Obec Víťaz sa nachádza na východnom Slovensku, v malebnej krajine vrchoviny s pohorím Branisko v doline Dolinského potoka. Leží v nadmorskej výške 470 m n. m. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1272.
Kostol sv. Ondreja
História osídlenia a pôvod názvu
Prvé osídľovanie kraja začalo v 5. storočí, kedy do pravlasti pohli slovanské kmene. Dá sa predpokladať, že toto územie bolo osídlené prostredníctvom šoltýsov. Šoltýs bol vodca budúcich osadníkov, ktorý dojednával podmienky osídlenia so zemepánom a stal sa dedičným richtárom svojich osadníkov. Názov obce pravdepodobne pochádza po ich zakladateľoch. Legenda sa nepričinila o názov prvej usadlosti.
Náboženský život a sakrálne stavby
Sakrálnou stavbou v obci je barokovo-klasicistický Kostol sv. Ondreja postavený v 14. storočí. Prešiel prestavbou v roku 1776 a potom v roku 2000. Od roku 2005 je spolu s priľahlým areálom zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Vo Víťaze sa nachádza aj Kostol sv. Jozefa. Nový pseudogotický Farský kostol sv. Jozefa bol postavený v 18. storočí. Kamenné múry stien sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. Kostol stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku v jej centre. Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta aj v 20. storočí. Najstaršia zmienka o chráme pochádza z registra pápežského desiatku z 30-tych rokov 14. storočia, čiže fungoval už skôr. Chrám je písomne doložený ešte v 16. storočí. V rokoch 1776-78 prešiel prestavbou do barokovo-klasicistického štýlu.
V 13. storočí rodina Berthótyovcov robí generálnu prestavbu miestneho kostolíka sv. Ondreja v barokovo-klasicistickom štýle. Prestavba bola ukončená v roku 1776. Nie je známe, kto je pochovaný v krypte pod kostolom, hroby však musia pochádzať z obdobia pred 70- tymi rokmi 18. storočia.
Kostol sv. Ondreja
Najstaršia zmienka o chráme pochádza z registra pápežského desiatku z 30-tych rokov 14. storočia, čiže fungoval už skôr, nie len v rozmedzí týchto rokov. Chrám je písomne doložený ešte v 16. storočí. Berthóthyho z r. 1643. Netradičné je drevené točité schodište, vedúce z exteriéru /kamenným portálom/ do podkrovia. Kamennými šambránami a zároveň kamenné nárožné kvádre /tzv. gotické armovanie/ ohraničujúce hrany stien šesťbokej svätyne.
V roku 1922 sa začala veľká prestavba Kostola sv. Ondreja. Drevené okná boli vymenené za železné. Bol postavený nový chór. Ešte v roku 1922 bol znovu odliaty zvon sv. Ondreja a zakúpený bol zvon sv. Anna. Obec tak získala naspäť zvonov, ktoré im vzala vojna. Na zaplatenie nových zvonov bola zorganizovaná zbierka, na ktorú prispeli aj rodáci z Ameriky. V lodi chrámu bola umiestená aj malá cengálka. Ňou oznamovali, keď niekto zomrel. Následne bol zakúpený aj nový organ.
Kňazi farnosti Víťaz
- Ladislav Franc * 27.6.1941, ord.
- Pavol Čech * 26.6.1943, ord.
- Ján Biroš * 10.7.1939, ord.
- Viktor Grega * 4.6.1941, ord.
- František Stahovec * 12.9.1949; ord.
- Vladimír Čech * 15.11.1955, ord.
- Martin Magda * 4.11.1927, ord.
- Ján Kundrík * 30.8.1963, ord.
- Miroslav Foriš SVD * 3.5.1975, ord.
- Vladimír Balucha CM * 16.2.1970, ord.
- Mikuláš Uličný * 29.5.1978, ord. 11.9.2004 v Prahe
- Juraj Riško (1. 7. 1997 - 30. 6. 2003) * 16. 1. 1970 Humenné, ord. 17. 6. 1995 Košice, +11. 4.
- Oliver Székely (1. 7. 2003 - 30. 6. 2012) * 27. 3. 1973 Stropkov, ord. 20. 6.
- Marek Hnat 1. 7. 2012 * 7. 2.
Rehoľné sestry pochádzajúce z Víťaza
- Rehoľná sestra Spoločnosti sestier Ježišových (SSJ) sr. Delfína - Žofia Jenčová, Ovčie
- Rehoľné sestry Kongregácie milosrdných sestier III. Františka pod ochranou Sv. rodiny (OF) pochádzajúce z Víťaza:
- sr. M. Valentína - Františka Galdunová * 10.10.
- sr. M. Anselma - Žofia Uličná * 22.4.1931 + 28.10.2007 Brno
- Rehoľné sestry Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža (SSS) sr. M. Adela - Jana Jenčová * 27.8.1976, Víťaz
Dôležité historické udalosti
Začiatkom 18. storočia (1708, 1710) v kraji zúri mor, ktorý decimuje obyvateľstvo. Ľudí museli pochovávať aj do spoločných hrobov. V roku 1726 sa voči Jánovi de Wytezy z rodu Salanczy ohradzuje Berthóty, že neoprávnene používa šľachtický titul. V polovici 18. storočia tu hospodárilo 16 domácností. V roku 1831 cholera, ktorá prenikla z Haliče v Poľsku na východné Slovensko, bola príčinou Východoslovenského sedliackeho povstania. Vo Víťaze začína sedliacke povstanie. Na žiadosť podnotára z Víťaza, šarišský podžupan Merše nariaďuje v kraji štatárium (stanné právo). cisára a Slováci od Maďarov. rakúskym cisárskym dvorom vznikla ozbrojená revolúcia, ktorá sa dotkla aj okolia obce Víťaz. V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. 30. júla prišiel do Víťaza notár zo Širokého, aby upovedomil občanov o mobilizačnej vyhláške. V roku 1919 vtrhla na východné Slovensko maďarská Červená armáda. Táto udalosť sa dotkla aj dediny Víťaz. V septembri 1938 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. V roku 1939 vznikol Slovenský štát a následne sa rozpútala 2. svetová vojna. 22. - 25. januára 1945 pritiahla do Víťaza smerom od Margecian cez Hrabkov a Ovčie Československá a Sovietska armáda. V máji 1947 sa začalo v obci s budovaním Potravinového družstva avšak prevrat vo februári 1948 priniesol veľké zmeny aj do života obyvateľov Víťaza. Na základe vyhlášky Povereníctva vnútra bol dňa 11. 7. zmenený názov obce z názvu Vitež na Víťaz. 20. novembra 1948 bola predĺžená autobusová linka zo Širokého do Víťaza.
Kultúra a tradície
Ľudové tradície sa v obci uchovávajú a rozvíjajú prostredníctvom folklórneho súboru Pridaň. Jeho zakladateľom je Ondrej Foriš. Peter Ondria je spevák, hudobník, podnikateľ a imitátor Louisa Armstronga.
V súčasnosti má farnosť relikvie svätcov, ružencovú záhradu, výraznú sochu Jána Pavla II., kaplnku so zaujímavou históriou i krásne zrekonštruovaný kostol.
„Ľudia sú tu veľmi ochotní na prácu a štedrí na peniaze. Keď sa niečo robí, prídu pomôcť,“ hovorí o farnosti Široké miestny kňaz Stanislav Takáč.
Od roku 1997 je Víťaz samostatná farnosť s filiálkou Ovčie.
Vďaka nadšencom ako Viliam Širocký má farnosť na svojej stránke zdokumentovanú minulosť tak, ako máloktorá iná. V tomto roku si aj guľášovou akciou pripomenuli dvojsté výročie úmrtia Anny Hedryovej z bohatého rodu Hedryovcov, ktorý bol svetským patrónom kostola už od 16. storočia. Anna zomrela vo veku nedožitých trinástich rokov a práve táto skutočnosť priviedla jej rodičov k postaveniu kaplnky, dominanty tunajšieho cintorína.
Vo farnosti pôsobí ružencové bratstvo, Modlitby matiek, Modlitby otcov, Koinonia Jána Krstiteľa, modlitbové večeradlo, mládežnícke i detské stretká. Po pandémii zaviedli aj farský deň.
Na všetky aktivity v Širokom od roku 2013 dozerá svätý Ján Pavol II. Jeho veľká socha je dominantou rozľahlého priestranstva pri ceste pred kostolom.
tags: #rimskokatolicka #farnost #sv #joze #vitaz