Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva dostali už v roku 1238. Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Krupina sa z urbanistického hľadiska začala formovať po príchode nemeckých kolonistov od 13. storočia. Stredoveké mesto sa sústredilo okolo románskeho nemeckého Kostola Narodenia Panny Márie a postupne sa vyvinulo hlavné námestie a predmestie.
Najstaršia písomná zmienka o území na ktorom vznikla Krupina je v listine Bela II. Najstaršie zmienka o území, na ktorom vzniklo dnešné mesto Krupina, je z roku 1135. Pravdepodobne v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. udelil Krupine prvé mestské privilégiá, ktoré po vpáde Tatárov v roku 1241 - 1242 obnovil bulou z 15.decembra 1244.
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je románska trojloďová bazilika postavená nemeckými kolonistami na začiatku 13. storočia. Podobné kostoly stavala banskoštiavnická stavebná huta aj v neďalekých obciach: Sebechleby, Hontianske Nemce, Dobrá Niva, Sása a Babiná. Z tohto dôvodu sa dá predpokladať, že všetky tri boli vytvorené jednou stavebnou hutou. Tou bola cisterciátska stavebná huta rakúskeho pôvodu, ktorá sa na územie dnešného stredného Slovenska dostala počas nemeckej kolonizácie. Zaujímavé je, že na týchto chrámoch absentujú v súlade s cisterciátskym duchom akékoľvek architektonické dekoračné prvky.
Bazilika bola postavená z lomového kameňa, silno viazaného vápennou maltou, niekedy medzi rokmi 1200-1238 na žiadosť saských hostí. Krupinský kostol bol rekonštruovaný v gotike pravdepodobne začiatkom 15. storočia, kedy vzniklo nové presbytérium a Kaplnka P. Márie. V roku 1415 bolo postavené polygonálne presbytérium s gotickou krížovou klenbou. Prvé úpravy kostola sa udiali v roku 1415, čoho dôkazom bol až do konca 18. storočia viditeľný nápis na povale kostola. Došlo k prestavaniu pôvodného štvorcového presbytéria na polygonálne a k pristavaniu gotickej kaplnky k južnej lodi.
V polovici 15. storočia bol kostol opevnený štyrmi nárožnými baštami, ktoré postavili vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Opevnenie z 15. storočia sa skladalo zo štyroch rôzne veľkých kruhových bášt, jednej vstupnej brány a vzájomne spojených rovnými úsekmi kurtín.
V 16. a 17. storočí bol chrám v rukách protestantov, ktorých bola v Krupine väčšina. Katolíkom bol vrátený až okolo roku 1673. V roku 1676 postihol kostol veľký požiar, po ktorom zostal na dvadsať rokov v ruinách. Klenba lodí sa po zničení kostola požiarom 5.6.1676 prepadla a kostol ostal v ruinách až do roku 1699 - 1705, kedy bol zreštaurovaný. V roku 1676 kostol vyhorel a v rokoch 1699 - 1711 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Vznikli nové krížové klenby a v interiéri boli vybudované nové oltáre. V roku 1715 ho belehradský biskup Lucas Natali zasvätil na česť narodenia Blahoslavenej Panny Márie. Ako deň posvätenia chrámu bola stanovená nedeľa Najsvätejšej Trojice.
V období baroka boli ku kostolu pristavané viaceré objekty, vrátane veže a lode boli zaklenuté krížovou klenbou. Neskôr ku kostolu pribudli barokové predsiene a celá fasáda bola zjednotená. Ku kostolu pristavili barokovú faru. Súčasná budova je roku 1942.
Najväčšie zmeny sa v bazilike vykonali na začiatku 20. Kostol niekoľkokrát vyhorel a posledná veľká rekonštrukcia prebehla v rokoch 1925 - 1926. Vtedy bola zrútená apsida uzavierajúca severnú loď, zrekonštruovaný hlavný oltár, zrútené krypty pod oltármi a vznikla nová monumentálna maľba nad víťazným oblúkom od ak. mal. Eleméra Dedinského. V roku 1948 bol do presbytréria osadený nový hlavný oltár z carrarského mramoru a potom boli osadený aj nový oltár Lurdskej Panny Márie nad jasličkami.
Rozmery chrámu: dĺžka: 37 m, šírka: 16,80 m a výška hlavnej lode je 13 m. bočné lode sú od hlavnej lode oddelené oblúkmi dosadajúcimi na štvorcové piliere, ktorých rozpätie sa rovná šírke strednej lode. Arkády, ktoré prepájajú priestor hlavnej lode s bočnými, sú nezvyčajne široké. Vzdialenosť medzi ich piliermi sa rovná šírke hlavnej lode. Na prostrednom okne vo svätyni je obraz narodenia Panny Márie s erbom mesta z roku 1948.
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži doteraz ako farský chrám.Bohoslužby: v pondelok o 6.20 hod., v utorok, stredu, štvrtok a v sobotu o 6.20 a 18.00 hod., v piatok o 8.00 a 18.00 hod., v nedeľu o 7.00, 8.30, 10.00 a 18.00 hod.
S historikom a archivárom Petrom Chlepkom o stredoveku na Liptove a v Krupine
Interiér Kostola
V interiéri kostola vyniká oltár Blahoslavenej Panny Márie. V ústrednej skrini s gotickými plastikami Bl. P. Márie s Ježiškom, sv. Kataríny a sv. Barbory. Na bočných krídlach dvanásti apoštoli. V štíte sú ukrižovaní Ježiš, dvaja lotri. Pod nimi P. Mária a sv. Ján. Oltár vznikol spojením zvyškov dvoch oltárov v rokoch 1950 - 1951. V tomto období bola do kostola umiestnená najhodnotnejšia časť mobiliáru. Je ňou oltár Blahoslavenej Panny Márie umiestnený v severnej lodi.
Z interiéru chrámu vyniká neskorogotický krídlový oltár Panny Márie, Kráľovnej apoštolov. Plastiky pochádzajú z roku 1515-1520 z dielne banskoštiavnického majstra MS. Plastiky apoštolov sú považované za dielo majstra svätobeňadického Božieho hrobu z konca 15. storočia. Oltár Blahoslavenej Panny Márie je vytvorený zo zvyškov dvoch rozdielnych oltárov, ktoré boli v chráme. Plastiky Panny Márie a svätíc z archy oltára pochádzajú z dielne majstra M.S. z Banskej Štiavnice a plastiky apoštolov na krídlach oltára sú dielom tzv.
Na boku južnej lode je kaplnka s gotickou klenbou z roku 1415, ktorá bola pôvodne zasvätená Panne Márii a od roku 1710 sv. Pod svätyňou sa nachádzajú aj staré krypty, pochádzajúce pravdepodobne z čias gotiky a renesancie, no v 20.
Prehľad bohoslužieb
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži doteraz ako farský chrám.
- Pondelok: 6.20 hod.
- Utorok, streda, štvrtok a sobota: 6.20 a 18.00 hod.
- Piatok: 8.00 a 18.00 hod.
- Nedeľa: 7.00, 8.30, 10.00 a 18.00 hod.
Okolie Krupiny
V blízkosti Kostola Panny Márie niektorí autori predpokladali výskyt karnera - rovnako ako v Banskej Štiavnici a Kremnici - i v Krupine.Podľa najnovších umeleckohistorických výskumov (M. Lukáč - M. Šimkovic) možno objekt pivnice vedľa Husitskej bašty v podzemí hodnotiť ako zvyšky stredovekého ranogotického (možno neskororománskeho) karnera. Je to centrálna stavba štvorcového pôdorysu. Dnes nadzemná časť karnerovej kaplnky nejestvuje. Gotická klenba dosadá na stredový pilier štvorcového pôdorysu s ústupkami, pričom klenbové pásy sú obložené hrubými kamennými platňami a je bez zjavnej známky umeleckoremeselnej výzdoby či profilácie. V roku 2006 boli pri Husitskej bašte objavené zvyšky cca štvorcovej stavby, podľa všetkého karnera z druhej polovice 13.
Okrem už spomenutých kostolov stoja neďaleko Krupiny aj zvyšky kláštora z 12. Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej.
Tabuľka: Významné pamiatky a lokality v okolí Krupiny
| Pamiatka/Lokalita | Popis |
|---|---|
| Karner pri Husitskej bašte | Zvyšky stredovekého ranogotického karnera |
| Kláštor | Zvyšky kláštora z 12. storočia neďaleko Krupiny |
| Sixová stráň | Lom exploatovaný v rámci ťažby andezitu |
| Národná prírodná rezervácia Mäsiarsky Bok | Rezervácia s rozlohou viac ako 120 ha |
Neďaleko cesty medzi Krupinou a Žibritovom sa v lese nachádza Sixová stráň, ktorá vznikla ako lom exploatovaný v rámci ťažby kvalitného päťbokého andezitu. Národná prírodná rezervácia Mäsiarsky Bok s rozlohou viac ako 120 ha sa nachádza pri železničnej trati a ceste medzi Krupinou a Babinou.
tags: #rimskokatolicky #kostol #krupina