Rímskokatolícky Kostol a História Brezna

Mesto Brezno leží na strednom Slovensku, v údolí horného toku rieky Hron. Nachádza sa vo východnej časti regiónu Horehronia. Patrí k najznámejším a najobľúbenejším regiónom cestovného ruchu na Slovensku a vďaka tomu je návšteva Brezna aj vyhľadávaným výletným miesto pre klientov z Kúpeľov Brusno.

Historické jadro mesta Brezno bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu s množstvom turisticky zaujímavých objektov. Historické jadro mesta, ktoré pripomína niekdajšiu slávu mesta, patrí medzi turistické lákadlá Brezna.

Medzi najznámejšie a turistami najnavštevovanejšie pamiatky mesta patria Horehronské múzeum, ktoré sídli v barokovo-klasicistickej radnici, či mestská veža, ktorá je dominantou a symbolom mesta.

Centrum mesta Brezno tvorí pamiatková zóna mestského typu, ktorá bola vyhlásená 20.11.1991. Historickým centrom mesta Brezno je súčasné Námestie Milana Rastislava Štefánika. Námestie bolo vzhľadom na významné kultúrne a historické hodnoty bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu.

K najzaujímavejším priestorom mesta patrí obdĺžnikové námestie generála M. R. Štefánika, svojím tvarom a rozlohou - 213 x 146 metrov - je ojedinelým na Slovensku. Nachádza sa tu historický park a množstvo zaujímavých stavieb.

Mestský park sa začal budovať v roku 1884. Ústredným prvkom parku severne od kostola bol pomník cisárovnej Alžbety Bavorskej - Sisi, ku ktorému sa lúčovite zbiehali chodníky lemované zeleňou. Na jeho mieste od roku 1939 stojí pomník známeho satirika a dramatika Jána Chalupku. V roku 2007 tu pribudol pomník Martina Rázusa, v roku 2011 prešiel mestský park spolu s námestím rekonštrukciou. Brezniansky mestský park je jediným historickým mestským parkom na hornom Pohroní. Zachoval si pôdorys, pôvodná je aj kompozícia tvorená stromoradiami a systémom komunikácií. Jeho hodnota bola v roku 2010 potvrdená vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku.

Rímskokatolícky Kostol Panny Márie sa nachádza vedľa budovy radnice. Kostol je jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým zakončením presbytéria. Kostol bol postavený z príspevku mesta, občanov a miest horného Uhorska. Jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami bola postavená v rokoch 1781 - 1785 podľa staviteľa Petra Grosmanna. V rokoch 1792 - 1793 bola pristavená veža. Južná fasáda s predstavanou vežou má vo vstupnom portáli pôvodné kované dvere. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár.

Hlavný oltár vyhotovil rezbár Andrej Marušiak za 37 zlatých a tabernákulum za 60 zlatých. Oltár a tabernákulum maľoval a pozlátil Václav Zettler za 150 zlatých. Obraz nad hlavným oltárom maľoval viedenský akademický maliar Jozef Fischer. Večnú lampu a šesť svietnikov na hlavný oltár vyhotovil zlatník Samo Vozáry. Kazateľnicu zhotovil v roku 1787 rezbár Anton Seratovič. Organ s 20 mutáciami dodal v roku 1787 Ján Pažický, známy staviteľ organov z Rajca. Za I. svetovej vojny z tohto organu bolí zobraté píšťale vo váhe 100 kg na strelivo. Vnútro kostola ozdobil akademický maliar Andor Dutits šiestimi maľbami v al secco štýle. Vo svätyni je obraz svätého Štefana, prvého kráľa v Uhorsku a svätého Ladislava. V lodi je obraz Narodenia Pána - obraz pokoja, radosti a obraz Golgoty. Pri vchode naľavo je obraz kráľa Ľudovíta Veľkého, povyšujúceho osadu Brezna do radu miest, dávajúc mu právo voliť si richtára a kňaza.

V roku 1780 magistrát mesta rozhodol o vybudovaní nového kostola, nakoľko predchádzajúci bol zničený pri požiari.

Radnica bola vybudovaná na mieste staršej budovy zo 16. storočia. Vystavaná bola v roku 1770, v roku 1779 utrpela značné škody pri požiari. Následne bola prestavaná. Priestory prízemia sú zaklenuté renesančnými lunetovými klenbami, na poschodí sú neskorobarokové klenby zdobené zrkadlami alebo štukovou ornamentikou. Na bočnej východnej fasáde prízemia sa nachádza erb mesta Brezna (pochádzajúci z Hrončianskej brány mestského opevnenia). Balkón na priečelí sa stal miestom vystúpení pri dôležitých politických udalostiach. V roku 1972 do arkádových otvorov prízemia osadili kované mreže so znakmi cechov, ktoré pôsobili na území mesta.

Mestská veža je v súčasnosti symbolom a dominantou mesta Brezno. Pôvodne bola postavená v roku 1830 ako klasicistická hranolová zvonica s manzardovou strechou. Zvonica má výšku 31 m. V minulosti slúžila ako strážna veža, nad tretím nadzemným zvonovým podlažím bol byt strážnika. Vo veži sa nachádzajú tri zvony, 980 kg vážiaci zvon Kalazanského z roku 1780 a zvony sv. Vendelín a sv. Florián z roku 1924.

Mariánsky stĺp bol postavený bol v roku 1741 na náklady mešťana Juraja Machnera.

Renesančný meštiansky dom je dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia (pôvodná stavba pred prestavbou bola datovaná do roku 1530). Meštiansky dom patrí k najstarším zachovaným objektom meštianskej architektúry. Fasáda je dekorovaná iluzívnym kvádrovaním ríms a portálu, okná majú maľované šambrány, nachádzajú sa tu fragmenty maľovaných nápisov.

Brezno sa hrdí čímsi, čo by ste v zozname dominánt s veľkým „D“ pravdepodobne nenašli - najnižšou vežou. V prvej tretine 18. storočia breznianske námestie zdobila len zástavba domov, radnica a v tom čase neodmysliteľný prevýchovný prostriedok - klietka hanby. Historické dokumenty nespomínajú samotnú výstavbu veže, ale až jej rekonštrukciu v rokoch 1766 - 1767. Prítomnosť mestskej veže dokladá aj veduta mesta zakreslená v pôdorysnom pláne z roku 1772, v ktorej autor okrem iných budov zachytil i výraznú vežovitú stavbu uprostred námestia.

Brezňania sa však zo zrekonštruovanej veže netešili dlho. V apríli 1779 padla za obeť ničivému požiaru, ktorý zachvátil 113 domov a 15 verejných budov, radnicu, hostinec a pivovar nevynímajúc. Popolom ľahol aj farský kostol Panny Márie vrátane zvonov, ktoré sa vplyvom obrovského tepla roztavili. Materiál z rumoviska veže bol použitý na výstavbu mestskej nemocnice a chudobinca. Ešte bezmála storočie to dokladal nápis na múre nemocnice:„Turris eram, celeresque dies, noctenusque notaban. Jam sum medicis, hospita facta domus.“„Bola som vežou, utekajúce dni a noci som označovala.

Na mieste zhorenej mestskej veže vybudovali náhradnú drevenú stavbu slúžiacu ako zvonica. Svoj účel plnila aj po tom, čo šesť rokov po požiari postavili v jej blízkosti na námestí nový rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z dielne banskobystrického staviteľa Petra Grosmana. Snaha nahradiť chátrajúcu drevenú zvonicu novou, ktorá by po neradostnej skúsenosti s vyčíňaním ohňa slúžila aj ako strážnica, vyšla z iniciatívy zvonára Alexandra Salamína v roku 1814. Rozpočet na jej výstavbu schválil mestský magistrát o dva roky neskôr, ale na potvrdenie výstavby Uhorskou kráľovskou komorou čakali Brezňania ešte ďalších deväť rokov.

Štefánikovo námestie

Základný kameň novej veže položili v roku 1830 približne na mieste prvého kostola. Dohľad nad výstavbou bol zverený kamenárskemu majstrovi Leopoldovi Gašpercovi z banskobystrickej banskej komory a majstrovi murárovi Vavrincovi Hronovi. Tí o tri roky neskôr odovzdali mestu do užívania kónickú kamennú päťpodlažnú stavbu o pôdoryse 100 m² týčiacu sa do výšky 31 metrov. Jej najstaršou súčasťou a zároveň pamätníkom predošlej drevenej zvonice je zvon z roku 1780 zasvätený sv. Jozefovi Kalazanskému. Plášť zvona zdobí erb mesta Brezno odkazujúci na finančný príspevok mesta a portrét J.

Tri menšie zvony s menom Svätý Florián o hmotnosti 580 kg s textom „Svätý Florián, chráň nás od škody a ohňa“, Svätý Vendelín vážiaci 383 kg a nesúci na plášti prosbu „Svätý Vendeline, žehnej prácam naším“ a Svätý Michal so 139,5 kg a textom „Svätý Michale, neopusť nás v boji“ pribudli v roku 1924.

Pri obnove veže na prelome 19. a 20. storočia sa podľa návrhov budapeštianskeho architekta Ernesta Foerka zvažovalo aj vybudovanie ochodze po vonkajšej fasáde. K samotnej realizácii však nedošlo, vari aj následkom tragickej udalosti počas renovačných prác v roku 1903. Bližšie o nej hovorí záznam z časovej schránky nájdenej pri rekonštrukcii v rokoch 2021 - 2022. Tá okrem iného obsahovala aj menoslov remeselníkov a murárskych pomocníkov či mince z roku 1880 a 1901.

Breznianska mestská veža projektovaná ako strážnica a zvonica mala ako jediná na Slovensku vyhradený byt pre hlásnika a strážnika v jednej osobe. Poslednou známou obyvateľkou krátko po druhej svetovej vojne bola zvonárka, vdova Giertlová so svojimi synmi. Objekt bol v tom čase bez elektriny a bez kúrenia. Všetko potrebné si rodina vynášala do bytu na piatom nadzemnom podlaží vo vedrách. Kúrili si drevom, ktoré im každoročne vyčlenilo mesto. Podobne ako iné strážne veže na Slovensku stratila s rozvojom telekomunikačnej techniky a zlepšujúcim sa systémom včasných výstrah aj tá breznianska svoje opodstatnenie. Zostala len zvonicou rímskokatolíckej cirkvi.

Čiastočnej renovácie vnútorných a vonkajších priestorov sa jej dostalo až s nadchádzajúcim miléniom. Pre tých, ktorí sa odvážia vystúpiť po deväťdesiatich troch strmých schodoch, ponúka veža niekoľko bonusov. Prehliadku expozície Horehronského múzea venovanú osobnosti gen. M. R. Štefánika a príbehu jeho sochy, ktorá ako jedna z mála odolala turbulentným udalostiam v 2. polovici 20. storočia. Odmenou po prekonaní piatich podlaží budú aj panoramatické pohľady na mesto a okolie zo spomínaného bytu zvonára. Pokiaľ vám postačí vnímať len atmosféru veže a krátka exkurzia do jej histórie na 2.

Breznianska mestská veža „žije“ s Breznom a jeho obyvateľmi už bezmála dve storočia. Stala sa neodmysliteľnou súčasťou jeho panorámy a možno povedať, že aj akýmsi symbolom mesta. Jej silueta zdobí ako umelecké diela, tak aj turistami obľúbené farebné magnetky. Bola nemým svedkom významných dejinných udalostí, ticho pozorovala zmeny režimov, pochodujúce armády a demonštrácie, rovnako ako športové zápolenia či preslávené jarmoky. V jej drsných kamenných múroch je toho zapísané omnoho viac ako v týchto riadkoch. Stačí len prísť a dotknúť sa ich.

Okrem Kostola Panny Márie sa v Brezne nachádza aj Evanjelický kostol, ktorý sa nachádza severným smerom od Horehronského múzea. Postavený bol ako jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1785 - 1787. Kostol bol postavený po vydaní tolerančného patentu. Veža kostola bola postavená neskôr medzi rokmi 1863 - 1864. Súčasná podoba fasády kostola nesie prvky historizmu a secesie.

Výstavba Piaristického kláštora začala v roku 1964 a dokončená bola v roku 1713. Piaristický kláštor je dvojpodlažná budova s excentricky umiestnenou kaplnkou. Má nepravidelný štít priečelia, za ktorým sa nachádza baroková strešná vežička. Neskôr bol kláštor prestavaný v klasicistickom slohu. Súčasťou komplexu kláštora je aj kaplnka, kde sa nachádza tabuľová maľba sv. Barbory, z konca 15. storočia.

Piaristický kláštor

Výstavba židovskej synagógy začala začiatkom 20. storočia. V roku 1902 bola synagóga vysvätená. Pred 2. svetovou vojnou žilo v Brezne viac než 200 židovských obyvateľov. Obnova synagógy sa uskutočnila v roku 2015 a dnes slúži na kultúrne účely. V nových priestoroch veže pod kupolou je umiestnená stála expozícia venovaná histórii synagógy a životu židovskej komunity.

V Brezne stál na námestí až do roku 1517 drevený kostol. Vtedy ho zničil veľký požiar založený pri útoku Dóczyovcov na mesto. Novostavba mala podobu murovaného jednolodia s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou bol už murovanou stavbou. Zrejme už v roku 1553 prešiel kostol do rúk evanjelikom, ktorí ho v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v roku 1578 obohnali kamenným múrom. V roku 1619 sa uskutočnila renesančná prestavba objektu, v rámci ktorej dostalo presbytérium krížovú hrebienkovú klenbu s lunetami. Podľa nápisu ju realizoval banskobystrický staviteľ V.

Evanjelikom vzali kostol v roku 1673, ale už v roku 1682 ho získali späť. Neskorogotickej stavbe sa stal osudným rozsiahly požiar mesta 9. apríla 1779, kedy zhorelo až 113 domov i samotný kostol, ktorého loď mal plochý drevený strop. So zbúraním presbytéria nesúhlasil prvý banskobystrický biskup František Berchtold, ktorý v roku 1783 požiadal, aby sa zmenilo na kaplnku. Veriaci žiadosti napokon vyhoveli, a tak zamurovali víťazný oblúk do podoby nového západného priečelia. Opravami prešiel objekt v rokoch 1908,1967 a 2001. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1963. V súčasnosti už má opäť status kostola s pôvodným patrocíniom.

Stredoveké prvky sa zachovali aj na severnej sakristii zaklenutej valenou klenbou - ide o úzke okno s lomeným oblúkom, v ktorom je osadená gotická železná mreža.

Len svätyňa so sakristiou sa zachovali z neskorogotického Kostola Sv. kríža na cintoríne v Brezne (na Bráničke). Pôvodne farský chrám v roku 1779 vyhorel a poškodená stavba bola až na svätyňu zbúraná.

Siluetu mesta dotvára starý mestský cintorín, situovaný v severnej časti mesta na návrší. Svoje miesto posledného odpočinku tu našli osobnosti hospodárskych, kultúrnych, či spoločenských dejín mesta ale aj Slovenka. Jeho celkový ráz umocňuje niekoľko umelecko-historických objektov.

Pri požiari v Brezne v roku 1779 zhorel kostol na "Bráničke" a s ním zanikol aj miestny cintorín, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti kostola. O rok neskôr odkúpilo mesto pozemky na Dúbravke, kde zriadilo nový cintorín. Keďže išlo o cintorín mestský, nie konfesionálny, pochovávali v ňom mŕtvych viacerých vierovyznaní. V priebehu jeho existencie sa podľa náboženskej príslušnosti vyprofilovali jednotlivé časti so samostatnými vstupmi. Spodná časť je evanjelická, prostredná časť katolícka a horná časť je od roku 1863 židovská. Prirodzenú hranicu medzi nimi tvorili medze lúk a bývalých polí, kam neskôr pochovávali zomrelých z konfesionálne zmiešaných manželstiev.

Osídlenie mesta Brezno spadá do najstarších čias. O bohatstve a význame tohto regiónu nám podávajú informácie archeologicky cenné objavy bronzových depotov. Osídlenie a rozvoj mesta pokračovali v priebehu storočí. V roku 1380 uhorský kráľ Ľudovít I. udelil mestu Brezno mestské privilégiá. V roku 1517 bolo mesto napadnuté a vypálené hradnými pánmi Ľupčianskeho hradu Dóciovcami. V roku 1779 postihol mesto veľký požiar, pri ktorom zhorelo 113 domov, kostol na Dúbravke, fara, radnica, hostinec, pivovar a tri zo štyroch brán mestského opevnenia. V priebehu 19. storočia bola vybudovaná železnica, ktorá podnietila hospodársky rozvoj regiónu. Banícka ťažba postupne strácala na význame. Brezno sa rozvíjalo najmä vďaka poľnohospodárstvu a remeslám. Na takmer polstoročie sa Brezno stalo priemyselným centrom Horehronia.

Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami. Za zásluhy bol Bombura umiestnený na erb mesta Brezno v podobe ozbrojeného rytiera. Breznianskeho hrdinu pripomínajú aj Bomburove slávnosti, ktoré patria k tradičným podujatiam Brezna.

Mestom Brezno prechádza cesta I. triedy č.66, ďalej cesta I. triedy č.72 (smer Tisovec) a cesta II. triedy č.529 (smer Hriňová). Významnou komunikáciou je cesta, ktorá spája Banskú Bystricu s Breznom. Najdôležitejšími druhmi dopravy sú cestná a železničná. Mesto Brezno je od kúpeľov Brusno vzdialené 26 km. Cesta autom zaberie približne 30 minút. V obci Brusno je potrebné odbočiť na hlavný ťah číslo 66 smerom na Brezno. Z obce Brusno pravidelne premáva aj autobusové a vlakové spojenie.

Parkovanie je v meste zabezpečené na vyznačených odstavných a parkovacích plochách v jednotlivých zónach. Parkovanie je možné na Námestí gen. M. R. Štefánika za poplatok či na centrálnom parkovisku na Ulici Hradby tiež za poplatok.

Mesto Brezno každoročne usporadúva mnohé podujatia. Medzi najobľúbenejšie patria Dni mesta Brezno, ktoré sa konajú koncom mája. Počas leta sa konajú rôzne akcie v rámci Breznianskeho kultúrneho leta, ktorého vyvrcholením sú Bomburove dni.

Areál historického centra mesta je voľne dostupný a bez poplatkov. Ak patríte k milovníkom turistiky, cyklistiky a hubárčenia, okolie kúpeľov Brusno bude rozhodne výborným počiatočným bodom vašich výprav do okolia. Každoročne tu vznikajú výborné podmienky pre zber húb, ktoré sa tu vyskytujú v hojných počtoch a druhovej rozmanitosti. Kúpele Brusno sa nachádzajú v okrese Banská Bystrica, uprostred hustých lesov Horehronia, neďaleko obce Brusno. Prítomnosť liečivých prameňov a čistého vysokohorského ovzdušia podnietili rozvoj kúpeľníctva.

tags: #rimskokatolicky #kostol #brezno