História Rímskokatolíckej Farnosti Veľký Kamenec

Cirkevné pomery v obci Hronské Kľačany potvrdzujú, že obyvatelia boli rímskokatolíckeho náboženstva a slovenskej národnosti. Od roku 1332 sú Hronské Kľačany filiálkou rímskokatolíckej farnosti v Starom Tekove.

Prvým duchovným stánkom v obci bola kaplnka postavená na terajšom cintoríne v roku 1764 a na jej mieste bol postavený v roku 1784 pôvodný starý kostol bez veže a zvonov zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi.

Na zvonenie slúžila zvonica pokrytá šindľom, ktorá stála v strede obce (starej dediny) v mieste terajšieho kríža. V jej priestore boli umiestnené tri malé zvony, z ktorých ten najväčší je umiestnení na veži nového kostola (cengáčik). Ostatné dva boli predané do osady Kamenec, kde slúžia dodnes. Je to zapísané i miestnej kronike osady Kamenec.

Tento duchovný stánok s postupným nárastom obyvateľov obce vôbec nevyhovoval z kapacitných dôvodov.

Panoráma Veľkého Kamenca

Prehľad nárastu obyvateľov:

(Obce a mestá v číslach, Okresné oddelenie štatistického úradu Levice - 1991)

Počas II. svetovej vojny bol tento kostol veľmi zničený a nepodarilo sa ho zachrániť. Jeho zánik bol potvrdený rozhodnutím cirkevného výboru podľa zápisnice zo dňa 27.2.1949.

Z radov občanov sa čím ďalej, tým viac ozývali hlasy po stavbe nového rímskokatolíckeho kostola. Obecné zastupiteľstvo urobilo prvý krok, keď na svojom zasadnutí ešte v roku 1926 pridelilo na stavbu kostola stavebný pozemok - starostom obce bol Pavol Trhan.

Veľkým nadšencom tejto myšlienky bol vtedajší správca farnosti a duchovný predseda školskej stolice vdp. farár ThDr. Jozef Kostolánsky. Tento ale náhle zomrel v januári 1928. Po ňom nastúpil na miesto správcu farnosti v r. 1928 nový farár vdp. Štefan Ravasz. Tento sa staval zo začiatku k stavbe nového kostola s obavou.

Výstavba nového rímskokatolíckeho kostola

Za nestáleho tlaku cirkevníkov a starostu obce Michala Slušného Vojtechov (Berov) dal správca farnosti k stavbe súhlas. Sám prostredníctvom školskej stolice sa ujal organizovať prípravné práce s finančným a dodávateľským zabezpečovaním. Pre plynulosť týchto prác sa pripravovalo i nové zloženie školskej stolice.

19.8.1928 bol zvolený 12 členný výbor. Za svetského predsedu bol zvolený Jozef Chudý (od r. 1931 - starosta obce. Z moci úradnej sa stáva duchovným predsedom správca farnosti vdp. Štefan Ravasz - farár. Táto voľba bola schválená cirkevnou vrchnosťou v Trnave dňa 4. 9.1928.

Veľké zásluhy v administratívnej činnosti mal v tom čase správca školy Ján Polčín. Bol zapisovateľom školskej stolice, viedol administratívu, písal prosby o milodary, vyruboval cirkevnú daň, spravoval rozpočet, ďalej usmerňoval a zabezpečoval kultúrny život v dedine. Tento projekt bol jeho 76 kostolnou stavbou a náklad na ten čas predpokladal značnú sumu 750 000,- Kč.

Výstavba kostola bola zadaná stavebnej firme Alexander Pfengler a spol. Piešťany, odborný dozor viedol murársky majster p. Muth z Rudna.

Finančné zabezpečenie výstavby kostola bolo cez pôžičky, cirkevné dane, a to príspevkom za každého člena rodiny 100 korún, výrubom dane 100 korún na hold pozemku od každého majiteľa. To platilo i pre ostatných majiteľov pozemkov, ktorí mali pôdu v kľačianskom chotári, ale nebývali v našej obci. Ďalej to boli peniaze zo zbierok (i zo susedných dedín), milodarov a pod. Tu je potrebné upozorniť i na milodary našich amerických Slovákov pochádzajúcich z Hronských Kľačian.

Finančnou výpomocou pomohli i susedné obce. Napr. občania z Veľkých Kozmáloviec, ktorí vo forme návratnej pôžičky prispeli sumou 100 000 korún a občania zo Starého Tekova, ktorí tiež požičali 50 000 korún.

Naši občania veľmi ťažko znášali splácanie nových cirkevných daní práve v období vrcholiacej svetovej hospodárskej krízy (začiatok 30 rokov), ktorá prinášala nezamestnanosť, hlad a biedu. Hlavne viacpočetné rodiny museli siahnuť tak hlboko, že často museli predať svoje dorobenie, lichvu a pod. aby takto mohli splatiť cirkevnú daň.

I napriek týmto ťažkostiam nám Pán Boh pomohol splatiť všetky dlhy počas výstavby.

Slávnostné začatie prác - položenie základného kameňa

Na podklade schváleného projektu a súhlasných stanovísk správcu farnosti, školskej stolice a obecného zastupiteľstva bolo Okresným úradom v Leviciach vydané stavebné povolenie, čím sa stavba mohla začať. Vlastné práce na stavbe nového kostola sa začali kopaním základov v stredu 1. októbra 1930.

Slávnostné položenie základného kameňa novostavby rímskokatolíckeho kostola sa konalo v nedeľu 5. októbra 1930. Na pozemku budúceho kostola bol postavený veľký kríž a oltár, pri ktorom správca farnosti, pán farár Štefan Ravasz slúžil slávnostnú svätú omšu, počas ktorej bol položený základný kameň budúceho kostola. Počasie bolo nepriaznivé, od rána pršalo. I napriek tomu sa na tejto slávnostnej omši zúčastnilo veľa ľudí i zo susedných obcí.

Realizácia stavby

Samotný pozemok sa rozprestieral na obecnej pažiti, kde sa pásavali husi a kravy. Výkopy základov boli sťažené vysokou hladinou spodnej vody. Podľa spomienok ešte žijúcich pamätníkov, bol výkop základu pod vežu do hĺbky cca 4,5 m. Pri betónovaní sa čerpala voda a do jamy sa sypal suchý betón. Štrk dovážali naši furmani na vozoch z rieky Hron zdarma, ostatným furmanom zo susedných obcí sa platilo. Betón sa miešal ručne vo viacerých skupinách. Do konca roku 1930 boli základy zabetónované do úrovne terénu. Ich výška (pod kostolom) podľa projektu dosahovala 2 - 2,5 m (nad terénom cca 1,5 m).

Sťaženosť týchto prác zapríčinila i živelná pohroma - veľká povodeň, ktorá podľa zápisu v kronike bola dňa 22.4.1931. Pod vodou boli ulice Nová Dedina a Vystrkov.

Z prednej časti stavby kostola bola urobená veľká rampa, po ktorej sa vozmi zavážala vnútorná časť stavby z výkopov v tom čase kopaného kanálu - Čierna voda. Vonkajšia časť sa zavážala odpadom z kameňolomov (boli tri) pod Kusou horou.

Soklové a rohové ryolitové kamene boli dovezené z kameňolomu z Hliníka nad Hronom už opracované a každý mal svoje číslo podľa kladačského plánu. Keď bol tento kladený do čela stavby kostola z ľavej strany, bola do steny zamurovaná uzamknutá oceľová krabica, v ktorej boli uložené základné doklady o stavbe - zakladajúca listina a dobové platidlá, mince a papierové peniaze.

Veľká náročnosť a dôslednosť sa vyžadovala pri betónovaní stropu nad hlavnou chrámovou loďou - valená klenba. Betónovalo sa dva týždne vo dne i v noci. Osvetlenie pracovných plôch bolo karbidovými lampami.

Na stavbe sa podieľali aj naši kľačianski murárski majstri Lukáč Ďurčať, Filip Kúdeľa, Ján Mandrák, František Sabo, Filip Slušný a Florián Mičo i ostatní murári a pomocníci.

Pri dokončovacích murárskych prácach na oknách za hlavným oltárom spadol z vonkajšej strany lešenia z 10 m výšky náš občan Dominik Kupča Jánošov, 17 ročný. Mal niekoľko zlomením, no vyliečil sa a dožil sa vysokého veku. Pri pomocných prácach sa bezplatne striedali takmer všetci občania našej obce, nevynímajú ani ženy.

V školskej kronike na strane 63 sa píše, že dňa 8.7. 1931 sú už múry hotové. Tento deň končí svoje pôsobenie v našej obci správca školy, učiteľ Ján Polčín. Na jeho miesto nastupuje Ladislav Roman, stáva sa zapisovateľom školskej stolice a podieľa sa na práci v organizačnej činnosti.

Zámočnícke práce, dvere vstupnej časti, na chór, vežu a do sakristií, ako i stolárske práce (dvere a okná) boli vyrobené a dodané z firmy zámočníctvo a stavebné konštrukcie Michala Cibulu z Hlohovca.

Osadenie kríža na vežu (výška 2,7 m) bolo dňa 15. 8. 1931. Konalo sa za hojnej účasti dospelých i detí. Táto slávnosť bola za účasti správcu farnosti farára Štefana Ravasza, ktorý z veže - zo záhradky rozhadzoval mince a po symbolickom prípitku rozbil pohár.

Kostol je zastrešený sedlovou strechou s valbou, krytina škridla - bobrovka, veža je zastrešená stanovou strechou - krytina medený plech.

Stavba bola dokončená dňa 29. 10. 1931 za neuveriteľných 13 mesiacov. Celkové náklady na stavbu činili 750 000,- korún.

Do priečelia kostola boli osadené dve sochy, ktoré vyhotovil náš rodák, rezbár, sochár Ján Slušný. Z pravej strany je socha sv. Floriána, ktorú zakúpili kľačianski hasiči a z ľavej strany je socha sv. Jána z Nepomuku, ktorú venoval náš občan Ján Ďurčať, keď prišiel z Ameriky (zo spomienok J. Melichera, nar.r .1920).

Do vnútornej časti bol osadený hlavný oltár z travertínu so sochou Božského Srdca Ježišovho vysokou 2,2 m s lúčmi, na ktorých bolo umiestnené osvetlenie s elektrickými žiarovkami. Sochu vyhotovili v rezbárskej dielni v Banskej Štiavnici - Piargu (Štiavnické Bane). Po oboch stranách svätostánku sa nachádzajú dva reliéfy, z pravej strany je zobrazené víťazstvo sv. Michala Archanjela nad diablom a na ľavej je ukameňovanie sv. Štefana - prvého mučeníka cirkvi.

Božskému Srdcu Ježišovmu je zasvätený i náš rímskokatolícky kostol. Sochu venoval ku cti a chvále Božej Štefan Slušný - Šošovica s manželkou za 28 000 korún. Ako píše kronikár, sám Boh mu pri tom pomáhal, lebo vyhral 100 000 v lotérii.

Drevené lavice boli vyrobené v stolárskej dielni Jána Dohánya v Kalnej. Na pamiatku ukončenia stavebných prác na kostole dali pred ním veriaci postaviť kamenný kríž v ohrádke.

Slávnostná posviacka

K slávnostnej posviacke sa mohlo prikročiť až po ôsmich mesiacoch po ukončení stavebných prác. Hlavným dôvodom bolo zistenie, že na stavbe zostala ešte dlžoba vo výške 33 000 korún, ktorú bolo potrebné zdokladovať krytím.

Bol vybavený nový úver, za ktorý sa zaručili členovia školskej stolice. Veľmi ťažká úloha tu pripadla správcovi farnosti vdp. dekanovi Štefanovi Ravaszovi, ktorého podaktorí podozrievali z toho, že posviacku kostola odďaľuje iba on. Konečne prišlo povolenie na posviacku. Termín bol určený na 10. júla 1932.

Málo chýbalo, že vznikne nový škandál, pretože na tento termín nemal kto posviacať. Z Trnavskej diecézy neprišiel nikto. V poslednej chvíli prišiel na výpomoc z Banskobystrickej diecézy generálny vikár Nečesálek, ktorý kostol slávnostne posvätil.

Pri obradoch slávnostnej svätej omše miništrovali kľačianski chlapci Karol Štipka, Jozef Titurus, Filip Slušný (Náci), Karol Slušný, ďalej pomáhali členovia rehole saleziánskeho spoločenstva zo Sv. Beňadika ako i kňazi zo susedných obcí - Novej Dediny (Tekovská Nová Ves), Čajkova a zo Sv. Beňadika. Počas omše spieval 160 členný obecný zbor mládencov a dievok pod vedením správcu školy, učiteľa a organistu Ladislava Romana so sprievodom kľačianskej dychovky pod vedením kapelníka Petra Trhana.

Popoludní po posviacke kostola, správca farnosti, dekan Štefan Ravasz spolu s miništrantmi za účasti veriacich preniesol zo starého kostola svätú Hostiu do nového kostola. Počas prenášania došlo k prietrži mračien a stopy po daždi sú i dnes na baldachýne.

Zvony

Po posviacke kostola ešte stále chýbali zvony. Kostol bez zvonov je ako človek bez srdca. Znovu sa do popredia dostala finančná otázka. Mnohí mysleli na nové vyrubenie cirkevných daní. Občania sa rázne postavili proti takémuto riešeniu a hovorili: „Nechajme to na lepšie časy!“ Riešenie sa však našlo. Z podnetu železničiarov Jozefa Slušného - Šandorovho a Štefana Trhana vznikla myšlienka, tak ako je to zachytené v kronike. „Bratia, čo keby sme my, kľačianski železničiari, kúpili zvony.“ K návrhu sa pridali i ostatní. Tu je potrebné spomenúť, že táto spoločenská vrstva bola v tom čase celospoločenskou hospodárskou krízou najmenej postihnutá.

Na prvej schôdzke sa uzniesli, že každý zo železničiarov našej obce prispeje na tento cieľ 500,- korún. Po získaní potrebného obnosu zašli do Trnavy k výrobcom zvonov. Výrobca doporučil osadiť štyri zvony v harmonizácii F-mol a to: F, As, C a o oktávu F1. V dôsledku finančného krytia bola potvrdená objednávka len na tri zvony a to: As - veľký zvon, priemer 95 cm, výška 96 cm, C - stredný zvon, priemer 75 cm, výška 66 cm. Tieto zvony zakúpili kľačianski železničiari. F1 - malý zvon (dekanov), priemer 65 cm, výška 59 cm - tento zakúpil pán dekan Štefan Ravacz.

Podstavec pod zvony zakúpili členovia školskej stolice. Zvony boli vyhotovené v Trnave - liate u firmy Bratia Fischer. Ich osadenie na vežu kostola sa nepodarilo do slávnostnej posviacky i keď už boli vyhotovené, čo dokumentuje i nápis na ich telese, ktorý znie: (veľký - As a stredný - C) text: „Venovali na slávu božiu z vlastných milodarov slovenskí železničiari zamestnanci z Hronských Kľačanoch z príležitosti posviacky rímsko-katolíckeho kostola 1. 6. 1932 - liali Bratia Fischer v Trnave“.(malý - FI) text: „Venováno na slávu božiu r. 1932 - liali Bratia Fischer v Trnave.“

Zvony boli dopravené z Trnavy vlakom do Levíc a od žel. stanice cez mesto do Hronských Kľačian boli dovezené na upravenom a slávnostne vyzdobenom voze, ktorý ťahali dva páry koní. Po oboch stranách voza kráčali dievky, ktoré držali stužky od zvonov, za vozom kráčali členovia školskej stolice obce, v uniformách hasiči a veľká početná skupina občanov. Slávnostnú atmosféru spríjemňovala kľačianska dychovka. Takto si spomínala na túto slávnosť 80-ročná Antónia Titurusová, rod. Melicherová, jedna z dievok, ktorá kráčala pozdĺž voza so stuhou v ruke.

K týmto trom zvonom sa pripojil i štvrtý - cengáčik, ktorý sa premiestnil zo zvonice. Tato stála v strede obce (na starej dedine) na mieste terajšieho kríža. Jeho ladenie je As1 priemer 53 cm, výška 53 cm. Na jeho telese je nápis v maďarčine, čo v preklade znamená: „Na náklady obyvateľov Hronských Kľačian odliate majstrom Antalom Bernhardom Adolfom v Banskej Štiavnici v roku 1848.“

K prvému zvoneniu pribudli aj ďalšie. Zvon ranným zvonením vítal nový deň a vyzýval k rannej modlitbe, na obed pozýval k prosbe Anjel Pána, na večer zas ďakoval na vykonanú prácu. Svojím hlasom nás pozývali do chrámu na bohoslužby, odprevádzal našich zosnulých na ich poslednej ceste. Keď srdce najväčšieho zvonu bilo na jednu stranu, oznamovalo smutnú zvesť - živelnú pohromu (oheň, vodu a pod.).

Modernizácia doby odstránila i veľkú námahu pri zvonení tým, že ovládanie zvonov už nie je mechanické (nemusí sa ísť na vežu), ale ich ovládanie je od roku 1968 elektrické.

Interiér kostola

Interiér postupne doplnili sochy dvoch klaňajúcich sa anjelov na hlavnom oltári. Do čela bočných chrámových lodí boli umiestnené oltáre z pravej strany so sochou sv. Jozefa, ktorý venoval Vojtech Kupča s manželkou 16.12.1932, z ľavej strany so sochou Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej), ktorý venovali veriaci, členovia III. rádu - ružencový spolok. Obidva tieto oltáre so sochami vyhotovili v rezbárskej dielni v Banskej Štiavnici - Piargu (Štiavnické Bane) pod vedením Jozefa Krauseha a rezbára Jána Šulca.

Na rozhraní svätyne a hlavnej chrámovej lode sú sochy: sv. Anny s Pannou Máriou, od rodiny Júliusa Šumeraja a sv. Františka z Assisi, ktorú venovali ženy III. rádu z vlastných milodarov.

Sochy umiestnené na stĺpoch otočené smerom do hlavnej chrámovej lode pribúdali postupne. Práva strana (z pohľadu na hl. oltár): sv. Alojz, venovala kľačianska mládež ako vďaku svojmu patrónovi z vlastných milodarov a zo zbierok z divadiel, sv. Júda Tadeáš, venoval Matej Slušný - Kostolníkov, sv. Anton Paduánsky, venovali veriaci ob...

Cirkevné začlenenie

Cirkevné začlenenie ovplyvnilo zaradenie Oslianskeho dištriktu do Tekovskej župy. Osliansky cirkevný dištrikt vznikol pravdepodobne čoskoro po preniknutí ostrihomskej provincie na stredné Slovensko.

Kanonická vizitácia, konaná 8. a 9. apríla 1561 pri vizitácii tekovského archidiakonátu v Oslianskom dištrikte, spomína kostoly Kamenek (dnešný Kamenec pod Vtáčnikom), zasvätený Všetkým svätým, ďalší kostol Všetkých svätých na majetku Altoprato (pravdepodobne Pažiť), kostol Michala Archanjela na majetku Nagh Wgrocz (Veľké Uherce), ako aj kostol sv.

Za vlády Márie Terézie 13. marca 1776 schválil pápež Pius VI. bulou „Regalium principum“ nové biskupstvo - Banskobystrické. Po jeho vzniku sa farnosť Oslany stala súčasťou tohto biskupstva.

Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej. Pri založení malo biskupstvo 6 dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov.

V roku 1971 farnosť Oslany spolu s filiálkou Čereňany a ďalšími sedemnástimi farnosťami patrili do dekanátu Prievidza.

V roku 1991 je farnosť Oslany uvádzaná v dekanáte Partizánske bez filiálky, keďže 30. júna 1991 bola jej posledná filiálka Čereňany ustanovená banskobystrickým biskupom Mons.

Kamenec pod Vtáčnikom

Obec Kamenec pod Vtáčnikom vznikla v r. 1955, a to zlúčením obcí Horného a Dolného Kamenca. Prvé písomné zmienky o Hornom Kamenci sú z r. 1355. Zmienka o Dolnom Kamenci je až z r. 1518. Obidve obce patrili rodine Kostolányiovcov, ktorí tu mali svoje kúrie a šľachtické domy. Bol tu aj mlyn, pivovar, papiereň. Pracovali tu žehliari, garbiari, remeselníci, obuvníci, kováči, sitári, výrobcovia drevených nádob a riadu. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ale najmä zberom handier po celom území Slovenska, ba i v zahraničí.

Farnosť dnes patrí do banskobystrickej diecézy. od svojho vzniku, čiže ešte pred vznikom samotnej Banskobystrickej diecézy, patrila do Ostrihomskej arcidiecézy pod názvom Kemenicz. Rodinu Kostolányiovcov, ktorá prijala obec od kráľa Žigmunda v r. 1435, môžeme označiť aj za donátorov a staviteľov neskorogotického kostola. V polovici 17.stor. rodina odpadla od katolíckej viery a spolu s nimi sa celá obec stala evanjelickou.

Farský kostol je zasvätený Všetkým svätým. Je datovaný do prvej polovice 16. stor., a to podľa neskorogotických portálov a renesančnej hrebienkovej klenby s gotickým hviezdicovým obrazom. Je situovaný nad starou cestou nad obcou na náhornej plošine, preto tvorí poslednú budovu v obci. Kamenná stavba je viditeľná aj z väčšej vzdialenosti.

Kostol pravdepodobne vyhorel medzi r. 1520 - 1560. Upravovaný bol v polovici 17. stor. Z r. 1654 pochádzal drevený maľovaný chór zdobený ľudovými maľbami. V r. 1945 bol nahradený betónovým. Na severnej strane bola postavená kaplnka sv. Anny. Veľká polkruhová arkáda spája kaplnku s loďou kostola. Z vonkajšej strany je stavba kaplnky spojená so stenou sakristie. V kaplnke je zreštaurovaný oltár sv. Anny.

Z opačnej, čiže z južnej strany, je pôvodný neskorogotický vstupný portál, ktorý slúži ako bočný vchod do kostola. Na západnej strane je vstupný otvor vedúci do podvežia, pod zvonicu. Veža bola pristavená. Na zvonovej stolici sú tri zvony z 20.stor. Hlavný oltár je rokokového štýlu s mriežkovým ornamentom. Je nezvyčajného tvaru, na spôsob „netopierích krídel“. Je celý z dreva. polychrómia, zlátenie a striebrenie, je z 18.stor. Na menze (oltárnej doske) je tabernákulum (svätostánok) s dvojicou adorujúcich anjelov, svetlonoscov.

V presbytériu je renesančná pieskovcová krstiteľnica z r. Celý kostol je vydláždený benátskou travertínovou dlaždicou. Pod dlažbou kaplnky sa nachádza krypta rodu Rajcsanyiovcov. V zadnej, západnej časti kostola, sa nachádza krypta rodu Kostolányiovcov.

Kostol bol kedysi ohradený múrom, z ktorého sa zachovali iba základy. Cez múr viedla brána pochádzajúca z druhej polovice 16. stor. a nazýva sa „klebetnica“. Zachovala sa pomerne neporušená. V r. 1750 bol kostol prvý krát osvetlený, neskôr v r. 1805. V r. 1906 bol postavený kamenný kríž pred južným vchodom do kostola.

V r. 1780 - 1783, za pôsobenia farára Jozefa Schestáka, bola postavená prvá farská budova z nepálených tehál. V r. 1956 začal pán farár Hrmo, ktorý tu pôsobil celých 32 rokov, so stavbou novej fary. Pre nedostatok peňazí stavba trvala až do r. 1963. V r. 1978-1988 pôsobil vo farnosti Ján Rozinaj. Do kostola a do fary bol zavedený vodovod. O zveľadenie farskej budovy sa postarali aj ďalší správcovia farnosti, ako napr. cyril Adam či Pavel Židek.

Od 1.7.2023 je farárom farnosti PaedDr. ThLic. Ján Dulin, narodený 15.07.1976 v Prešove, vysvätený za kňaza 16.06.2001 v Košiciach. Posledné pôsobenie bolo vo farnosti Narodenia sv.

tags: #rimskokatolicka #farsky #urad #velky #kamenec