Obec Parchovany v okrese Trebišov má bohatú históriu, ktorá sa odráža v jej kultúrnych pamiatkach a udalostiach, ktoré ju formovali. Medzi najvýznamnejšie patria rímskokatolícky kostol a kaštieľ Andrášiovcov.
História kaštieľa Andrášiovcov
Jeden z najkrajších neogotických kaštieľov Uhorska stál kedysi v dolnozemplínskej obci Parchovany. Ako honosné rodinné sídlo ho dal v 50. rokoch 19. storočia postaviť gróf Emanuel Andráši.
Parchovany boli popri Betliari druhým najvýznamnejším majetkom grófa Emanuela Andrášiho a jeho syna Gejzu. Kaštieľ mal tvar písmena L a prvky francúzskej, anglickej a benátskej gotiky. Uložené v ňom boli vzácne umelecké zbierky a poľovnícke trofeje. Okolie tvoril rozsiahly anglický park s jazierkom.
Kaštieľ však 9. augusta 1901 za nejasných okolností vyhorel a mnoho cenných vecí bolo nenávratne stratených. Zlé jazyky hovorili, že požiar spôsobila manželka grófa Gejzu Andrášiho pre jeho milostné avantúry. Už pred druhou svetovou vojnou chátral, zničený bol pri prechode frontu v decembri 1944 a následne postupne rozobratý.
"Po vojne bol rozobratý na stavby domov a dnes z neho ostali už len zarastené rozvaliny. Je to smutné, lebo takáto pamiatka by určite obohatila našu obec i široké okolie.
V ňom možno aj dnes obdivovať množstvo vzácnych a starých stromov. Vynikajú medzi nimi najmä dva mohutné viac ako 300-ročné duby, jeden s obvodom takmer šesť metrov a druhý dokonca 6,52 metra. V parku sú aj platany, buky, hraby, brezy, jelše, topole, vŕby, javory, pagaštany, lipy, smreky, borovice a ďalšie dreviny.
Pamiatkou zobrazujúcou jeho podobu v obci je už len obraz a maketa na obecnom úrade."Kaštieľ patril k unikátom severného Uhorska, navštevovali ho významné šľachtické rody, gróf Andráši tu organizoval poľovačky, špecialitou bolo takzvané konské pólo, čo bola vtedy rarita," priblížil starosta Parchovian Juraj Guzej. Okolie tvoril anglický park s jazierkom
Roku 1838 prešli parchovianske majetky na Andrášiovcov /Andrássyovcov/. Veľkolepý a skvostný kaštieľ dal v obci postaviť Manó Andráši /1821 - 1891/ asi roku 1860 s kaplnkou, pričom jeho časť stála na základoch predtým postaveného honosného sídla Molnárovcov. Okolo kaštieľa čoskoro vyrástol pekne upravený park a veľký poľovnícky revír, v ktorom sa uskutočňovali veľkolepé pohony na líšky.
Aj keď začiatkom augusta roku 1901 kaštieľ za neznámych okolností zhorel, bol čoskoro Gejzom Andrášim /1856 - 1938/ znova obnovený. Bol atlétom, jedným zo zakladateľov jazdeckého póla v Uhorsku, veľkým a všeobecne uznávaným poľovníkom. Mal v Parchovanoch tehelňu, široko-ďaleko známy chov koní a výrobňu kvalitného syra.
Kaštieľ Betliar, ktorý bol jedným z majetkov Andrášiovcov a je podobný kaštieľu, ktorý stál v Parchovanoch
Rímskokatolícky kostol svätého Štefana kráľa
Popri kaštieli bol ďalšou architektonickou dominantou obce neogotický rímskokatolícky kostol. Pôvodný kostol stál v dedine ešte pred 15. storočím. Zbúrali ho roku 1899 a na časti jeho základov postavili nový kostol. Výstavba kostola začala v roku 1899 a jeho slávnostnú vysviacku uskutočnili 8. decembra 1900.
V interiéri mal prekrásny biely neogotický kamenný oltár s plastikou sv. Štefana, kráľa, čo zodpovedalo maďarskému povedomiu vtedajších zemepánov a patrónov chrámu grófov Andrášiovcov. Za oltárom sa nachádzali tri veľké okenné vitráže, ktoré darovali kostolu deti grófa Andrášiho.
Národnou kultúrnou pamiatkou je neogotický rímskokatolícky Kostol svätého Štefana kráľa z roku 1900.
Kostol sv. Štefana kráľa v Krásnej nad Hornádom
Školstvo v obci
Na hornom konci obce stála štvortriedna štátna ľudová škola. Prvá drevená, pokrytá slamou, bola postavená ešte pred rokom 1766, keď bol vybudovaný nový školský objekt.
Ďalšie udalosti v obci
Prvá písomná zmienka o Parchovanoch je z roku 1245, v súčasnosti má obec 1940 obyvateľov. Obec je známa aj folklórom, tradície už desaťročia zachováva folklórny súbor Parchovianka.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Parchovany stali súčasťou ČSR. Vzbura občanov proti nadvláde bývalých uhorských úradníkov známa ako parchovianská rebélia /4.-5.11.1918/ si vyžiadala štyri ľudské životy. Na prelome rokov 1919/1920 mali Parchovany 263 domov a 1702 obyvateľov.
Z národnostného hľadiska sa k československej národnosti hlásilo 1446 osôb, rusínskej 34, maďarskej 103 a inej 33 obyvateľov. Dominantné miesto v náboženskom živote obce mali gréckokatolíci /345 veriacich/ pred rímskokatolíkmi /125/, izraelitmi /33/, reformovanými - kalvínmi /29/, evanjelikmi augsburského vyznania /5/ a inými /1/. Od roku 1936 bol v Parchovanoch kláštor Dcér svätého Františka.
Rehoľné sestry sa podieľali na školskej a mimoškolskej výchove miestnych detí. Prevažnú časť tamojších občanov tvorili roľníci, poľnohospodárski robotníci, železničiarski a štátni zamestnanci. V osade žilo početné rómske obyvateľstvo /250 osôb/, ktoré odchádzalo za prácou do Čiech.
Počas II. svetovej vojny ustupujúce fašistické jednotky obsadili Parchovany 25.novembra 1944. Odviedli všetkých chlapov, vyhodili mlyn, veľký sklad obilia, železničnú trať a stanicu. Zničili takmer 19 vagónov obilia a tri vagóny múky. 30. novembra vyhodili most na Topli a ustúpili smerom k Bačkovu. Červená armáda vstúpila do obce 1.12.1944.
Žiadala najmä stavebný materiál a povozy na výstavbu mosta, ustajnenie a seno pre väčší sanitný oddiel koní. V budove školy bola zriadená poľná nemocnica. Parchovany boli vypustené z bojového pásma spojeneckých armád a odovzdané národnému výboru /ďalej MNV/ 19.1.1945. Prvý povojnový MNV bol ustanovený 20.1.1945 a tvorili ho gazdovia Michal Topoľovský, Jozef Kuriško, Michal Paleňak, Jozef Bereš, Ján Kovalčik, Pavol a Jozef Hvozdíkovci, Ján Popaďák a ďalší. Predsedom MNV sa stal Ján Siksa a podpredsedom Pavol Jastrab. V apríli 1945 doplnili MNV ďalší členovia: Ján Súkop - tajomník, Michal Čonka, Michal Dobranský, Pavol Kovalčin a Michal Popaďák.
Históriu farnosti spracoval Gabriel Čverčko v roku 2015, ako svoju ročníkovú prácu.
►Kaštieľ Andrášiovcov, známy zo seriálu 1890 v Betliari skutočne prekvapil svojou pompéznosťou ►
tags: #rimskokatolicky #kostol #parchovany