnosti obraz visí v presbytériu nad vchodom do sakristie. Cez pôstne obdobie sa prekrýval tento oltárny obraz plátnom, na ktorom bol zvýraznený pôstny motív - ukrižovaný Kristus.

Lokalita starého kostolíka sa nachádza v areáli tunajšieho cintorína, pričom na povrchu sa zachovali nepatrné zvyšky muriva.

Farnosť v obci Hermanovce vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772. Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola? V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami.

Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. storočí:

Mapa Jágerskej arcidiecézy v 18. storočí

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“.

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20. novembra…“.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme. Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

tags: #rimskokatolicka #farnost #rozkovany #udaje