Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Kostol aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965.
Stavebné dejiny chrámu siahajú hlboko do minulosti a sú tesne previazané s históriou slobodného kráľovského mesta Levoče. Ako obec (villa) sa Levoča spomína prvý raz v listine kráľa Bela IV. z roku 1249. Začiatok stavby dnešného kostola sa datuje do prvej štvrtiny 14. storočia, kedy už starý kostol kapacitne ani vzhľadovo nevyhovoval. 18. a 19. storočie sa veľkou mierou podpísalo na celkovom vzhľade kostola. Z uvedených čias pochádza podoba kostola v akej ho poznáme dnes.
Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola. Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia. Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha. Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie.
Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba.
Kostol bol zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. V tento deň sa v Levoči, ako slobodnom meste, konal výročný jarmok. Bola to udalosť pre široký kraj. Najmä Levoča bola v minulosti prosperujúcim mestom, ležiacim na strategicky významných obchodných cestách, najmä tej vedúcej k Baltskému moru.
Architektúra a interiér
Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí. Nebyť košického Dómu svätej Alžbety, chrám v Levoči by sa pýšil najvyššou vnútornou loďou v krajine. Jedno prvenstvo však určite má.
Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544). Bočné oltári rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový.
Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku. Je zaujímavé, že pritom svätyňa je pomerne malá a tiež tri predné a posledné klenbové polia sú užšie ako tri v strednej časti lodí. Môže, ale nemusí to mať súvislosti so zmenou stavebného plánu počas stavby. Samostatný celok tvorí dnešná sakristia, tvorená tiež ako svätyňa majúca klenbové polia.
Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta. Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu. Južná predsieň z druhej polovice 15. storočia má zaujímavú hviezdicovú klenbu, ktorej rebrá boli zvýraznené maľovaným ornamentom. Severná predsieň mala pôvodne trámový strop, ale v prvej štvrtine 16. storočia dostala sieťovú klenbu, postavenú pravdepodobne na náklady vtedajšieho farára Jána Henckela. On dal postaviť aj účelovú budovu knižnice nachádzajúcu sa nad vchodom a kaplnkou sv. Juraja.
Interiér Baziliky sv. Jakuba
Majster Pavol z Levoče a jeho dielo
Po roku 1500 sa v Levoči natrvalo usadil slávny neskorogotický rezbár Majster Pavol, ktorý svoje najvýznamnejšie práce vytvoril pre levočský farský chrám. V rokoch 1508 - 1517 na objednávku mestských radných a fary vznikol unikátny hlavný oltár.
Okrem hlavného oltára Majster Pavol v období do roku 1520 vytvoril v Chráme svätého Jakuba aj ďalšie sochárske diela - sochy svätého Jána Almužníka a svätého Leonarda z oltára svätého Mikuláša (okolo roku 1507), plastiku Madony na oltári svätej Anny a jedno z najkrajších diel - skupinu Narodenia z rovnomenného oltára z roku 1752, ktorá sa zaraďuje do jeho ranej tvorby (okolo roku 1500). Jeho priamym dielom je pravdepodobne súsošie svätého Juraja v svätcovi zasvätenej kaplnke (okolo rokov 1505 - 1507) a plastika Ukrižovaný na korvínskom oratóriu z konca 15. storočia; z neskorších prác mu možno pripísať plastiky v skrini oltára štyroch svätých Jánov (z roku 1520).
Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete. V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva. Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší. Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK.
Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla.
Bazilika sv. Jakuba v Levoči
Hlavný oltár sv. Jakuba od Majstra Pavla
Medzi najvýznamnejšie diela Majstra Pavla v Chráme svätého Jakuba patria:
- Hlavný oltár (1508-1517)
- Sochy sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda (1507)
- Plastika Madony (1500)
- Súsošie sv. Juraja (1505-1507)
Reformácia a obdobie po nej
V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery. Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému.
V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.
Súčasnosť a význam chrámu
Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19. storočia.
Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Kostol aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov.
Bazilika sv. Jakuba v Levoči
tags: #rimskokatolicky #kostol #levoca