Bátovce ležia obklopené nádhernou prírodou v centre Bátovskej doliny, na sútoku potokov Sikenica a Jabloňovka. Bátovce sú neveľkou dedinkou uprostred kraja s mnohými prírodnými zaujímavosťami. Viete, že ponad Sikenicu vedie kamenný barokový most, ktorý bol postavený v roku 1780?
Prvá písomná zmienka o Bátovciach sa nachádza vo falošnej zakladacej listine opátstva v Bakonybéli, ktorou mal kráľ Štefan I. darovať opátstvu sv. Maurícia trhové mýto. Listina z uvedeného roka je síce falošná, ale bátovské mýto v stredoveku tomuto opátstvu naozaj patrilo. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1267. Od roku 1338 sa Bátovce stali zemepanským mestečkom.
Na udelenie mestských výsad a jarmočného práva si však ešte musela počkať. Boli jej udelené v roku 1560. V 16.-18. storočí boli Bátovce sídlom Hontianskej stolice. Život obyvateľov obce okolia ovplyvnila vzbura poddaných, v roku 1695. Podobne ako Pukanec, aj Bátovce boli v trinástom storočí osídlené nemeckými banskými inžiniermi a robotníkmi. V Bátovciach však nepracovali, ale obchodovali na trhoch, ktoré majú v Bátovciach dlhú tradíciu. Práve kvôli trhom majú Bátovce neodmysliteľný prívlastok “mesto kráľovien“.
Už v ranom stredoveku boli trhovým strediskom, ktoré patrilo k majetkom kráľovnej. Trhy v Bátovciach však nie sú vecou histórie. Bátovce vďaka Divadlu Potôň ožili aj medzinárodným umeleckým festivalom, športovci si prišli na svoje pri Behu okolo mesta kráľovien. Atraktivita obce dnes je umocnená nielen historickými budovami, ale aj nádhernou prírodou; obec totiž leží priamo v centre Bátovskej doliny, na sútoku potokov Sikenica a Jabloňovka, na úpätí Štiavnických vrchov. Bátovce sa nachádzajú na starej kráľovskej ceste Magna Via, ktorá viedla cez Bátovce do Banskej Štiavnice. Dnes sú obývané 1165 obyvateľmi, v minulosti však boli Bátovce kráľovským mestom.
Už z diaľky niekoľkých kilometrov sa vyníma rímskokatolícky kostol sv. Martina. Rímskokatolícky kostol sv. Martina je pôvodne románska stavba z prvej polovice 13. storočia. Táto pôvodne románska stavba pochádza z prvej polovice 13. storočia a jej pôvodná románska loď patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie svojho druhu na našom území. Kostol predstavuje výraznú dominantu nielen obce, ale aj širokého okolia. To veľa naznačuje o význame Bátoviec v čase výstavby prvého kostola. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe hneď pri ceste, neďaleko pozoruhodného kamenného mostu z 18. storočia.
Kostol postavili niekedy v prvej polovici 13. V pôvodnej podobe stál kostol až do prelomu 14. a 15. storočia, kedy bol goticky upravovaný a dostal okrem iného aj nové portály. Z gotickej etapy sú viditeľné predovšetkým západný a južný portál. Prízemie veže bolo zo severnej i južnej strany sprístupnené gotickými portálmi. Významnou bola neskorogotická prestavba v druhej polovici 15. až začiatku 16. storočia. O približne sto rokov neskôr zaklenuli loď kostola a zamurovali románske okná na južnej strane. V období druhej polovice 16. storočia, resp. v priebehu 17. storočia. Architektonický vývoj stavby sa zavŕšil pri neskorobarokovej prestavbe niekedy v období druhej až štvrtej štvrtine 18. storočia. Vtedy bolo postavené súčasné presbytérium a zvýšená veža. Kostol dostal aj nové vnútorné zariadenie. Samotná obec sa spomína už v rokoch 1037 a 1086 ako majetok kláštora sv. Kostolík je od roku 2011 opäť farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po nedávnej obnove je v pomerne dobrom stave.
Z románskej etapy sa zachovali obvodové múry lode a jedno točité schodisko na zrušenú emporu v hmote múru. Románska loď patrí svojimi rozmermi (cca 28,5 m x 13,7 m - pre porovnanie románsky kostol v Krušovciach má celkovú dĺžku 25 m) medzi najväčšie svojho druhu na našom území, čo veľa naznačuje o význame Bátoviec v čase výstavby prvého kostola. Neskorobarokovo bol kostol prestavaný okolo roku 1730, v romto období vznikla dnešná segmentová svätyňa. Kostol bol obnovovaný v rokoch 2008-2009.
Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, okná majú nadokenné klenáky. Pôvodná románska loď patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie svojho druhu na našom území, čo veľa naznačuje o význame Bátoviec v čase výstavby prvého kostola. Románsky pôvod stavby definitívne potvrdil až výskum v rokoch 2008-09. Podľa záznamov z 18. storočia. Kostol dostal aj nové vnútorné zariadenie. Zatiaľ posledná obnova, spojená s výskumom, sa realizovala v rokoch 2008-09 (výskum realizoval M. - Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. - Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. - Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
Rímskokatolícky kostol sv. Martina v Bátovciach
Podobne ako v Pukanci, aj do Bátoviec priniesli nemeckí obyvatelia evanjelickú konfesiu. Bátovce sa teda tiež môžu pýšiť dvoma výraznými kostolmi. Evanjelický kostol z r. 1873 je národná kultúrna pamiatka Slovenska. Evanjelický kostol, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1873. Kostol bol postavený podľa projektu A. Benku. Upravovaný bol v rokoch 1905 a 1933. V interiéri sa nachádza typická protestantská empora, zaklenutý je krížovou klenbou. Na neogotickom oltári sa nachádza centrálny obraz Nanebovstúpenie Krista od P. M. Bohúňa z roku 1873. Kazateľnica je tiež neogotická, z roku 1875. Krstiteľnica je ešte klasicistická z roku 1780. Fasády kostola v duchu neogotiky sú členené opornými piliermi, okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Pohľad na kostol zvonku je monumentálny, to však nie je nič v porovnaní s pohľadom, ktorý sa návštevníkovi naskytne vo vnútri.
Pôvodne zemianska kúria má bohatú históriu a mala aj bohaté využitie. Podľa dostupných informácií slúžila ako krčma, na poschodí bola tančiareň, pivnica slúžila ako obecná väznica. Dnes je v zrekonštruovaných priestoroch sobášna sieň, na poschodí je malé obecné múzeum približujúce život v obci kedysi. Návštevník si môže pozrieť zariadenie sedliackej izby, pracovné nástroje na gazdovstve, historické fotografie a rôzne písomné dokumenty. Zemianska kúria, pôvodne gotická dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny 15. storočia.
Ďalšie zaujímavosti v Bátovciach
Z námestia Bátoviec vedie 5 kilometrov náučný chodník „Okolo mesta kráľovien“, ktorý vám predstaví tunajšie prírodné atraktivity. Chodník má dĺžku 5,3 km. Terén je nenáročný a jeho absolvovanie trvá asi štyri hodiny. Prvou zastávkou, kde budete chcieť stráviť pár chvíľ, je vodná nádrž Lipovina. Náučný chodník však pokračuje ďalej a na druhom brehu vodnej nádrže objavíte lesný chodík, ktorým sa dostanete ku tradičným vinohradníckym ľochom - vínnym pivniciam.
Dnes slúžia prevažne na rekreačné účely ako chaty, niektorí obyvatelia tu však stále spracúvajú alebo skladujú víno. Popri nenáročnej turistike vhodnej aj pre rodiny s deťmi sa dozviete veľa zaujímavých informácií. Určite nevynechajte návštevu tradičného gazdovského trhu v Bátovciach. Funguje už viac ako rok a stojí za ním občianske združenie Tekov Hont, gazdovský spolok Hont Tekov a obec Bátovce. Všetci zúčastnení sú presvedčení o tom, že to celé má zmysel. Že je potrebné sa vrátiť späť ku gazdovstvu, potravinovej sebestačnosti, lokálnym produktom a lokálnej ekonomike samotnej.
Gazdovský trh sa koná každú sobotu od 7:30 do 12:00 hod v gazdovskom dvore na námestí v obci Bátovce. Našiel si svojich opakovaných aj sporadických návštevníkov, vždy príde aj niekto nový. Ambíciou vedenia obce je opätovne naštartovať turizmus, keďže podľa starostu samotná obec a okolie má čo turistom ponúknuť.
Divadlo Pôtoň, pôsobiace v Bátovciach v okrese Levice, sa od roku 2008, keď sa presťahovalo do obce, etablovalo medzi najvýraznejšie divadlá na Slovensku. Divadlo Pôtoň vzniklo v roku 2000 spojením tvorcov z viacerých divadiel z celého Slovenska. V divadle pracuje osem ľudí, herecký tím je premenlivý a oslovuje sa na konkrétne projekty. Divadlo Pôtoň je nezriaďované divadlo, teda každý rok hľadá finančné zdroje na svoju existenciu.
Desať speváckych hlasov, kontrabas a akordeón, to je mužská spevácka skupina Bátovčan z obce Bátovce v okrese Levice. Cieľom členov skupiny je zaspievať si, mať pokoj v duši a súčasne sa aj zabaviť. Mužská spevácka skupina spieva výhradne ľudové piesne, pričom sa im najlepšie spievajú tie, ktoré majú pôvod v regiónoch Hont a Tekov.
Akumulačná nádrž Bátovce v súčasnosti slúži najmä ako rybársky revír, no vybudovali ju na ďalšie účely. V zmysle platnej legislatívy túto vodnú stavbu vyhlásili za rybársky revír s mimopstruhovou vodou v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu. V menšej miere sa využíva na vodné športy a rekreáciu. V minulosti bola vyhľadávaným miestom na rekreáciu v letnom období, s vybudovaným verejným táboriskom a službami stravovacích zariadení," povedal Machava. Akumulačná nádrž je vybudovaná na vodnom toku Jabloňovka nad obcou Bátovce v riečnom kilometri (km) 1114. "Prehradením údolia tohto toku vznikla nádrž s dĺžkou vzdutia 1100 km.
Vodná nádrž Lipovina pri obci Bátovce
Obec Brhlovce, kamenné obydlia
tags: #rimskokatolicky #kostol #sv #martina #v #batovciach