Rímskokatolícka farnosť Kysucké Nové Mesto: História a vývoj

Farnosť Kysucké Nové Mesto je najstaršou dodnes existujúcou farnosťou na Kysuciach, pričom jej počiatky siahajú do prvých rokov 14. storočia. Leží v severozápadnom cípe Slovenska, v kraji, ktorý sa už od polovice 13. storočia spomína ako Kysuce. Kysucké Nové Mesto bolo už od svojho vzniku hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom dolných Kysúc. V 17. - 19. storočí bolo významným strediskom remesla a obchodu.

V prvých štyroch storočiach po založení bola farnosť Kysucké Nové Mesto rozlohou jednou z najväčších farností v diecéze. Pravdepodobne neexistuje písomný doklad, ktorý by potvrdzoval rok vzniku tejto farnosti.

Zo zachovalých písomných prameňov vieme, že v rokoch 1332 - 1337 existovalo opevnenie a fara v Radoli. Niekoľko rokov predtým (v roku 1325) však získala mestské privilégiá osada Jesesin, ktorá sa stala hospodárskym a kultúrnym centrom vtedajších Kysúc. Podľa niektorých schematizmov nitrianskej diecézy v Kysuckom Novom Meste jestvovala fara už v roku 1305, iné schematizmy a farská kronika posúvajú vznik farnosti do roku 1325, teda súčasne so vznikom mesta. Tento fakt nevylučuje ani zachovalý súpis farností nitrianskej diecézy z rokov 1332 - 1337, ktorý ešte nespomína farnosť Kysucké Nové Mesto a uvádza iba jedinú farnosť na Kysuciach - Radoľu.

Iné jestvujúce farnosti ešte neboli dostatočne zaľudnené, alebo pre chudobu boli oslobodené od pápežských desiatkov. Podľa niektorých autorov občania novozaloženého mesta patrili ešte niekoľko rokov do farnosti Radoľa a až keď sa prenieslo politické, hospodárke a kultúrne centrum z Kosceliska do Kysuckého Nového Mesta, vzniká v tomto meste aj farnosť (bola zasvätená svätému Jakubovi), ktorá preberá funkciu radoľskej farnosti.

Do novej farnosti patrilo prakticky celé, aj keď vtedy riedko osídlené územie od Budatína až po Moravské hranice. Už niekoľko rokov pred vznikom farnosti jestvoval v Kysuckom Novom Meste (v Jasasine) kostol. Svedčí o tom kysuckonovometský farár Andrej Najzer, ktorý tvrdí, že v terajšom farskom kostole bol za hlavným oltárom nad okrúhlym oblokom nápis „A. R. D. R. F.“ a letopočet 1284. Znamená to, že v roku 1248 už stál v Kysuckom Novom Meste kostol, ktorý sa od počiatku uvádza ako kostol zasvätený sv. Jakubovi.

Po zániku radoľského kostola zostal farský kostol sv. Jakuba dlhé obdobie jediným kostolom vo farnosti Kysucké Nové Mesto. V rokoch 1665 až 1673 bol v rukách luteránov. Požiar, ktorý zachvátil mesto v roku 1904, zničil veľkú časť mesta i kostol sv. Jakuba. O dva roky neskôr bol kostol opravený a upravený na neorománsky. Odvtedy sa viackrát zvnútra renovoval a dopĺňala sa výzdoba, až získal dnešnú podobu.

V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. V tom istom roku sa začalo s výstavbou priestrannej kaplnky, ktorá bola neskôr (1801 - 1817) prestavaná na kostol. 2. Farnosť sv. Jakuba zahŕňa hornú (severnú) časť mesta s Kostolom sv. Farnosť Panny Márie zahŕňa dolnú (južnú) časť mesta s Mariánskym kostolom a filiálkami Radoľa a Budatínska Lehota.

V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a Kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. Kaplnka Márie Magdalény na cintoríne (terajší park) mala zlé základy a zrútila sa, rozhodlo sa o výstavbe novej kaplnky. Výstavba priestrannej Kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie začala v roku 1738 a skončila v roku 1746. Stavba bola z kameňa, mala masívne múry, drevenú vežičku, v sakristii dve a v lodi štyri okná. Vnútri bol umelecky vyhotovený oltár, zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, ozdobený sochami sv. Anny, sv. Joachima, sv. Alžbety, sv. Štefana, prvého mučeníka a sochami cherubínov, uctievajúcich Nepoškvrnené počatie. Chórus stál na dvoch drevených stĺpoch, umiestnených vedľa stien, nechýbala ani spovedelnica, krížová cesta a umelecky vyrezávané lavice. V roku 1753 pozlátili oltár, chórus i okraje lavíc.

V roku 1801 začalo rozširovanie kaplnky na kostol. Prestavba bola prerušená v dôsledku zlej politickej a hospodárskej situácie (napoleonské vojny, drancovanie vojskami). Kostol bol dostavaný až v roku 1817. Interiér bol dlhý čas vybavený skromne. Mal iba jeden oltár, niekoľko lavíc a krížovú cestu z pôvodnej kaplnky. V roku 1898 dal dekan a farár Ján Cvinček vymaľovať a dostatočne vybaviť kostol oltármi a kostolným zariadením. Vytvoriť dal i jediné vitrážne farebné okno v kostole, zobrazujúce sv. Jána. V roku 1903 bola urobená nová podlaha. O rok kostol zachvátil požiar, ale podarilo sa ho zachrániť. V roku 1937 kostol obnovili a o dva roky pristavali pravú sakristiu. Posviacka obnoveného kostola sa konala v roku 1940. 1995 - vymaľovaný vo vnútri, renovované pôvodné nástenné maľby, nové spovedelnice. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10722/0. [8]Súčasný stav a využitieStav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.PrístupStojí v strednej časti mesta.

Klasicistický kostol postavený začiatkom 19. storočia. Upravený bol v priebehu 19. storočia. Je to jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Hlavná fasáda je členená pilastrami. Ostatné fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Veža vstavaná do štítového priečelia je zastrešená zvonovitou prilbou s cibuľou a laternou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.

Hlavný oltár je klasicistický zo začiatku 19. storočia. V strede drevenej stĺpovej architektúry je novšia socha Panny Márie Lurdskej a po bokoch stoja dve polychrómované drevené plastiky. Ide o postavu Krista a Boha Otca. Klasicistická kazateľnica s luiséznym ornamentom pochádza z čias výstavby kostola. Na baldachýne má sochu Dobrého pastiera. Organ je klasicistický z konca 18. storočia. Na skrini má rokaje a klasicistické ozdoby. Chórový parapet je barokový z prvej polovice 18. storočia, bohato dekorovaný akantovými a mušľovými ornamentmi a hlavičkami anjelikov. Obrazy sv. Ondreja apoštola a sv. Alžbety vdovy sú z roku 1836. Autorom olejomalieb na plátne je D. Appler.

Kostol sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste

Rímskokatolícka farnosť Čadca: História a vývoj

Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšia oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.

Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. Majiteľmi Strečna, Lietavy, Žiliny boli od roku 1529 bratia Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc a tieto majetky si udržali aj po roku 1532, kedy prešli na stranu cisára Ferdinanda. V roku 1540 sa sobášom s dcérou Mikuláša Kostku Annou stáva jedným z vlastníkov Strečna Štefan Deršfi, jemu tieto majetky pripadli po smrti Kostku v roku 1556. Hrad a panstvo Budatín v tom čase vlastnili Ladislav a Mojžiš Suňogovci, ktorí v roku 1534 násilne zaujali pozemky pri potoku Čadca patriace strečnianskym Kostkovcom a začali tu budovať novú dedinu.

O duchovnú správu danej oblasti sa v 16. storočí starala rímskokatolícka cirkev. Avšak, vplyvom reformácie sa situácia zmenila. Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v Kysuckom Novom Meste (KNM) evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča. K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca.

Vyplýva to z listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601, v ktorej sa upravovali povinnosti jednotlivých dedín voči kysuckonovomestskému farárovi. M. Suňog ňou potvrdil príjem evanjelických kňazov, ktorý im určil vo svojej listine v roku 1586 jeho otec Ján na základe ešte staršieho regestu z roku 1574. Podľa tejto listiny všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie. Kostol sa ešte nespomína, no nie je vylúčené, že tu už mohol byť postavený. Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bola povinná odvádzať jeden zlatý ročne.

Dušpastierska činnosť takéhoto rozsiahleho územia bola mimoriadne náročná, z tohto dôvodu sa veľká farnosť začala postupne deliť. Ako prvá sa z veľkej farnosti odčlenila práve Čadca. Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. V čase zriadenia farnosti už musel byť postavený aj prvý drevený kostol. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.

Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. Dokladom je vizitácia z roku 1713, ktorá sa pri štolárnych poplatkoch odvoláva na dátumy ešte z čias zriadenia farnosti. Podľa nariadenia zemepána (v tom čase evanjelika Mojžiša Suňoga) z 10. septembra 1620 a 16. novembra 1621 bola určená ľubovoľná štóla.

V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Vizitáciu vykonal v tom čase dubnický farár a trenčiansky archidiakon Juraj Novosedlík, ktorý sa však neodvážil prísť do Čadce osobne kvôli potulujúcim sa zbojníkom. Čadčianskeho farára si zavolal do KNM a ten mu podal požadované informácie. Farnosť viedol Gabriel Ferdinand Kviedčinský, ktorý duchovne spravoval 9 obcí: Čadcu, Rakovú, Staškov, Podvysokú, Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnicu a Horelicu. Zákopčie sa uvádza ako sporné územie, ktoré ale patrilo k fare v KNM. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi.

Kviedčinsky v Čadci pravdepodobne nepôsobil dlho, pretože 16. apríla 1676 tu bol uvedený Ján Ribarsky, pôvodom Poliak. Ani ten tu nepôsobil dlho, lebo v nasledujúcom roku sa do Čadce dostal za farára Tomáš Kubica pôvodom zo Žabovřeskov pri Brne. Ako farár pôsobil v Novom Jičíne, potom v Rosine a z Rosiny prišiel do Čadce, kde, podľa dostupných údajov bol 8 rokov. Jeho pôsobenie vo farnosti však bolo narušené nepokojnými časmi v období protihabsburského povstania Imricha Tököliho. Z istého vyšetrovania hraničného uhorsko-sliezskeho sporu sa dozvedáme, že čadčiansky vojvoda Ján Belanský bol obvinený z toho, že v roku 1680 z fary vyhnal katolíckeho farára Kubicu a namiesto neho sa odvážil dosadiť akéhosi utečenca, ktorý ušiel pred represáliami zo Sliezska kvôli svojmu vierovyznaniu. Týmto evanjelickým utečencom bol Ondrej Bazilides.

Vypudenie Kubicu bolo asi len dočasné, pretože v Čadci pôsobil 8 rokov a k nepríjemnostiam s čadčianskym vojvodom došlo niekedy v roku 1680. Kubicu vo funkcii farára nahradil v roku 1685 Ján Križan, počas jeho pôsobenia bol v roku 1692 postavený v Skalitom prvý drevený, filiálny kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Za jeho správy sa v Čadci začali viesť cirkevné matriky.

V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Vďaka tomu možno v tejto oblasti reálne predpokladať jezuitské misie, ktoré za účelom rýchlejšej rekatolizácie pohraničných oblastí celkom iste podporoval aj strečniansky zemepán Esterházi.

Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy. V roku 1723 bol vybudovaný nový filiálny kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom a čadčiansky farár Adam Beško ho na sviatok Všetkých svätých toho istého roku aj požehnal. Pri stavbe toho kostolíka výdatne pomáhal tešínsky jezuita páter Leopold Tempes, ktorého farár Beško ustanovil za správcu vo veci stavby kostola v Skalitom. Skalité sa z pôvodnej farnosti odčlenilo ako prvé, pretože farnosť Čadca bola veľmi rozsiahla a náročná na pastoráciu.

V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu. V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov). Vznikom nových farností vznikol predpoklad na nové administratívne členenie v diecéze.

V rámci organizácie Nitrianskej diecézy patrila farnosť Čadca do Trenčianskeho archidiakonátu, ktorého existencia je doložená už v roku 1235. K deleniu tohto veľkého územia (zaberal celú Trenčiansku stolicu) došlo až za biskupa Jozefa Vuruma v roku 1821, kedy vznikol Žilinský archidiakonát. Ešte koncom 18. storočia bol vytvorený kysuckonovomestský dekanát, ktorý sa potom stal súčasťou Žilinského archidiakonátu.

Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov. Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.

Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský. V modernej dobe tu dlhší čas pôsobil kanonik, cirkevný historik a opát Ladislav Belás. Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, ktorý pôsobil ako ceremonár a biskupský notár v Nitre, Jána Nepomuka Derčíka, národovca, profesora biblických vied, ostrihomského kanonika a kráľovského cenzora, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha.

Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku, pôsobil v pútnickom chráme vo Frýdku, bol farárom v Bruzoviciach, kde sa tešil veľkej obľube a úcte.

V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.

Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Pôvodne sa dedina nazývala Prašivá i Podprašivá. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1786 mala 116 domov, 174 rodín a 764 obyvateľov. V roku 1850 tu žilo 1100 slovenských katolíckych a 5 židovských obyvateľov. V roku 1944 bola pripojená k Čadci. V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.

S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998. K veľkým zmenám došlo vo februári 2008, kedy bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V rámci nej došlo k novému usporiadaniu dekanátov i k vzniku nových farností. V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová. Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.

V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.

Farský kostol sv. Bartolomeja v Čadci

Aktivity Farnosti Čadca

Naša farnosť ponúka pre mladých z našej farnosti vo veku od 15 - 30 rokov kurz dobrovoľníctva a animátorstva. Kurz je zameraný na službu a pomoc vo farnosti a ponúka nové možnosti spoznať sa a spoločne pomáhať v aktivitách, ktoré sú našou farnosťou organizované.

Naša farnosť organizuje mládežnícky letný pobytový tábor vo veku od 12 do 17 rokov v Ružomberku v termíne od 3. augusta do 8. augusta 2025. Cena ostáva nezmenená 165 eur, pri súrodencoch 150 eur. Prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.

Deti z našej farnosti pozývame na misijnú detskú púť do Rajeckej Lesnej, ktorá sa bude konať v sobotu 11. mája. Ide o celodennú akciu, deti pôjdu spolu s animátormi autobusom.

Milí veriaci, v našej farnosti budeme vysluhovať sviatosť krstu v nasledujúcich termínoch: 18.1.2025, 1.2.2025, 15.2.2025, 1.3.2025, 15.3.2025, 29.3.2025, 12.4.2025, 26.4.2025, 10.5.2025, 24.5.2025, 7.6.2025, 21.6.2025, 19.7.2025, 2.8.2025, 16.8.2025, 30.8.2025, 13.9.2025, 27.9.2025, 11.10.2025, 25.10.2025, 8.11.2025, 22.11.2025, 6.12.2025, 20.12.2025, 3.1.2026.

Naša farnosť organizuje 9-dňovú púť do Talianska. Navštívime miesta ako Bologna-Assisi-Rím-Monte Cassino - Nettuno a to v termíne od 12. 6. 2026 - 20.6.2026. Cena púte je 720 eur a záväzné prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.

Naša farnosť ponúka 8-dňovú púť do Francúzska a Talianska v termíne od 13.6. - 20.6. 2025. Navštívime miesta ako Annecy, Paray-le-Monial, La Salette či Turín. Cena púte je 580 eur. Záväzné prihlášky s podrobným programom si môžete vyzdvihnúť na farskom úrade.

V našej farnosti sa k sviatosti birmovania pre školský rok 2025/2026, môže prihlásiť študent prvého ročníka strednej školy, a druhého ročníka 5 ročných gymnázií, ktorí bývajú na území našej farnosti.

V Oščadnici 22. novembra 2025. rozmer. farských spevokolov z dekanátov Žilinskej diecézy. duchovné skladby, ktoré naplnia chrám zvukom viery a radosti. rozvíja hudobné a liturgické poznanie. podčiarkuje spolupatričnosť, spoluprácu a komunitného ducha. v sobotu pred 1. speváckych zborov katolíckej mládeže Kysúc. riaditeľom Domu kultúry v Čadci. ročníka. 22. ročník. odovzdanie ocenení. Každý ročník prinášal niečo výnimočné. sólistov. hudba spájala ľudí a povznášala ducha. V roku 2011 sa konal 18. viac než 350 účinkujúcimi a v roku 2012 19. v roku 2022. farských spevokolov v Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie. rok neskôr festival pokračoval v Kostole sv. spolupráci s dekanom Radovanom Čulákom. Bystrice, Mužský spevácky zbor z Novej Bystrice a Chrámový zbor sv. Kysuckého Nového Mesta. zameraná na hudobný prejav, vedená Mgr. art. návštevníkov. dekanátov Žilinskej diecézy. Magnifikát nie je len festival hudby. pretrvávajú generácie. príbehom.

Prehľad Farárov vo Farnosti Čadca