Rímskokatolícke kostoly v Handlovej: História a architektúra

Handlová, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť nielen baníckou tradíciou, ale aj pestrým náboženským životom. V tomto článku sa pozrieme na históriu rímskokatolíckych kostolov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote mesta.

Hoci je prvá písomná zmienka o Handlovej zakladateľská listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1376, archeologické doklady sú svedectvom toho, že na tomto území ľudia žili už dávno predtým a zanechali tu svoje stopy. V 14. storočí osadu založili nemeckí kolonialisti, ich pôvodným cieľom bolo dolovať drahé kovy v okolitých horách. Nasledujúce storočia sa tunajší obyvatelia živili poľnohospodárstvom. Netušili, čo sa skrýva v podzemí handlovského chotára. V čase priemyselnej revolúcie v 19. storočí, keď sa uhlie stalo strategickou surovinou, v dejinách tohto mesta sa začala nová etapa.

Vďaka priemyselnej ťažbe začiatkom 20. storočia mesto sa stalo najvýznamnejším priemyselným strediskom v tejto časti Slovenska, čo vplývalo nielen na život a spoločenské pomery tunajšieho obyvateľstva, ale aj na podobu samotnej obce. Úplne novú tvár mesto dostalo v najnovšej dobe spojenej s industrializáciou a hlbokými spoločenskými premenami. Práve s históriou mesta súvisia ikonické stavby - HAIKONY, ktoré definujú Handlovú. Nateraz ide o dvanásť stavieb alebo objektov, ktoré vybral akademický architekt Rastislav Nemec, pretože ho zaujali nielen stavby, ale i drobnosti, okolo ktorých obyvatelia Handlovej dennodenne chodia a akosi nevnímajú ich výnimočnosť.

Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Dominantou mesta a zároveň historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej a najstaršou historickou-kultúrnou pamiatkou je kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý bol postavený v gotickom štýle v druhej polovici 14. storočia. Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej. Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia.

V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola. V priebehu storočí kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami a obnovami, prvýkrát po požiari v roku 1502, potom po vypálení tureckými Osmanmi (v roku 1602 až 1603) a v 18. storočí, keď bol čiastočne barokizovaný.

Z dôvodu rýchlo rastúceho počtu obyvateľov v prvej polovici 20. storočia (1942/1943) prebehla zásadná prestavba. K hlavnej lodi pristavali priečnu loď, ktorej šírka zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. V roku 1945 kostol bol počas bombardovania ťažko poškodený, loď kostola bola zničená. Zachovali sa však najcennejšie časti kostola - veža a presbytérium. V druhej polovici 20. storočia kostol upravili na baziliku, klenby hlavnej lode bola navýšená, kostol bol rozdelený na tri lode s dvoma emporami nad sebou. Na výstavbu skeletu lodí bol použitý vystužený betón. Okolo stien pribudol trojposchodový chór. Strechu a vežu pokryli novými šindľami a pristavali novu sakristiu. Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965.

Posledná obnova kostola bola vykonaná v rokoch 2016 až 2017. Kostol je oktogonálny, zaklenutý gotickou klenbou a rebrami hruškovitého profilu, ktoré sa zbiehajú do okrúhleho svorníka s rozetou. Trojité sedílie, pastofórium a dva portály sú prvkami gotickej architektúry 14. storočia. Zachovali sa pôvodné gotické monštrancie z 15. storočia.

Na neogotickom oltári je niekoľko sôch: sv. Katarína Alexandrijská, sv. Štefan, sv. Ladislav, sv. Alojz a sv. Kostolná veža vysoká 45 metrov s arkádovým prechodom a šindľovou baňou patrí k najkrajším na Slovensku. Vo veži sú tri zvony, jeden z roku 1752 a dva novšie. Hlavný portál pod vežou je neskorogotický, výrazovo bohatý.

Kostol v Handlovej, dôležité centrum duchovného života miestnej komunity, prešiel významnou premenou vďaka inštalácii nového interiérového osvetlenia. Pri návrhu osvetlenia kostola v Handlovej sa kládol dôraz na vytvorenie príjemnej a zároveň dôstojnej atmosféry. Starostlivo vybrané svietidlá sú strategicky umiestnené tak, aby efektne zvýraznili hlavný oltár, kazateľnicu, umelecké diela a vitráže. Použitie moderných LED technológií v osvetlení interiéru prináša významné energetické úspory a dlhú životnosť, čo je pre prevádzku kostola kľúčové. Flexibilita systému navyše umožňuje prispôsobiť svetelné scenáre pre rôzne príležitosti - od tichých modlitieb, cez slávnostné bohoslužby, až po komunitné podujatia.

Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je dominantou mesta s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami samotnej obce. Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej a najstaršou historickou-kultúrnou pamiatkou.

Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia.

Svätá Katarína Alexandrijská bola podľa legiend kresťanskou pannou a mučeníčkou, žijúcou v 4. storočí. Vzhľadom na jednu z najznámejších legiend spájaných so svätou Katarínou záver jej života možno časovo ohraničiť obdobím panovania rímskeho cisára Maxantia (vládol v rokoch 306 - 312). Bola pannou a mučenicou. Zdá sa, že sa narodila v Alexandrii v šľachtickej rodine. Obrátila sa na kresťanstvo a kritizovala miestodržiteľa Maxencia za to, že prenasledoval kresťanov.

Ako napovedá jej meno narodila sa v egyptskej Alexandrii a podľa všetkého bola veľmi vzdelanou a krásnou mladou ženou pochádzajúcou dokonca z kráľovského rodu. V najstarších gréckych životopisoch sa nazývala Aicateriné, t. j. „stále čistá“.

V ikonografii je zobrazovaná so zlomeným kolesom, prípadne mečom a palmou.

Kostol začali stavať súčasne s prvou výstavbou obce v r. 1376 (prvá písomná zmienka). Stavba kostola patrí do obdobia, kedy gotické stavebníctvo celkom ovládlo myslenie staviteľov a remeselníkov.

V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Bol to jednoloďový polostropný kostol súčasných rozmerov. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.

Podľa historičky Jany Oswaldovej, výstavbu handlovského kostola iniciovali a financovali samotní veriaci, karpatskí Nemci, ktorí po príchode a založení obce navštevovali bohoslužby v najbližšom kostole, teda v Ráztočne. Kostol bol postavený v celom pôdorysnom rozsahu vo vrcholnej fáze gotiky, v súčasnosti sa z tohto obdobia v kostole zachovali okienka s kamenným zošikmeným ostením.

Počas svojho trvania bol viacráz opravovaný doplňovaný a prestavaný. Kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami - v rokoch 1502 (kostol vyhorel), 1602/1603 (po vypálení tureckými Osmanmi) a v 18. storočí.

V roku 1502 kostol vyhorel. Trámový strop hlavnej lode bol zničený a veža značne poškodená. Pri obnove dostala loď na dvoch stredných stĺpoch krížovú rebrovú klenbu. V tom čase bola zrenovovaná i veža a okolo kostola bola postavená murovaná ohrada.

V roku 1599 krymskí Tatári vypálili a vydrancovali celú obec a z kostola ostali len holé múry. V priebehu troch rokov bol celkom obnovený. Loď bola zaklenutá ako halové dvojlodie.

V roku 1770 bola prevedená prestavba veže, ktorá dostala drevený arkádový ochoz a novú šindľovú helmu, jednu z najkrajších na Slovensku, pozostávajúcu zo systému viacerých cibúľ a lucerien. Touto úpravou bola stavba výtvarne dovŕšená.

Ďalšie zásahy boli necitlivé, ba dokonca ničivé - postavenie barokových empór (1660), či neogotická výmaľba (1905). Najväčšie škody boli zapríčinené prestavbou v rokoch 1942-1943, kedy bola k hlavnej lodi pristavaná priečna loď, ktorej šírke zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. Hlavný oltár bol umiestnený v strede pred presbytériom. Takto upravený kostol dlho neslúžil svojmu účelu. V roku 1945 bola loď kostola zásahom leteckého náletu zničená. Najcennejšie časti kostola - presbytérium a veža - zostali neporušené.

V rokoch 1942/1943 prebehla zásadná prestavba, keďže bol kostol pre veľkú obec príliš malý. Rozhodlo sa, že k hlavnej lodi bude pristavaná loď priečna, ktorá bola dlhšia ako hlavná loď. V roku 1945 bol kostol počas náletov zbombardovaný a zachovala sa len veža a presbytérium. O dva roky neskôr bol vypracovaný projekt obnovy, avšak projekt sa neuskutočnil. Až do roku 1954 zostal kostol a okolie v pôvodom stave. Počas skrášľovacej akcie boli trosky upratané a v okolí vznikol park. V roku 1956 padlo rozhodnutie obnoviť kostol v pôvodnom stave spred poslednej prestavby.

V tejto podobe však rozšírený chrám existoval len krátko. Už v roku 1946 sa objavil návrh na opravu chrámu rátajúci s opätovnu výstavbou v rozsahu po rozšírení z rokov 1942-43. Autormi projektu nového trojlodia so svätyňou na severnej strane boli architekti F. Bednárik a F. Faulhamer. V roku 1956 sa rozhodlo o obnove objektu, pričom ale nová loď mala byť znovu postavená v pôvodnom rozsahu z čias gotiky. Kapacita lode postavenej zo železobetónu bola zvýšená vstavaním poschodových tribún po stranách obvodových múrov. Kostol dostal aj nové šindľové zastrešenie a novú sakristiu.

Kostol bol upravený na baziliku, teda sa zvýšila výška klenby hlavnej lode, kostol bol rozdelený na tri lode s dvomi emporami nad sebou, pričom skelet lodí bol vystavaný zo železobetónu. Posledná obnova kostola prebehla v rokoch 2016-2017 a na jeho opravu za viac ako 170 tisíc Eur prispelo mnoho darcov vrátane mesta.

Z gotickej stavby sa dodnes zachovali okrem muriva presbytéria, veže a víťazný oblúk aj okna svätyne s kamennými kružbami a jej rebrová klenba dosadajúca na ihlanovité konzoly. Ďalšími prvkami sú trojité sedílie, kamenné pastofórium a dva jednoduché portály na severnej strane presbytéria.

Svätyňa (presbytérium) je oktogonálna, zaklenutá gotickou klenbou s rebrami hruškovitého profilu, zbiehajúcimi sa do okrúhleho svorníka s rozetou. Súčasná loď je z rokov 1957-1961 v rozmeroch pôvodnej lode (fotografie kostola v tomto čase). Okolo stien kostola je vybudovaný raritný trojposchodový chór. Povala je železobetónová, kazetová, so širokými štvorcami. Betónové stĺpy delia priestor na trojlodie. hlavný portál pod vežou je výrazovo bohatý - neskorogotický. Počas budovania lode boli reštaurované steny a okná presbytéria. Strecha i veža boli pokryté novou šindľovou krytinou a bola pristavaná nová sakristia. na druhé poschodie chóru pod vežou bol umiestnený organ (Varhany Krnov). Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965.

Výška veže je 45m, sú v nej umiestnené tri zvony - dva novšie (1350 funtov a 814 funtov), tretí (1060 funtový) je z roku 1752. Oltár je noegotický so sochami sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Alojza a sv. Terézie z Lisieux. Najstaršia neskorogotická pamiatka nášho kostola je vzácna monštrancia zo 16. storočia. Drevená veža s arkádovou ochodzou a šindľovou baňou, ktorá je na kostole sv. Kataríny, patrí k najkrajším svojho druhu na Slovensku.

Podľa Jany Oswaldovej, handlovský kostol je jedinečný svojou štyridsaťpäťmetrovou vežou s arkádovým prechodom a šindľovou baňou, ktorá patrí k najkrajším na Slovensku. Je tvorená tromi cibuľami od spodnej, najväčšej až po tú vrchnú, najmenšiu.

Henrich Kricker, zakladateľ obce, prišiel z Kremnice. V Kremnici v tom čase už kostol zasvätený sv. Kataríne veriacim slúžil a tak i handlovský kostol zasvätili sv. Kataríne. Pamiatkový výskum ukázal, že tak ako samotná stavba i farebné prevedenie boli totožné s kremnickým kostolom.

Kostol prišiel o svoje pôvodné zvony v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny. Takto bol v tom čase riešený nedostatok surovín, zvony boli roztavené. Po skončení vojny sa na nové zvony vyhlásila verejná zbierka. Odlial ich zvonlejár Richard Herold z Chomutova. V súčasnosti sú v kostolnej veži tri zvony. Na hlavnom, veľkom zvone je reliéf sv. Kataríny a na strednom zvone je božie srdce Ježišovo. Oba zvony sú doplnené nemeckými nápismi. Malý zvon pochádza z 19. storočia a ulial ho cisársko-kráľovský dvorský zvonolejár Fridrich Seltenhofer. Nesie reliéf svätého kríža a sv. Jozefa doplnený latinským nápisom.

Počas celej svojej histórie prešiel kostol celkovo siedmymi stavebnými úpravami. Prvou bola samotná výstavba ukončená v roku 1370. Druhá prebehla po roku 1500, kedy bol kostol opravovaný po zásahu bleskom. Tretí krát sa prestaval v 18. storočí, kedy celú obec vyplienili a spálili Turci. V roku 1926 sa začala rozsiahla prestavba, kedy bol kostol rozšírený z dôvodu nárastu počtu obyvateľov po spustení priemyselnej ťažby uhlia. 26. marca 1945 však kostol zasiahla letecká bomba. V čase útoku sa v kostole konala zádušná omša za zosnulých baníkov a padajúci trám usmrtil i kaplána Štefana Bičánika. Po skončení vojny boli vykonané iba nutné sanačné práce a kostol neslúžil svojmu účelu niekoľko rokov.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Novej Lehote

Rímskokatolícky kostol sv. Nachádza sa v mestskej časti Handlovej - v Novej Lehote. Farnosť Nová Lehota existovala už v 16. storočí, neskôr však zanikla. Obnovená bola v 18. storočí a v tom čase bol vybudovaný aj barokovo-klasicistický kostol svätého Mikuláša biskupa.

Kostol stavali uprostred obce na vyvýšenom mieste, na pôvodných neskorogotických základoch kostola z konca 15. storočia. Stavba je jednoloďová, s rovným stropom, hladkou fasádou, segmentovým uzáverom. Renesančná veža s ihlancovou strechou je predstavaná, v nej boli umiestnené štyri zvony. Chór v kostole niekoľkokrát zväčšovali, od roku 1924 je chór trojstranný. V roku 1841 bol kostol vydláždený kamennými platňami, v prvej polovici 20. storočia vykonali pokládku keramických dlaždíc. Oltár je dielom F. Šteffeka. Kostol vymaľoval L.

Neďaleko kostola sa nachádza baroková fara z roku 1787. Okolo nej v roku 1841 vtedajší farár Pavol Ambrózy, významný pomológ (znalec ovocných stromov), vysadil rôzne cudzokrajné stromy. Sekvojovec mamutí (sekvoja obrovská), vysadený v roku 1843, je chráneným objektom prírody SR. Na nádvorí miestnej fary rastie tis (Taxus Baccata L.), ktorý bol podobne ako sekvoja, vysadený v roku 1843. Za chránený prírodný výtvor bol vyhlásený v roku 1975.

Kostol sv. Mikuláša v Novej Lehote

Ďalšie sakrálne pamiatky v Handlovej

Okrem týchto dvoch významných kostolov sa v Handlovej nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ako napríklad kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola postavená v druhej polovici 18. storočia. V súčasnosti sa v evanjelickej fílií služby Božie slúžia každú párnu nedeľu a pripravuje sa aj biblické štúdium na pravidelnej báze.

tags: #rimskokatolicky #kostol #handlova