Rímskokatolícka farnosť Obišovce má bohatú a spletitú históriu, ktorá sa prelína s dejinami celého regiónu. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové momenty a udalosti, ktoré formovali túto farnosť a jej významné postavenie v duchovnom živote veriacich.
Počiatky a mariánska úcta
Podľa etymológie názvoslovia obišovského návršia, jeho pomenovanie Putnok sa mohlo používať už v 13. storočí. Význam slovanského toponyma Putnok odkazuje na púte a pútnikov. Počiatky mariánskej úcty sa tu spájajú azda s prvým umeleckým znázornením Panny Márie, ktoré do pôvodného kostola z pol. 13. stor. mohli priniesť miestni zemepáni, drienovskí Abovci, v úzkej spolupráci so spišskými Mariášiovcami (Máriássy) a nemeckými osadníkmi Obišoviec, ktorí na naše územie importovali vkus a štýl umelcov zo vzdialených kultúrnych centier západnej Európy.
Kostol v Obišovciach
Počas reformácie bola tradícia pútí prerušená. Miestna kultová pamäť a pútnický charakter kostola sa obnovili počas prvej vlny rekatolizácie v 60-tych rokoch 17. stor. za výdatnej pomoci poľských mecenášov a františkánov z Nižnej Šebastovej, ktorí asistovali pri výstavbe nového kostola sv. Martina na obišovskej hore v roku 1662.
Nepokoje a obnova
K zničeniu prvého známeho novovekého mariánskeho obrazu došlo počas Tököliho (Thököly) povstania v roku 1682. K tejto udalosti sa viaže ústna tradícia, ktorá útržkami pravdy uvádza, že obraz úmyselne vyhodili a poškodili rebelantskí kalvíni. Obišovský kostol zostal s malými prestávkami v správe katolíkov do povstania Františka II. Rákociho (Rákóczi), počas ktorého bol sakrálny priestor v roku 1705 znovu vyplienený. Kostol chátral aj preto, že región postihol mor (1707) a Obišovce sa takmer vyľudnili.
Obišovský svätostánok sa do rúk katolíkov dostal až v roku 1729 po odchode predikanta Kedera (Kegyer), ktorý konvertoval na katolícku vieru. Keď katolíci kostol opravili (1730) priniesli doň nový mariánsky obraz. Obraz Panny Márie Kráľovnej Uhorska, Imago Magnae Ungarorum Dominae, je teda druhým podstatnejším duchovno-umeleckým výjavom Panny Márie v dejinách obišovského kostola. Bol to obraz Madony s výrazným nádychom uhorského vlastenectva. Zrejme bol darom košických jezuitov, nakoľko nad obrazom dominoval ich typický monogram s iniciálami IHS. Vydržal na svojom mieste na bočnom oltári 22 rokov, kým ho po opätovnom obsadení kostola luteránmi (1731), nevyhodil kazateľ Ján Pruni v roku 1752. Doslova ho dal vyškrabať z pôvodných drevených dosák.
Zriadenie farnosti a ďalšie roky
Pre zlepšenie postavenia katolíkov sa v Obišovciach zriadila samostatná farnosť v roku 1743. Jej prvým farárom bol Ján Horvát (Horváth) 1743 - 1746. Farnosť fungovala iba do roku 1752, s malým pokusom obnovy v roku 1770. Trvalo 38 rokov (1731-1769), kým sa obišovský kostol po nekonečných sporoch a vyšetrovaniach, do ktorých zasiahla aj cisárovná Mária Terézia, dostal naspäť do rúk katolíkov. Prvá svätá omša v kostole s novým patrocíniom Ružencovej Panny Márie, sa slúžila v nedeľu 1. októbra 1769. Netrvalo dlho a obnovili sa aj mariánske púte.
Drienovský farár Ján Golský (Golszky) dosiahol u jágerského biskupa Karola Esterháziho (Esterházy) potvrdenie odpustkových privilégií pre obišovský kostol 5. decembra 1773. V nasledujúcom roku (1774) pre kostol zaobstaral aj kópiu už korunovaného milostivého obrazu trnavskej Panny Márie z košického kostola práve zrušenej rehole jezuitov. Obraz sa preslávil počas veľkej epidémie cholery v roku 1831. Drienovský farár Ján Mišlinský si všimol, že orodovanie Panny Márie má podobné účinky ako v Trnave počas morovej epidémie 1710. V Obišovciach akýmsi nevysvetliteľným spôsobom zomrelo na choleru až nápadne málo, dokonca najmenej ľudí z celej farnosti, v ktorej boli Obišovce druhou najväčšou dedinou. Pohyb vďačných i zvedavých pútnikov na obišovskom Putnoku sa zintenzívnil.
Cestopisné zápisky Ernsta Theodora Kriegera z roku 1841 opisujú v Obišovciach každoročnú veľkú púť, na ktorej sa schádzalo dobrých 6.000 ľudí. Rekolekčné zasadnutie kňazov solivarského dekanátu riešilo v roku 1846 otázku, ako zvládnuť nápor pútnikov prichádzajúcich aj z gréckokatolíckych lokalít. Farár Mišlinský nezanedbal tieto okolnosti. V roku 1854 už opísal obišovský obraz Panny Márie ako výslovne milostivý a spolu s veriacimi i veľkostatkármi z celého okolia vycítil, že obraz si zaslúži väčší priestor, honor i dekor. Stavba nového, v poradí tretieho kostola, bola dokončená v roku 1865.
Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie na začiatku 20. stor. rozhodol, že Obišovce, kde sa na odpust schádzalo 4.000 až 7.000 veriacich, si zaslúžia samostatnú duchovnú správu. Preto tam v roku 1908 zriadil vysunutú kaplánku (capellania exposita) a v roku 1916 lokálnu kaplánku (capellania localis), čím Obišovce osamostatnil ešte viac. Dovtedy azda najvyšší počet veriacich sa v Obišovciach zišiel počas púte 4. a 5. októbra 1947, keď tu evidovali do 20.000 pútnikov. Ich počet presiahol účasť na júlovej Gaboltovskej púti, kde košický biskup Jozef Čársky zasvätil diecézu Ježišovmu Božskému Srdcu. Ani počas totality sa kontinuita pútí neprerušila.
Pútnici prichádzali hlavne vlakmi z celého Šariša, priľahlých častí Spiša, Abova i Zemplína. Prvá porevolučná ružencová púť (1990) presiahla účasť z povojnového obdobia. Obišovský Putnok sa podľa rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča v roku 2004, stal miestom slávenia mariánskych fatimských pobožností. Každú prvú sobotu mesiaca, od mája do októbra (okrem septembra), sa v Obišovciach stretávajú kňazi a veriaci z jednotlivých dekanátov, aby sa spolu so svojimi biskupmi zjednotili v modlitbe ruženca. Titul Sanctuarium diocesanum, diecézna svätyňa, bol pútnickému kostolu pridelený dekrétom košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera 1. októbra 2011. Verejné zasvätenie Košickej arcidiecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa vykonalo 1.
Obec je vzdialená 1 km od železničného uzla Kysak, na trati z Košíc do Prešova. Do obce je výborný prístup po diaľnici D1. Už z diaľnice nad transformovňou pri Lemešanoch, je dobre viditeľný rímskokatolícky kostol v Obišovciach.
Z pamiatok sa v obci zachovalo niekoľko sedliackych domov zo začiatku 20. storočia, starý vodný mlyn, neskororománsky kostol Ružencovej Panny Márie z 13. storočia, evanjelický kostol postavený v rokoch 1787-89, pamätník venovaný partizánom padlým za oslobodenie Československa v 2. svetovej vojne.
Kostol bol viac ráz prestavaný, najstaršie jadro môže byť ešte neskororománske. V druhej polovici 16. storočia sa kostol dostal do protestantskej správy, v ktorej zostal až do roku 1769. Potom ho barokizovali a v roku 1865 obnovili a prestavali. Vnútorné úpravy sa uskutočnili v roku 1888. Objekt dostal neogotickú fasádu.
Po druhej svetovej vojne kostol opravili, pretože bol silne poškodený. Jednoloďová sakrálna stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria je predĺžená novou sakristiou v osi presbytéria. V lodi sú pruské klenby, v presbytériu je neogotická nepravidelná klenba. Vonkajšia architektúra je riešená na spôsob neogotických stavieb so stupňovitým oblúčikovým vlysom a dvoma slepými arkádami medzi nosnými konzolami veže. Veža s lomeným oknom a trojhrannými štítmi je zachytená konzolami na priečelí. Spôsob nasadenia veže sa v redukovanej forme opakuje na kostole v Nižnom Čaji. Hlavný oltár a bočné oltáre sú neogotické. Z tej istej rezbárskej dielne ako oltáre je neogotická kazateľnica z roku 1888.
Kostol je zasvätený Ružencovej Panne Márii, ktorej sviatok a púť spojená s odpustom pripadá na prvú októbrovú nedeľu. Obišovce sú obcou, kde sa vtedy koná jedna z najvýznamnejších pútí rímskokatolíckej cirkvi košickej arcidiecézy. Tisíce pútnikov sem prichádzajú si uctiť Milostivý obraz Panny Márie, ku ktorého pôvodu a histórii sa viaže viacero legiend. Okrem už spomínaného dňa, aj každú prvú sobotu v letných mesiacoch roka, sa na vŕšku, kde stojí kostol, konajú arcidiecézne fatimské stretnutia. Okolie kostola je od roku 1999 prispôsobené na slávenie pútí pod šírim nebom. V danom roku bol postavený vonkajším oltár, ktorý dal areálu kostola skutočný pútnický charakter.
V roku 1781 vydal cisár Jozef II. Tolerančný patent zaručujúci náboženskú slobodu.
Obec je vzdialená 1 km od železničného uzla Kysak, na trati z Košíc do Prešova. Do obce je výborný prístup po diaľnici D1. Z nej je potrebné odbočiť na križovatke Lemešany na starú cestu Prešov - Košice a následne smerom na Kysak. Už z diaľnice nad transformovňou pri Lemešanoch, je dobre viditeľný rímskokatolícky kostol v Obišovciach.
Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober vyhlásil dňa 1. októbra 2011 Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach za Diecéznu svätyňu.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí na kopci vo východnej časti obce.
VÝČAPY - OPATOVCE
tags: #rimskokatolicky #kostol #obisovce