Tridentský koncil (1545-1563) sa v rámci svojho programu zaoberal aj otázkou zriadenia nových biskupstiev, menovite na návrh delegátov z Uhorska, biskupov Juraja Dražkoviča, Andreja Dudiča a Jána Kolozsváriho. Bolo potrebné z rozsiahleho a ťažko zvládnuteľného Ostrihomského arcibiskupstva vytvoriť menšie a lepšie organizované celky. Peter Pázmány mal často vec na zreteli, ale v jeho dobe nebolo dosť možností ju realizovať.
Prekážkou uskutočnenia tejto myšlienky bolo jednak turecké panstvo v Uhorsku a jednak otázka hmotného zabezpečenia nových biskupstiev. Zrušenie jezuitského rádu v r. 1773 podstatne pomohlo uskutočniť tieto snahy, lebo z ich majetkov bolo možné hmotne zabezpečiť zamýšľané nové biskupstvá.
Cisárovná Mária Terézia, zriaďovacou listinou z 15. v sídle biskupstva bola zriadená sídelná kapitula so 6 kanonikmi. Zriaďovacia listina pripomína, že založením nového biskupstva sa sleduje nielen rozšírenie a upevnenie pravej viery, ale usiluje sa aj o zabezpečenie blaha a pokoja krajiny. Bulou Pia VI. Apostolatus officii zo dňa 13. marca 1776 bolo založenie Rožňavského biskupstva schválené a prvým rožňavským biskupom bol menovaný Ján Galgóczy, kancelár trnavskej univerzity a novomestský veľprepošt. Realizácia a organizácia nového biskupstva sa značne zdržala, lebo Ján Galgóczy do Rožňavy vôbec neprišiel a dňa 5.
Kapitula začala svoju činnosť neskôr, pretože prvý veľprepošt sídelnej kapituly, ktorým bol menovaný bratislavský kanonik ThDr. Ján Fándly, pôvodom z Humenného, sa tejto hodnosti z osobných dôvodov vzdal. Kapitula v Rožňave bola zorganizovaná dňa 20. Vlastné dejiny biskupstva sa začínajú dňom 21. novembra 1776, kedy ostrihomský pomocný biskup Anton Révay, rodom zo Štiavničky v Turci, bol uvedený do úradu. Usiloval sa navštíviť všetkých 67 farností svojej diecézy. Postaral sa aj o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký.
Veľký význam pre rozvoj náboženského a kultúrneho života malo založenie pobočky Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave v roku 1793. Nemalou mierou sa o to pričinili členovia kapituly. Po zriadení Košického a Satmarského biskupstva v roku 1804, ktoré boli vyčlenené z rozsiahlej Jágerskej diecézy, bola táto povýšená na arcibiskupstvo a jágerskému metropolitovi bolo podriadené aj Rožňavské biskupstvo.
Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že rožňavský biskupský stolec zostal neobsadený niekoľko rokov, až napokon roku 1815 ho zaujal päťkostolský kanonik Ladislav Esterházi, ktorý už od roku 1811 ako kapitulárny vikár spravoval diecézu. V roku 1814 zriadil a postavil bohoslovecké učilište, pričom sa veľmi zadĺžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov.
Štátoprávne zmeny po prvej svetovej vojne spôsobili aj zmenu územia Rožňavského biskupstva tým, že 19 farností zostalo mimo hraníc Československej republiky. Po páde totalitného režimu v Československu bol v roku 1990 na biskupský stolec v Rožňave menovaný Eduard Kojnok a diecéza sa opäť začala rozvíjať vo viacerých smeroch. Pre lepšiu organizáciu starostlivosti o duchovné dobro veriacich bolo zriadených deväť nových farností.
Starostlivosť o partikulárne cirkvi preukázal Svätý Otec Ján Pavol II. Významným dňom pre Rožňavské biskupstvo sa stal 13. september 2003, kedy Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil ako prvý pápež túto diecézu, aby "povzbudil bratov vo viere".
Naši kňazi:
- Pavol Prieboj: výpomocný duchovný. Rodák z dolnooravskej obce Chlebnice. Z rúk biskupa Baláža prijal kňazskú vysviacku 21. júna 2003. Ako kaplán pôsobil vo Vrútkach, následne bol prvým správcom farnosti Michalová. Pred príchodom do Detvy v apríli 2019 bol ešte farárom v Bzenici a v Mošovciach.
- Adam Murko: farský vikár (kaplán). Novokňaz Adam pochádza z farnosti Sebedražie pri Prievidzi. Kňazskú vysviacku prijal 24. júna 2023. Detva je jeho prvým kňazským pôsobiskom. Počas posledného roka štúdia teológie v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre absolvoval diakonskú prax v Novej Bani.
- Karol Vozár: farár. Pochádza z Novej Bane. Kňazskú vysviacku prijal 18. júna 2000. V predchádzajúcom období pôsobil v Hriňovej, Martine ale hlavne vo Zvolene na sídlisku Sekier. Vo Farnosti Detva pôsobí od roku 2025.
Každý kňaz poverený správou farnosti potrebuje svojich spolupracovníkov, ktorí sú poverení jednotlivými úlohami vo farskej rade, pri liturgických sláveniach, pri katechéze vo farnosti, ako aj vyučovaním náboženskej výchovy na školách.
Päť cirkevných prikázaní:
Päť cirkevných prikázaní nám chce svojimi minimálnymi požiadavkami pripomínať, že nemožno byť kresťanom bez morálneho úsilia, bez konkrétnej účasti na sviatostnom živote Cirkvi a bez solidárneho spojenia s ňou.
Imrich Ďurica: Honorárny kanonik, pedagóg, publicista, trpiteľ za vieru. Pochádzal z chudobnej maloroľníckej rodiny. Počas gymnaziálnych štúdií sa jeho rodičia presťahovali z Detvy do Hodejova (okres Rimavská Sobota).
Lektori: Lektor je ten, kto číta v liturgii Božie slovo. Prostredníctvom prednesu, čítania sa Božie slovo stáva živým a oslovujúcim všetkých členov liturgického zhromaždenia.
Detvianske kríže: V 18. storočí sa v Detve a okolí odrazil vývoj umeleckej úrovne drevených krížov v súvise s barokovým dekorativizmom sprevádzajúcim obdobie rekatolizácie, označujúc ho termínom zľudovený barok.
Miništranti: Miništrovaním rozumieme posluhovanie pri Pánovom oltári, slúženie pri slávení eucharistickej obety, posluhovanie pri vysluhovaní sviatostí a pri iných liturgických úkonoch a obradoch.
Dobročinné diela Svätého Otca: Ponuka, ktorá môže byť malá, ale má veľkú symbolickú hodnotu: Vyjadruje pocit spolupatričnosti k Cirkvi a lásku a dôveru k Svätému Otcovi. Je to hmatateľný znak spoločenstva s ním, ako Petrovým nástupcom, a tiež pozornosti voči potrebám tých najviac znevýhodnených, o ktorých sa pápež vždy stará.
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, sídlo Rožňavského biskupstva.
tags: #rimskokatolicka #farnost #v #michalovej