História Rímskokatolíckeho Kostola v Košiciach-Šaci

Košice-Šaca, miesto s bohatou históriou, sa nachádza na východnom Slovensku, v Košickej kotline, 10 km na juh až juhozápad od Košíc, v nadmorskej výške 279 metrov. Táto oblasť, kde sa nachádza aj pôvodne samostatná cestná dedina Poľov, je svedkom mnohých historických udalostí.

Poľov sa uvádza už v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 (Pauli). V roku 1427 tam bolo 24 port. Za portálneho súpisu v roku 1553 tam bolo 8 port.

Územie obce bolo paleolitickou stanicou z obdobia mousterieu. Profesor Branislav Varsík vo svojom diele Osídlenie Košickej kotliny I., na strane 277 uvádza: "Poľov (maď. Pólyi) je veľmi stará dedina.

Históriou heraldiky Poľova sa v Košiciach zaoberá kunsthistorik Gabriel Kládek. Hľadal dokumenty a ich pečate v starých archívoch, aby mohol v spolupráci so synom Matejom Kladekom predložiť Heraldickej komisii Slovenska návrh na obecný erb a vlajku.

Kostol svätého Cyrila a Metoda v Košiciach-Šaci.

V roku 1333 tu už stál gotický kostol Nanebavzatia Panny Márie. V druhej polovici 16. storočia sa dostal do správy protestantov.

Zachovali sa domy z konca 19. a začiatku 20. storočia. V obci sa zachovalo niekoľko domov z konca 19. a začiatku 20. storočia.

V lete roku 1942 bola rekonštrukcia Miklušovej väznice ukončená, expozícia v nej inštalovaná a sprievodná knižka Alexandra Mihalika „A Miklós börtön" /Miklušova väznica/ vytlačená. Expozíciu mestských dejín sprístupnili verejnosti. Zo série fotografií v spomínanej knižke, ale aj osobitne vydanému portfóliu pohľadníc, máme veľmi dobrú predstavu, ako to v Mikluške vyzeralo. Inštalácia bola striedma, vyvážená, predstavovala dobový nábytok, katovské meče, mučiace nástroje, keramiku, staré plány mesta zo zbierok premonštrátskeho profesora Hadriána Szabóa, rôzne pamiatky na mestskú samosprávu a mestské cechy a trhák drevený model mesta s opevnením v merítku 1:1000, ktorý dodnes priťahuje návštevníkov. Tento model vyrobili osobitne na mieru expozície v Mikluške a zodpovedá vtedajšiemu stavu poznania minulosti Košíc, takže dnes už vieme, že nie je veľmi verný, ale základnú predstavu o vzhľade Košíc kedysi v prvej polovici 18.

Táto malebná budova je asi jedinou košickou stredovekou stavbou, ktorá si dodnes zachovala pôvodný kolorit meštianskeho obytného domu z dávnych storočí, keď boli Košice bohatým obchodným centrom horného Uhorska. Presnejšie povedané je Miklušova väznica dvojbudova, pretože ju svojho času „stvorili" z dvoch domov. Paradoxne sa jej gotický charakter zachoval práve preto, že prestala fungovať ako obytný dom a začala slúžiť mestu ako väznica. To zafixovalo jej stavebný stav natoľko dokonale, že dnes je to jediná stavba v historickom jadre, na ktorej sa zachovali starobylé valbové strechy, krásne kamenné okná či zvyšky prastarých uzáverov dverí.

Rozsiahlejších textových zmienok o starej radnici sa z minulosti zachovalo iba veľmi málo. Prvý obsiahlejší text prináša až Relation z rokov 1603/04. Až stodvadsaťosem rokov po ňom sa objavila druhá významnejšia zmienka vo vtedy čerstvo vydanej kronike neznámeho jezuitského vzdelanca, za ktorým tušíme slovenského profesora tunajšej univerzity Samuela Timona. Dôveryhodné grafické zobrazenie tejto radnice nepoznáme dokonca žiadne. Možno si len domýšľať, že typovo sa stará radnica Košíc podobala dodnes zachovanej radnici v Levoči, meste na sklonku stredoveku zhruba podobne veľkom a bohatom ako Košice.

Časy, keď v Uhorsku panoval kráľ Žigmund, boli zároveň aj dobou mimoriadne prajúcou rozvoju Košíc, ktoré tento panovník priam zasypal svojou priazňou a rôznymi privilégiami. No mesto malo vo vtedajšom obchodnom svete natoľko veľkú váhu, že si i samo dokázalo presadiť svoje záujmy, dokonca aj za uhorskými hranicami. Príkladom dobovej mestskej diplomacie sú styky a zmluvy medzi Krakovom a Košicami, uzatvorené na sklonku 14. storočia a udržiavané až do dvadsiatych rokov 15. storočia. Veľmi podrobnému a dôkladnému štúdiu košickej obchodnej činnosti a politiky tých čias sa venoval známy historik Ondrej R.

V takmer každom sprievodcovi po našom meste, každom historickom prehľade či úvode špecializovaných publikácií o Košiciach, sa spomína celouhorský monopol na výrobu barchetu, ktorý v roku 1411 udelil Košiciam kráľ Žigmund Luxemburský. Málokto, ak vôbec niekto, však pozná bližšie problematiku súvisiacu s touto výsadou, kde prím hrajú otázky, ako k jeho udeleniu došlo a nakoľko reálny tento monopol skutočne bol. Rovnako málo dnes bežní ľudia vedia, čo sa pod pojmom barchet v stredoveku myslelo, a že produkcia tejto tkaniny závisela na diaľkovom obchode so vzdialenými oblasťami severnej Afriky a Malej Ázie.

Slávnu bitku pri Grunwalde poznajú hlavne čitatelia historických románov z knihy Henryka Sienkiewicza Križiaci. Na túto tému bol dokonca nakrútený aj výpravný veľkofilm, primeraný začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia, keď vznikol. Porážka križiackeho Rádu nemeckých rytierov však mala svoju predohru i dohru aj v Košiciach a bola príčinou jediného známeho obdobia nepriateľského postoja mesta voči kráľovi Žigmundovi. Zároveň je spojená s jediným pripravovaným pokusom o mocenský zásah kráľa a jeho ľudí do mestskej politiky, o ktorom vieme.

Posledné diplomatické pokusy predísť vypuknutiu vojny medzi Rádom nemeckých rytierov a Poľským kráľovstvom sa udiali opäť na východnom Slovensku. Napriek predchádzajúcim dohodám s križiakmi dával Žigmund predsa len prednosť mierovému riešeniu a v podstate veril, že v prípade vojny Rád strhne víťazstvo na svoju stranu. Pozval teda poľského kráľa na rokovania do Kežmarku, Vladislav II.

Z čias panovania kráľa Žigmunda pochádza aj jedna z najstarších a najcennejších košických písomných pamiatok - Kniha súdnych zápisov mesta Košice. Vznikla v rokoch 1393 až 1405 a doktor Halaga, ktorý ju študoval, analyzoval a pred pár rokmi vydal v modernej edícii tvrdí, že je to "najstaršia mestská kniha svojho druhu zachovaná v pôvodnom celku kompletne na území bývalého Uhorska". Existujú síce aj staršie mestské knihy - banskoštiavnická je z roku 1364 a banskobystrická z roku 1386, tam však prevládajú účtovné, nie súdne záznamy.

Začiatkom roka 1423 navštívili Košičania kráľa Žigmunda počas jeho zimného pobytu v Bratislave. Kráľ, zaneprázdnený teraz už okrem uhorského aj ríšskym a českým kráľovským trónom, sa stával v krajine stále zriedkavejším hosťom. Navyše ho pohlcovali problémy s husitským odbojom v Čechách, kde síce bol korunovaným kráľom, ale krajina ho prakticky odmietala. Jeho druhá krížová výprava do Čiech v roku 1421 stroskotala prehratými bitkami pri Žatci, Kutnej Hore a Nemeckom brode. Navyše hrozil nepríjemný rozkol s Poľskom, ktoré začalo koketovať s možnosťou zasahovať do českých pomerov. Časť českej šľachty totiž ponúkla českú korunu kniežaťu Zikmundovi Korybutovičovi, synovcovi poľského kráľa Vladislava II.

Jedným z prvých veľkých medzinárodných problémov, ktoré musel nový nemecký kráľ riešiť popri poľsko-rádových treniciach, bolo odstránenie hrozného cirkevného rozkolu - trojpápežstva. V celej svojej histórii neupadla rímska cirkev nikdy tak hlboko, ako práve v tomto období. A práve na spôsobe, akým Žigmund tento hanebný stav pomohol cirkvi odstrániť, ukázal svetu, že je skutočne veľkým európskym panovníkom a diplomatom nevšedného formátu.

Počas koncilu, ktorý trval tri a pol roka, nemal kráľ možnosť prebývať v Košiciach, takže správ a záznamov je z tohto obdobia pomerne málo. Potom, po krátkej diplomatickej epizóde, ktorej dejiskom boli opäť Košice, ho opäť pohltil vír vysokej politiky.

16. Po skončení vojny medzi Poľskom a Rádom nemeckých rytierov ostávali vzťahy Žigmunda a Vladislava II. Jagella stále nedoriešené. Od roku 1411 síce panovníci uzavreli medzi sebou prímerie, ale to malo v auguste 1412 vypršať a tak bolo potrebné ďalšie, definitívne mierové rokovanie.

Mestská časť Pereš patrí k malým mestským častiam mesta Košice. Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov ku dňu 1.1.2021 žilo v tejto mestskej časti 2 079 obyvateľov. Okrem toho, že patrí mestská časť Pereš k najmenším mestským častiam Košíc (čo sa týka počtu obyvateľov aj rozlohy) patrí zároveň aj k najmladším mestským častiam Košíc čo sa týka jej prvej písomnej zmienky a vzniku. Tá sa totiž datuje na rok 1937.Ide o mestskú časť, ktorá si zachováva svoj vidiecky charakter so zástavbou rodinných domov, bez sídlisk s panelovými domami. Sakrálnou dominantnou je Kostol Najsvätejšej Trojice na adrese Gelnická 55 kde sa nachádza aj Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice. Na fasáde kostola sa nachádza pamätná tabuľa odkazujúca na posvätenie základného kameňa tohto kostola dňa 22.4.1990 v Bratislave.

V máji roku 2023 bola medzi mestskými časťami Pereš a Lorinčík slávnostne otvorená nová prepojovacia komunikácia v dĺžke takmer 500 metrov, ktorá významne zlepšila spojenie a skrátila cestu medzi týmito dvomi susednými mestskými časťami. Na spomínanú novú komunikáciu čakali obyvatelia oboch mestských častí 40 rokov.V mestskej časti Pereš sa nenachádza nemocnica ani poliklinika. Nachádza sa tu elokované pracovisko Materskej školy Nešporova 28, konkrétne na adrese Bystrická 34. Základná, stredná ani vysoká škola sa tu vôbec nenachádza. Veľké obchodné centrum typu OC Optima alebo OC Cassovia nachádzajúce sa v mestskej časti Košice - Juh, OC Galéria v mestskej časti Košice - Západ alebo OC Aupark v mestskej časti Košice - Staré Mesto tu tiež nenájdete.

Podľa údajov dostupných z webstránky projektu Košice 2.0 tu bolo v priebehu rokov 2013 až 2021 dokončených 137 bytov v rodinných domoch čo radí túto mestskú časť na piate miesto spomedzi 22 mestských častí Košíc v počte dokončených bytov v rodinných domoch. Zároveň tu bolo ku dňu 1.1.2021 rozostavaných 68 bytov v rodinných domoch. V oboch uvedených ukazovateľoch mestská časť Pereš predstihla susedné mestské časti Lorinčík a Poľov, kde tiež dominuje domová zástavba. Uvedené štatistické údaje svedčia o mestskej časti Pereš ako o mestskej časti, ktorá bola v predchádzajúcich rokoch jednou z top možností u záujemcov o výstavbu a následne aj o bývanie v rodinnom dome. Zároveň podľa informácií zverejnených na spomínanej webstránke však už mestská časť Pereš pravdepodobne čoskoro narazí na limit z hľadiska priestorových možností na výstavbu. Svojou zastavanosťou sa totiž už blíži limitu hraníc mestskej časti a z toho dôvodu možno očakávať útlm výstavby nových domov.

tags: #rimskokatolicky #kostol #kosice #saca