Vznik lokality sa datuje do 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. V roku 1960 vznikla obec zlúčením obcí Mošovce, Svätý Kríž a Vieska. Lokalita na pravom brehu Váhu v blízkosti Nového Mesta nad Váhom, patrila do Nitrianskej stolice.
Mapa Nitrianskej stolice.
História Kostola
Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine datovanej 6. októbra 1297. V nej nitrianska kapitula potvrdila, že Mikuláš, syn Jakuba, zemana zo Svätého Kríža (Kereztwr), odpredal za 64 mariek usadlosť Svätý Kríž so všetkými úžitkami a príslušenstvom a odovzdal do trvalej držby svokrovi Athlykovi, synovi Othu, jeho dedičom a ich nástupcom. Starý názov Kereztwr sa nachádza v listine z roku 1357 a aj v portálnom súpise z roku 1452.
Vtedajší kostol postavili v polovici 13. storočia pravdepodobne nemeckí križiaci, ktorí dostali donáciu na Veľké Kostoľany, Žlkovce a Zelenice. Fara odvádzala roku 1332 pápežský desiatok. Patrocinium kostola bolo Povýšenie sv. kríža. Farárom v rokoch 1332 až 1337 bol Aegidius. Podľa cirkevnej vizitácie z roku 1560 zemepánom lokality bol Sentpéteri. V tom čase bol kostol a pri ňom sa nachádzajúci cintorín v dezolátnom stave.
V roku 1598 bolo v dedine deväť zemianskych domov, v roku 1600 osem, 1601 desať a v roku 1603 šesť domov. V roku 1715 mala sedem želiarskych domácností a v roku 1753 dvadsaťsedem rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov a 319 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 54 a počet obyvateľov na 380.
Terajší kostol je empírový. Dal ho postaviť Alexander Rudnay v rokoch 1829-1830 na pamiatku svojej matky, ktorá je tu pochovaná spolu s asi 21 príbuznými z rodiny Rudnayovcov. Krypta má rozmery 3x4m a naposledy sa do nej pochovávalo v roku 1880. Pochovávali iba členov rodiny Rudnayovej.
Kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová empírová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1830, stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Kostol vznikol za prispenia Alexandra Rudnaya. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby. Nachádza sa tu výmaľba od F. Baslera z roku 1859. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi a čabrakami, priečelie je dekorované pilastrami. Veža je členená kordónovými rímsami a slepými arkádami, ukončená je ochodzou a atypickou barokovou helmicou.
Maľby kostola, ktorých autorom je F. Basler, pochádzajú z roku 1859. Nástenné maľby doplnili v roku 1943 F. Pap a E. Petrikovič.
V interiéri je maľba od F. Baslera z roku 1859, doplnená F. Papom a E. Petrikovičom z roku 1943.
Rodný dom Alexandra Rudnaya, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse písmena L z 18. storočia, prešiel úpravami v 20. storočí.
Alexander Rudnay.
Alexander Rudnay
Alexander Rudnay (* 1760 - † 1831) bol rímskokatolícky kňaz, ostrihomský arcibiskup, kardinál a národný dejateľ. Alexander Rudnay sa narodil v niekdajšom Svätom Kríži. Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V novembri 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V r.1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárnym biskupom, ostrihomským generálnym vikárom a miestodržiteľským radcom. V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii. V decembri roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a primasa. V roku 1828 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála.
Pochovaný je v Ostrihome, kde pôsobil ako arcibiskup.
Súčasnosť
Kostol Povýšenia sv. Kríža je významnou kultúrnou pamiatkou obce. Je dôležitým miestom pre veriacich a návštevníkov obce.
tags: #rimskokatolicky #kostol #povazany