Mesto Brezno je právom označované za administratívne, hospodárske, ako aj kultúrne centrum regiónu Horehronie. Rozkladá sa na obidvoch brehoch rieky Hron na úpätí Nízkych Tatier v Breznianskej kotline. Spočiatku sa oblasť utvárala ako poľnohospodárska jednotka, v neskoršom období tu dominovali i baníctvo, avšak napokon sa z Brezna stalo mesto, ktorého ďalšie smerovanie posunuli vpred remeslá a obchod.
Architektonicky zaujímavému námestiu M. R. Štefánika v Brezne dominuje rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v rokoch 1782 - 1792 po rozsiahlom požiari mesta. Pôvodne bol dnes už farský kostol postavený ako jednoloďová stavba v barokovom štýle, neskôr k nemu sa rozhodlo aj o dobudovaní veže. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár. Súčasťou svätyne je murovaná stĺpová architektúra hlavného oltára Nanebovzatia Panny Márie. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému srdcu a Srdcu Ježišovmu. V konche nad svätyňou možno obdivovať výjav Korunovania Panny Márie, ikonograficky nadväzujúci na obraz hlavného oltára. Na klenbe lode sa nachádza výjav Zvestovania, doplnený svätcami Starého a Nového zákona, ako aj ženskými postavami zo Starého zákona. V kostole sa denne konajú bohoslužby a je považovaný za NKP.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Brezne
Evanjelický Kostol a. v.
Evanjelický kostol a. v. patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefa II v roku 1781, ktorý povoľoval stavať protestantské chrámy mimo hlavných ulíc, bez veže a presbystéria. K vysväteniu kostola došlo v roku 1787. Do jeho dejín sa významným spôsobom zapísal Ján Chalupku, za ktorého účinkovania bol kostol obnovený a zväčšený po požiari a dostavaná bola i empora, kazateľnica a nový oltár. Významným pre kostol bolo 100. výročia jeho vysvätenia, kedy bol zakúpený nový trojmanuálový orgán so 42 registrami.
V roku 1781 požiadali občania mesta magistrát a neskôr cisára o povolenie verejných evanjelických bohoslužieb. V roku 1783 povolenie získali a zároveň požiadali o povolenie na výstavbu drevenej modlitebne. 319 evanjelických rodín uskutočnilo zbierku na dôkaz solventnosti vydržiavať farára a učiteľa. 14.3.1785 získali povolenie na stavbu kostola. Tento kostol patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria. Základný kameň bol položený 4.júna 1785. V tom čase bol v Brezne farárom Ján Kuzmány. V roku 1787 bol kostol vysvätený. V roku 1841 kostol a starú faru poškodil požiar. Za účinkovania Jána Chalupku bol kostol obnovený a zväčšený, postavená empora, kazateľnica a nový oltár. Oltár so stĺpovou architektúrou pochádza z roku 1865, oltárny obraz Krista na Hore Olivetskej vyhotovil levočský maliar Zapletal. V roku 1866 bola osadená kazateľnica, v jej blízkosti kamenná krstiteľnica s medeným tepaným vekom. V roku 1883 kostol opäť vyhorel aj spolu s farou a farskými budovami. Pri príležitosti 100. výročia založenia kostola bol v roku 1887 zakúpený nový trojmanuálový organ so 42 registrami od firmy Rieger z Krnova, ktorý je druhým najväčším organom z evanjelických kostolov na Slovensku. V roku 1906 bola k východnej strane kostola pristavaná veža. V roku 1925 bola plytká sedlová strecha kostola prerobená na manzardovú, pokrytú medeným plechom. Interiérovú výmaľbu v pastelových tónoch tvoria široké monochrómne pásy, lemujúce jednotlivé polia klenieb. V nábehoch klenieb nad festónmi sú kresťanské symboly - alfa a omega na otvorenej knihe, kríž s kotvou, tŕňová koruna s krížom, kalich a biblia. Na južnom prístennom pilieri je obraz Ukrižovaný, olejomaľba na plátne od Jakuba Stundera zo začiatku 19. storočia.
Kláštor Piaristov s Kaplnkou
Okrem dvoch kostolov sa na námestí M. R. Štefánika nachádza i kláštor piaristov s kaplnkou. Tento objekt bol postavený v rokoch 1694 - 1713. Dvojkrídlová trojpodlažná budova s kláštornými chodbami je v takmer celom rozsahu podpivničená a v jej severozápadnej časti možno nájsť kláštornú kaplnku Panny Márie. Priestory sú prevažne zaklenuté valenými klenbami so styčnými lunetami. Pri obnovení kaplnky v roku 196 inštalovali na neogotický oltár neskorogotickú drevenú plychromovanú plstiku Panny Márie. Tá pochádza z farského kostola vypáleného Dóciovcami v roku 1517 a pred požiarom v roku 1779 bola súčasťou hlavného oltára vyhoreného kostola Na Bráničke. Súčasťou týchto priestorov bola i priestranná záhrada.
Stavba kláštora bola zahájená v roku 1694 na dvoch pozemkoch, ktoré piaristi odkúpili od mesta a dokončená v roku 1713. Je to dvojpodlažná budova s excentricky umiestnenou kaplnkou. Má nepravidelný štít priečelia, za ktorým sa nachádza baroková strešná vežička. Neskoršími úpravami stavba získala klasicistický ráz.V kaplnke bývalého kláštora je dnes umiestnený najstarší oltárny obraz v Brezne - tabuľová maľba sv. Barbory z neskorogotického krídlového oltára kostola Na bráničke - pochádzajúci z konca 15. storočia. Zároveň je tu umiestnená aj najstaršia hnuteľná pamiatka mesta Brezna - plastika Madony s dieťaťom - polychrómovaná drevorezba z konca 15. storočia, umiestnená na neogotickom oltári.Kostolík (kaplnka) pôvodne slúžil ako domáca kaplnka piaristov a pre školskú mládež. Rozmery: dĺžka 18 metrov, šírka 6 metrov, výška 4,5 metra.
V roku 1848 breznianskym farárom (čiže piaristom ako užívateľom farského benefícia) bola odňatá dežma. Piaristom sa nedostávalo žiadnej pomoci, aj mesto im ju odoprelo. Zatvorili gymnázium a chystali sa odísť. 14. -16. januára 1851 komisia zaistila nehnuteľnosti patriace farskému benefíciu a kollégiu piaristov. Na základe šetrenia tejto komisie piaristi 9. -11. júna 1856 odovzdali faru banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moyzesovi. Kláštornú budovu darovali štátu s tým, že kláštorný kostolík zastane majetkom katolíckej cirkvi. Štát túto podmienku prijal, ale patronátne povinnosti nad kláštorným kostolíkom neprevzal. Kláštorný dom bol odovzdaný štátu a bol tu umiestnený berný úrad, okresný súd a niekdajšie izbičky pátrov boli prerobené na väznicu. Bolo to v roku 1898. Pri tejto príležitosti dal štát opraviť nielen bývalý kláštorný dom ale aj kláštorný kostolík. Vymenili a osadili sa nové okná a dvere. Bol vymaľovaný zvnútra a zvonku. Dlažba vo vnútri bola vyložená cementovými kvadričkami. Ostatnú vnútornú opravu hradila kostolná pokladnica. V roku 1906 kostolík dostal gotický drevený oltár s novými bočnými sochami - archanjela Michala a svätého Jána Nepomuckého. Do stredu oltára bola umiestnená socha Madony s dieťaťom. V roku 1927 boli zakúpené: bočný oltár svätého Jozefa Kalazánskeho v gotickom slohu, gotická spovedelnica, železné šránky, kostolnícka lavica, nový kríž do sakristie. Kostolík bol vymaľovaný znovu v roku 1928. Vtedy boli zakúpené i nové lavice, ktoré dodal brezniansky stolár Ján Cudzí. Socha Madony s dieťaťom znázorňuje Pannu Máriu s Ježiškom. Bola zachránená pri požiari v roku 1517. Patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie pamiatky mesta. V roku 1906 bol a obnovená štiavnickým majstrom Jozefom Kraussom.Táto neskorogotická pamiatka potom prežila I. a II. svetovú vojnu. Zub času ju stále nahlodával, ale správcovia fary márne žiadali o povolenie sochu reštaurovať. Až 15. septembra 1989 správca fary Jozef Šmál prostredníctvom biskupského úradu v Banskej Bystrici dostal od ONV povolenie reštaurovať vzácnu Madonu. Hned' v tom istom mesiaci bola socha odovzdaná Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Prácu previedol Štefan Mlich pod vedením profesora Porubského. Socha bola na oltár Piaristického kostolíka v Brezne inštalovaná 17. a 18. marca 1990.
Kaplnka sv. Kríža, Na Bráničke
V prípade kaplnky sv. Kríža, Na Bráničke išlo pôvodne o rímskokatolícky kostol Blahoslavenej Panny Márie postavený v rokoch 1517 - 1519. V poradí išlo vôbec o druhý kostol postavený v Brezne. Zaujímavosťou je, že v roku 1746 dali piaristi pod jeho svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Nad vchodom do krypty bol uvedený nápis: „Buď že jsme živí, buď že umíráme, Páně jsme.“ Okolo kostola sa rozprestieral cintorín a najneskôr v roku 1578 tu vznikol hradobný múr, z ktorého sa zachoval len stavebne upravený južný úsek oválneho pôdorysu. Za pozornosť ešte stojí, že v interiéri na oltárnej menze je klasicistické súsošie Kalvárie zo začiatku 19. storočia.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža - Kaplnka sv. Bol v poradí druhým postaveným kostolom v Brezne. Keď v roku 1517 pri veľkom požiari zhorel prvý drevený kostol, ktorý bol postavený na námestí, obyvatelia Brezna si čoskoro postavili nový svätostánok na severovýchodnej strane mesta, pod Dúbravkou - na "Bráničke". Bol postavený v rokoch 1517-1519 ako jednoloďový kostol s polygonálne ukončenou svätyňou. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia, sprístupnená lomeným neskorogotickým portálom. Na východnom štrbinovom okne sa zachovala pôvodná kovaná mreža. V roku 1746 dali piaristi pod svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Krypta je zaplnená a už dávno zatvorená. Na železných dverách krypty je nápis: "Bud' že jsme živí, buď že umírame. Paně sme!"Koncom 18. storočia, popri sociálnych ťažkostiach zavinených vojnovými udalosťami, Brezňanov ničili aj živelné pohromy a časté požiare. Najpamätnejší zúril 9. apríla 1779. Zhorelo 113 domov a aj kostol na "Bráničke", ktorého loď mala drevenú povalu. Táto sa s celou loďou zrútila, zanechajúc len stopy základov. Zhoreli tri oltáre, štyri zvony a cirkevné veci. Po požiari už kostol neobnovili, ale zbúrali múry lode a svätyňu vo víťaznom oblúku zamurovali. 30. mája 1783 rektor piaristického kláštora oznámil, že banskobystrický biskup nesúhlasí so zbúraním svätyne zhoreného kostola, ale žiada, aby bola premenená na kaplnku. Z kostola teda ostala len kaplnka sv. Kríža.V roku 1780 magistrát mesta rozhodol o vybudovaní nového kostola, nakoľko predchádzajúci bol zničený pri požiari. Kostol bol postavený z príspevku mesta, občanov a miest horného Uhorska. Jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami bola postavená v rokoch 1781 - 1785 podľa staviteľa Petra Grosmanna. V rokoch 1792 - 1793 bola pristavená veža. Kostol má jednoloďový pôdorys a interiér v barokovom poňatí s nikami a prehýbanými stenami. Južná fasáda s predstavanou vežou má vo vstupnom portáli pôvodné kované dvere. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár. Hlavný oltár vyhotovil rezbár Andrej Marušiak za 37 zlatých a tabernákulum za 60 zlatých. Oltár a tabernákulum maľoval a pozlátil Václav Zettler za 150 zlatých. Obraz nad hlavným oltárom maľoval viedenský akademický maliar Jozef Fischer. Večnú lampu a šesť svietnikov na hlavný oltár vyhotovil zlatník Samo Vozáry. Kazateľnicu zhotovil v roku 1787 rezbár Anton Seratovič. Organ s 20 mutáciami dodal v roku 1787 Ján Pažický, známy staviteľ organov z Rajca. Za I. svetovej vojny z tohto organu bolí zobraté píšťale vo váhe 100 kg na strelivo. Vnútro kostola ozdobil akademický maliar Andor Dutits šiestimi maľbami v al secco štýle. Vo svätyni je obraz svätého Štefana, prvého kráľa v Uhorsku a svätého Ladislava. V lodi je obraz Narodenia Pána - obraz pokoja, radosti a obraz Golgoty. Pri vchode naľavo je obraz kráľa Ľudovíta Veľkého, povyšujúceho osadu Brezna do radu miest, dávajúc mu právo voliť si richtára a kňaza.
Židovská Synagóga
Židovská synagóga je najmladšou sakrálnou stavbou na území mesta. História tejto stavby je spojená s rokom 1859, kedy sa podarilo 3 židovským rodinám usadiť v BR a od tohto času sa datuje formovanie a vznik židovskej komunity v meste. V r. 1863 získal predstaviteľ ich cirkevného zboru Móric Fried pozemok na pochovávanie zomrelých a v r. 1870 bolo založené ŽNO. Prvé bohoslužby slúžili v Tesákovskom dome, kde jedna z miestností bola určená ako modlitebňa. Do r. 1900 vzrástol počet cirkevníkov a priestory modlitebne nepostačovali. Valné zhromaždenie preto 17. 01. 1900 odsúhlasilo odpredaj starej budovy a výstavbu novej. Zaujímavosťou je, že situovanie stavby rešpektovalo niekoľko pravidiel. Jedným z nepísaných bolo, že v blízkosti katolíckej stavby nesmela byť postavená iná sakrálna stavba. Práve preto je synagóga postavená pomerne ďaleko od ostatných kresťanských pamiatok.
Z predsiene synagógy sa vystupuje schodiskom vpravo i vľavo na galériu - zhromaždovací priestor pre ženy, ktorá je podopretá 4 liatinovými stĺpmi hlavnej lode. Koniec hl. lode prechádza na východnej stane do polkruhovitého výklenku - priestoru pre kňaza a umiestnenie Tóry. Stavba prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu po deportácii Židov v r. 1942. Neskôr bola používaná len ako skladovací priestor. V r. 1972 bola zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. V súčasnosti tu prebieha postupná obnova budovy a organizujú sa v nej rôzne výstavy a podujatia.
Židovská synagóga v Brezne
Brezno bolo významným mestom banskej oblasti a kvôli tomu mali židia zakázané sa v ňom usadiť až do roku 1859, kedy bol tento zákaz zrušený. V roku 1869 malo Brezno 32 židovských obyvateľov a ich počet postupne narastal, takže v roku 1900 žilo v meste 172 židov. V tom čase sa rozhodlo o výstavbe synagógy. Miesta komunita patrila k neologickému smeru. Vzhľadom na relatívne malý počet členov, nemala židovská obec v Brezne spočiatku vlastného rabína a tak využívala služby rabínov z okolitých miest, ako Tvrdošín, Rimavská Sobota a Banská Bystrica. Vlastný rabinát mala obec zriadený v 20. rokoch 20. storočia. Pred tragickými udalosťami 2. svetovej vojny žilo v Brezne viac než 200 židovských obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1948 už iba 48. V súčasnosti už v meste nie je aktívna židovská komunita.
Základný kameň tejto jedinej židovskej sakrálnej pamiatky v regióne bol slávnostne položený v roku 1901. Projekt a výstavbu realizoval banskobystrický staviteľ Alojz Payerberger. Situovanie stavby do bočnej ulice sa dá vysvetliť tým, že v blízkosti katolíckej stavby v tom čase nesmela byť postavená žiadna iná stavba, ktorá by ju prevyšovala výškou alebo významom. Synagóga je charakteristická elegantnou oktogonálnou vežou s cibuľovitým ukončením, ktorou miestna komunita demonštrovala príslušnosť k neologickému hnutiu. Interiér synagógy je riešený podľa tradičných noriem. Schodisko na ženskú galériu nesenú liatinovými stĺpmi sa nachádza v západnej časti a trojosová dispozícia vstupného priečelia plynule prechádza do trojlodia hlavnej modlitebne. Pôvodný svätostánok sa nachádza vo východnej apside. V roku 1902 bola synagóga vysvätená. Po deportácii židov z mesta v roku 1942, prestala slúžiť svojmu účelu a neskôr tam zriadili sklad obilia. V roku 1972 bola budova zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok.
V roku 2015 prebehla v synagóge kompletná rekonštrukcia. Interiér i exteriér tejto jedinej sakrálnej židovskej stavby v našom regióne sa za niekoľko mesiacov zmenil na nepoznanie. Celková cena za rekonštrukciu bola 1 060 012,13€, pričom 85 % z tejto sumy tvoril príspevok z Európskeho fondu sociálneho rozvoja, 10 % bol príspevok zo štátneho rozpočtu a zvyšných 5 % predstavovali vlastné zdroje mesta. Z pohľadu návštevníkov je zrejme najväčšou novinkou sprístupnená kupola budovy, kam sa dostanú po zaujímavých presklených schodoch. V týchto nových priestoroch veže pod kupolou je umiestnená stála expozícia venovaná histórii synagógy a životu židovskej komunity. Zrekonštruovaná synagóga už neplní primárne náboženskú úlohu, no jej prínos v kultúrnej či spoločenskej oblasti je nespochybniteľný. Miestny židovský cintorín sa nachádza v najvyššie položenej časti mestského cintorína. Rozprestiera sa na malebnom terasovitom úbočí nad mestom. Sú tam aj výtvarne hodnotné náhrobníky s komplexnou symbolikou miestneho spoločenstva. Nápisy sú prevažne v nemčine a hebrejčine, ale nájdu sa aj maďarské a slovenské.
Prehľad sakrálnych stavieb v Brezne:
| Názov stavby | Typ stavby | Rok postavenia | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Rímskokatolícky kostol | 1782-1792 | Postavený po požiari mesta |
| Evanjelický kostol a. v. | Evanjelický kostol | 1787 | Jeden z prvých kostolov postavených po tolerančnom patente |
| Kláštor Piaristov s Kaplnkou | Kláštor | 1694-1713 | Dvojpodlažná budova s excentricky umiestnenou kaplnkou |
| Kaplnka sv. Kríža, Na Bráničke | Kaplnka | 1517-1519 | Pôvodne rímskokatolícky kostol, neskôr premenený na kaplnku |
| Židovská synagóga | Synagóga | 1902 | Jediná židovská sakrálna pamiatka v regióne |
Siluetu mesta dotvára starý mestský cintorín, situovaný v severnej časti mesta na návrší. Svoje miesto posledného odpočinku tu našli osobnosti hospodárskych, kultúrnych, či spoločenských dejín mesta ale aj Slovenka. Jeho celkový ráz umocňuje niekoľko umelecko-historických objektov.Pri požiari v Brezne v roku 1779 zhorel kostol na "Bráničke" a s ním zanikol aj miestny cintorín, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti kostola. O rok neskôr odkúpilo mesto pozemky na Dúbravke, kde zriadilo nový cintorín. Keďže išlo o cintorín mestský, nie konfesionálny, pochovávali v ňom mŕtvych viacerých vierovyznaní. V priebehu jeho existencie sa podľa náboženskej príslušnosti vyprofilovali jednotlivé časti so samostatnými vstupmi. Spodná časť je evanjelická, prostredná časť katolícka a horná časť je od roku 1863 židovská. Prirodzenú hranicu medzi nimi tvorili medze lúk a bývalých polí, kam neskôr pochovávali zomrelých z konfesionálne zmiešaných manželstiev. Miesta pri okraji cintorína, pri múre, vyhrad...
tags: #rimskokatolicky #kostol #mazornikovo