Dejiny Nových Zámkov sú úzko späté s obdobím stredoveku, kedy sa na území dnešného mesta nachádzali štyri stredoveké dediny: Nyárhíd, Gúg, Györök a Lék. Za samotný vznik Nových Zámkov odborná literatúra považuje výstavbu prvej novozámockej pevnosti na ľavom brehu rieky Nitry v roku 1545.
Prvú novozámockú pevnosť dal vybudovať ostrihomský arcibiskup Pavol Várday, aby po obsadení Ostrihomu Osmanmi ochránil územia patriace k Ostrihomskému arcibiskupstvu. Druhá, moderná renesančná pevnosť bola postavená v močaristom teréne na pravom brehu rieky Nitry v rokoch 1573 - 1580. Novú pevnosť projektovali talianski architekti Ottavio a Giulio Baldigarovci.
Nové Zámky sa stali centrom protitureckej obrany na západnom Slovensku v 16. a na začiatku 17. storočia. Po úplnom dobudovaní sa Nové Zámky považovali za jednu z najlepších pevností Habsburskej monarchie.
Mesto dvakrát muselo kvôli vojnovým udalostiam začínať skoro od začiatku. Napríklad, v roku 1938 boli Nové Zámky štvrtým najväčším mestom na Slovensku a k jeho obyvateľom patrili nielen Slováci a Maďari, ale aj židia a neskôr aj Slováci z Maďarska.
Vývoj náboženských stavieb v Nových Zámkoch
V Nových Zámkoch sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii mesta. Medzi ne patria:
- Rímskokatolícky farský kostol sv. Kríža
- Františkánsky kostol s kláštorom
- Evanjelický a. v. kostol
- Reformovaný kostol
- Ortodoxná synagóga
- Kaplnky P. Márie, sv. Anny, sv. Antona a ďalšie
V meste stojí neoklas. rím. kat. farský kostol sv. Kríža z r. 1877, ev. a. v. kostol z r. 1905, ref. kostol z r. 1924 a ortodoxná synagóga z druhej polovice 19. stor. V meste sa nachádzajú romantické kaplnky P. Márie (1709), , sv. Anny (1762), sv. Antona a ďalšie.
Rímskokatolícky farský kostol Povýšenia sv. Kríža
Dominantou námestia je rímskokatolícky farský kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorého korene siahajú až do 18. storočia. Farský Kostol Nové Zámky je dominantou námestia a postavený bol v rokoch 1584-85. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná.
Podľa hlásení nuncia z 22. a 29. mája 1584, kráľ poveril biskupov z Péču a Jágra postavením novozámockého kostola. A ako vyzeral Farský Kostol Nové Zámky, keď ho postavili, o tom svedčí moderná rytina holandského maliara Georga Hoefnagela zo XVL. storočia s letopočtom 1598. Kostol, zobrazený na rytine bol celkom podobný dnešnému, len bol menší.
Počas Bocskayovského povstania kostol sa veľmi zničil a v r.1612 ho museli takmer celý obnoviť. Zásluhou Petra Pázmanya bol kostol v r. 1633 zrenovovaný. V čase, keď bola novozámocká pevnosť v rukách Osmanov kostol prestavali a slúžil ako mešita.
V r.1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi. Jeho erb vidno i dnes: nachádza sa nad dverami vedúcimi do lode kostola a je na ňom nápis: “ Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup 1693 „. O prácach vykonaných na kostole sa môžeme informovať v spise Canonica Visitatio, Imricha Pongrácza, hlavného nitrianskeho dekana z roku 1695.
V roku 1787 dal kostol zrenovovať J. Batthyányi . Nad hlavným portálom je i dnes nápis " Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811". V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria.
Až do r. 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. V tomto roku však vežu kostola prestavali, lebo víchrica 8. augusta 1867 vežu kostola zrútila. Postavili ju znova podľa plánov L. Lippera a na oprave sa podieľal aj arcibiskup Ján Simor.
K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže.
Dňa 19. júla 1867 zhodila vežu kostola silná víchrica. Veža kostola spadla na ľoď a zničila jej klenbu. Za 369 forintov bola rekonštruovaná aj monštrancia, ktorá bola vyzdobená šestnástimi ametystami a deviatimi rubínmi. Zvláštnosťou kostola je, že základ veže a jej strecha sú rovnako vysoké. Kostol bol Jánom Simorom dňa 21.
Hlavná časť kostola a svätyňa sú pomerne dlhé, takže spolu s vežou je jej vonkajšia dĺžka 51,8m, šírka 14,6 m a veža je vysoká 60m. Je postavená z tehál. Najkrajšia a plasticky najbohatšie zdobená časť kostola je priečelie s vežou: Nad dverami stojí pamätná tabuľa Széchenyiho s erbom primasa. Predsieň s hlavnou časťou spája predsienka.
„Pod svätyňou je krypta, upravená na základe nových pravidiel. Vchod má zvonka. Sem pochovávali kňazov kostola. Dvanásteho novembra 1934, za prítomnosti pána farára Ščepku, učiteľa dr. Ödöna Noszkayho, Aladára Hangosa, Károlya Docsayho, Andrása Adlera, Antala Zachara, Vazula Szbóa, Józsefa Ficzu atď. Vykonali potrebné opravy a 13. novembra sem previezli telesné pozostatky kňaza Viktora Erhardta z cintorína sv. Jozefa, ktorý zomrel 19. 2. 1932 a za celebrovania farára Jozefa Ščepku ho opäť pochovali.
Najhodnotnejším umeleckým predmetom farského kostola je monštrancia z pozláteného striebra, pochádzajúca z XV. storočia. Ďalším zo vzácnych umeleckých predmetov je strieborné kadidlo (thuribulum), zlatnícka práca gotického štýlu. Trikrát ho reštaurovali, ako to naznačujú i roku na ňom: 1550, 1772, 1835.
Starý organ zničili Turci a počas veľkého požiaru v roku 1810 zhorel. Terajší organ vyhotovili v strede XIX. Zvony mal kostol ešte pred rokom 1630, ale počas tureckých čias sa zničili. Visitatio z roku 1700 spomína, že farár zohnal jeden 1,5 metra vážiaci zvon. Visitatio z roku 1755 už hovorí o troch pokrstených zvonoch a z roku 1761 ešte o jednom 8 metrov vážiacom zvone.
Kalvária v Nových Zámkoch
Kalvária v Nových Zámkoch je postavená na násype Forgáchovej bašty. Kalvária stojí na mieste Forgáčovej bašty, pomenovanej na počesť kapitána novozámockej posádky Adama Forgáča. Kalvária je postavená v neskorobarokovom slohu, podľa návrhu miestneho farára Martina Predmerského, dokončená bola v roku 1779.
Kalvária je jednou z mála historických objektov ktoré sa zachovali, nakoľko počas II. svetovej vojny boli práve Nové Zámky najviac zbormbardovaným mestom. V minulosti bola kalvária prístupná len na Veľkonočné sviatky a na miestny jarmok, teraz je prístupná celoročne.
Z ulice sa vchádza dvojkrídlovou železnou bránou, hneď pri vchode sa nachádza pamätná tabuľa Adamusovi Forgáchovi. K vršku kalvárie vedú kamenné schody. Na vršku sú pieskovcové skulptúry Kristovho kríža, dvoch lotrov sochy Márie Magdalény, Panny Marie a Sv. Jána.
V teréne je symetricky rozložených 12 kaplniek. Kaplnka Božieho hrobu je čiastočne zapustená do terénu. Dominantou je barokovo-klasicistická kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá má kruhový pôdorys. V celom areáli Kalvárie sú vysadené mohutné agáty, v ich tieňoch sú lavičky, je to príjemné miesto na oddych a rozjímanie.
Súsošie Najsvätejšej Trojice
V roku 1740 postihla mesto veľká morová epidémia. S nádejou na skoré zažehnanie moru dali postaviť sochu Najsvätejšej Trojici. Kultúrna pamiatka bola dokončená v roku 1749. Ide o profesionálne barokové súsošie s rokokovými prvkami, ktoré je jediným svedectvom výtvarnej úrovne dobového sochárstva ako súčasti verejného priestoru mesta.
Predpokladá sa, že je dielom majstrov z Talianska. Súsošie bolo niekoľkokrát renovované a premiestnené, konkrétne v rokoch 1827, 1876 a 1929. Na námestí, v tesnej blízkosti Súsošia najsvätejšej Trojice, je osadená kovová platňa v tvare novozámockej pevnosti.
Stĺp je kužeľovitého tvaru, dekorovaný je rastlinným ornamentom. Vo vrchole je súsošie Najsvätejšej Trojice. V strede stĺpa, na čelnej strane, je Imaculata na zemeguli obkrútená hadom. Na osových úsekoch piedestálu sú situované tri stojace plastiky sv. Sebastiána, sv. Rochusa a sv. Jozefa. V strede piedestálu je nika uzavretá železnou kovovou mrežou, v nike je ležiaca plastika sv.
Významné osobnosti
Text: Bc. Meno kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka sa úzko viaže s mestom Nové Zámky, kde prežil posledné roky svojho života. Novozámčania si každoročne pripomínajú výročie jeho narodenia i úmrtia a jeho socha je ozdobou Hlavného námestia. Na počesť 261. výročia narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka sa konalo v nedeľu 1. októbra spomienkové zhromaždenie, ktoré organizovali Miestny odbor Matice slovenskej, Mesto Nové Zámky, Rímskokatolícka cirkev Farnosť Nové Zámky a Cirkevná základná škola Antona Bernoláka. Po svätej omši v Kostole Povýšenia sv. Kríža boli k pomníku položené vence vďaky.
Medzi významné osobnosti mesta, ktorým na počesť sa postavili sochy na hlavnom námestí sú Anton Bernolák, katolícky kňaz a spisovateľ, ktorý pôsobil ako novozámocký dekan a tiež György Széchenyi, ostrihomský arcibiskup, ktorý udelil mestu výsady.
V roku 1937 bol odhalený pomník Antona Bernoláka, novozámockého dekana, slovenského spisovateľa a jazykovedca, prvého kodifikátora slovenského spisovného jazyka. Socha je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila a v súčasnosti sa nachádza na Hlavnom námestí.
V roku 2018 bola na Hlavnom námestí pred Rímskokatolíckym kostolom odhalená socha pápeža Jána Pavla II. Pred samotným odhalením sochy sa konala slávnostná svätá omša v slovenskom a maďarskom jazyku. Dielo akademického sochára Petra Mészárosa je darom biskupského vikára a dlhoročného správcu novozámockej farnosti Zoltána Ďurča mestu.
Zatiaľ, čo na jednej strane dozerá na námestie Anton Bernolák, na druhej možno vidieť podobizeň ostrihomského arcibiskupa Györgya Széchényiho, ktorý v roku 1691 udelil Novým Zámkom mestské výsady. Autorom sochy je Tibor Szilágyi.
Súčasnosť
Hlavné námestie Nových Zámkov si za uplynulé mesiace prešlo veľkými zmenami. Dnes sa už na svojho predchodcu miestami ani nepodobá. Okrem nového dláždenia sa obyvatelia dočkali aj novej fontány. Jej výmena bola jedným z kľúčových bodov renovácie.
Starú a nefunkčnú fontánu vystriedal moderný dizajn, ktorý poteší v horúcich dňoch a takisto počas horúcich nocí. Námestie dostalo svieži vzhľad aj vďaka novým lavičkám a hlavne zeleni, ktorá tu veľmi chýbala.
Už v týchto dňoch prebieha jeho druhá etapa, počas ktorej príde k výmene dláždenia aj okolo Súsošia Najsvätejšej Trojice. Nové Zámky, mesto s bohatou históriou, ponúka návštevníkom zaujímavosti zo staršej aj nedávnej histórie.
Ak by ste chceli Nové Zámky spoznať inak ako len cez prehliadku centra, ozvite sa miestnemu historikovi Alexandrovi Štrbovi. Má na konte 25 kníh o Nových Zámkoch a zostavil aj trojjazyčného sprievodcu. Prehliadky vedie v stredu, štvrtok a nedeľu. Cena je 30 eur + symbolické vstupy do pamiatok.
Mesto má svoju históriu, pokojné tempo, zaujímavú architektúru aj pekné prírodné zákutia. Odporúčam to prehodnotiť.
Relikvia sv. Cyrila v Nových Zámkoch- prenesenie cez Hlavné námestie do farského kostola 20.4.2013
tags: #rimskokatolicky #kostol #nove #zamky