Slovensko je krajina s bohatou históriou a kultúrou, kde rímskokatolícka viera zohráva významnú úlohu v živote mnohých malých dedín. Tieto dediny, často obklopené malebnou prírodou, si zachovávajú svoj jedinečný charakter a tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto charakteristických čŕt, pričom sa zameriame na príklady obcí ako Zubrohlava, Valaská a Rimavské Janovce.
Oravská priehrada, Zubrohlava
Geografická poloha a prírodné prostredie
Obec Zubrohlava leží v severnej časti Slovenska na 49°25' severnej geografickej šírky a 19°29' východnej geografickej dĺžky. Stred obce má nadmorskú výšku 620 m n. m., kataster leží v nadmorskej výške 605 až 874 m n. m. Južná časť územia katastra leží v Oravskej kotline, severná v Podbeskydskej vrchovine. Obcou prechádza hlavná cesta č. 521 z Námestova do Oravskej Polhory a na poľsko-slovenské hranice. Kataster obce susedí na severe s katastrom obce Rabčice, na severozápade s katastrom obce Rabča a na juhu s katastrom obce Námestovo. Kataster Zubrohlavy má nepravidelný tvar pretiahnutý v smere sever - juh, s malým výbežkom v smere severozápad - juhovýchod. Z hľadiska verejnej správy je obec súčasťou vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja. Patrí do okresu Námestovo.
Obec Muránska Dlhá Lúka leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive v doline Muráňa. Nadmorská výška v strede obce je 345 m n. m., v chotári 330 - 1018 m n. m. Územím prechádza štátna cesta 2. triedy č. 532 spájajúca Muráň s Revúcou (smer sever - juhovýchod). Obec Muránska Dlhá Lúka má rozlohu 1865 ha. Územie obce zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina.
Obec Rimavské Janovce sa nachádza na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, v okrese Rimavská Sobota. Rozprestiera sa 5 km od okresného mesta na ploche 2 409,78 ha. Priemerná nadmorská výška je 219 m n. m. Územím obce Rimavské Janovce preteká rieka Rimava, jej dĺžka v katastrálnom území je 4,25 km.
História a vývoj obcí
Prvá písomná zmienka o Zubrohlave pochádza z roku 1550. V daňových súpisoch sa obec prvýkrát spomína v roku 1567, uvádza sa, že nie je zdanená, pretože na tomto mieste surovom a hornatom s ťažkosťami odnedávna obnovujú stavby. V roku 1588 sa uvádza, že jej obyvatelia, patriaci k Oravskému hradu, si začali v posledných desaťročiach budovať svoje obydlia v hustých lesoch. Ešte neodvádzali panstvu nijaké dávky, ani nerobotovali. Zdanená bola v roku 1598.
Príbeh Oravského hradu / The story of Orava Castle
Po skončení povstania Štefana Bočkaja bol v r. 1608 v Zubrohlave na zdanenie súci iba jeden dom. Stará dedina v Bučkách zanikla a osídlila sa na novom mieste, kde sa nachádza aj v súčasnosti. V roku 1615 Juraj Turzo Zubrohlave pridelil hoľu v Babej hore, na ktorej zubrohlavský richtár Zubrický inak Drápala mohol pásť 300 kusov dobytka.
Prvá písomná zmienka o Muránskej Dlhej Lúke pochádza z roku 1357. Jej názov je odvodený od rozsiahlych pastvín a podriadenosti hradu Muráň, pod ktorý patrila od 16. storočia.
Najstarší doklad o existencii Čeľadíc pri Nitre je v listine z r. 1113, kde sa obec uvádza najprv vo forme villa Scala, v inej časti tohto dokumentu ako villa Scalad. V r. 1232 došlo snáď k najzávažnejšej zmene v spoločenskom postavení obyvateľov Čeľadíc. Vtedajší uhorský kráľ Ondrej II. (1205-1235) nariadil, aby všetci ľudia, ktorí boli označovaní ako dvorníci, čeľadníci a ľudia, ktorí boli pripojení k zvolenskému kráľovskému prediu začali platiť ostrihomskej kapitule desiatky.
Kultúra a náboženstvo
Rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela v Muránskej Dlhej Lúke bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle. V 18. storočí ho barokovo upravili a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. storočia. Kostol bol bez murovanej veže, túto nahrádzala drevená zvonica s tromi zvonmi. Približne z roku 1782 pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony.
Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia, keď stúpenci Jána Husa uskutočnili vpád do hornouhorských stolíc, teda aj do stolice gemerskej. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov.
V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov. Počúvaním Božieho slova v kostole, tak ako aj v iných formách zbožnosti, ľud bal na náboženské povinnosti, zachovával pôsty, zasväcoval sviatky a dodržiaval cirkevné príkazy. Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad.
V obci Zubrohlava sa v súčasnosti rozvoju kultúry venuje niekoľko subjektov. V obci existuje spevácky súbor, detský spevácky súbor, mladí ľudia hrajú a spievajú, nacvičujú scénky v skupine Zubrohlavské struny. Divadelné hry nacvičuje divadelný súbor Omladina.
Životné prostredie a príroda
Územie Muránskej Dlhej Lúky zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. Rastlinstvo Muránskej planiny patrí k najzaujímavejším spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Lesnatosť dosahuje 90 % a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov - od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Na území národného parku (bez ochranného pásma) rastie približne 1150 taxónov cievnatých rastlín. Medzi nimi je 97 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov - z toho 3 západokarpatské paleoendemity a niekoľko reliktov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny v celosvetovom meradle je miestny paleostenoendemit lykovec muránsky.
Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane zástupcov reliktných i endemických foriem živočíchov. Domov tu má medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá i kriticky ohrozená vydra riečna. Veľmi vzácne sa vyskytuje západokarpatský endemický hlodavec hrabáč tatranský i reliktná myšovka vrchovská, zaevidovaných tu bolo 22 druhov netopierov.
Vďaka útlmu poľovníckych aktivít dochádza v okolí Rimavských Janoviec k premnoženiu zajaca poľného, králika divého i srnčej zveri. Na brehoch vodných tokov hniezdi kačica divá, prechodne volavky a kormorány, zriedkavo zopár labutí. V obci je päť hniezd bociana bieleho a tri hniezda vzácneho strakoša sivého, ktorý hniezdi na topoľoch. Vzrástol aj počet drobného hmyzu, napr. pásavka zemiaková, blyskáčik repkový, obaľovače, motýle. Ďalej sú zaznamenané prírastky koníkov, kobyliek a svrčkov. Každé štyri roky sa opakuje hromadný výskyt chrústa obyčajného.
Tabuľka: Porovnanie vybraných charakteristík obcí
| Obec | Prvá písomná zmienka | Nadmorská výška (stred obce) | Rozloha | Chránená oblasť |
|---|---|---|---|---|
| Zubrohlava | 1550 | 620 m n. m. | 1 514,4 ha | Nie |
| Muránska Dlhá Lúka | 1357 | 345 m n. m. | 1 865 ha | Muránska planina |
| Rimavské Janovce | 1248 | 219 m n. m. | 2 409,78 ha | Nie |
Rímskokatolícke malé dediny na Slovensku sú živým svedectvom bohatej histórie a kultúry. Zachovávajú si svoj jedinečný charakter a tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Ich malebná príroda a náboženský život prispievajú k ich osobitému čaru.
tags: #rimskokatolicka #mala #vieska