História rímskokatolíckeho kostola sv. Martina

Rímskokatolícky kostol sv. Martina je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami obcí a miest, v ktorých stojí. Či už ide o Dóm sv. Martina v Bratislave, kostol v Zemnom, Martine alebo v Moravskom Lieskovom, každý z nich má svoj jedinečný príbeh.

Dóm sv. Martina v Bratislave

Pozornosti obyvateľov a návštevníkov Bratislavy neunikne najpôsobivejšia dominanta Bratislavy, Katedrála sv. Martina, ktorá je spolu s hradom charakteristickým symbolom mesta. Ich vzájomné dejiny sú prepojené.

Kráľ Imrich I. požiadal v roku 1204 pápeža Inocenta III. o povolenie premiestniť prepošstvo z hradu do podhradia. V roku 1221 pápež Honorius III. dal súhlas k premiestneniu kompetencií farského Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa. Najskôr začali využívať už existujúci kostolík sv. Martina, ktorý zbúrali a na jeho mieste po roku 1273 postavili nový, v románskom slohu.

Keďže kostol už viac nepostačoval potrebám rastúceho mesta, rozhodlo sa pre stavbu nového prepoštského chrámu, teraz už v gotickom slohu. Jeho súčasťou bolo polygonálne (s mnohouholníkmi) ukončené presbytérium, oproti súčasnému kratšie a vtiahnutá veža s bočnými priestormi. Vchádzalo sa doň severným portálom s tympanonom (polkruhová plocha nad vstupným portálom) s reliéfom Najsvätejšej Trojice. Je datovaný do obdobia 30. - 40. rokov 14. storočia a je orientovaný do dnešnej kaplnky sv. Anny. Toto umelecké dielo patrí medzi najcennejšie architektonické detaily katedrály.

Nový gotický kostol zasvätili v roku 1452 Najsvätejšiemu Spasiteľovi a sv. Martinovi. Práce na výstavbe nového presbytéria boli ukončené v roku 1487. Zaujímavosťou je takmer nepozorovateľná asymetria, pravdepodobne zámerná, prevzatá z gotických stavieb južného Nemecka. Chrámová loď znázorňuje Kristovo telo na kríži a presbytérium sklon jeho hlavy. Do roku 1551 pristavili v neskorogotickom slohu kaplnku sv. Oproti kaplnke sv. Anny už v roku 1510 postavili južnú predsieň, ktorá nesie znaky nastupujúcej renesancie. Jej východný portál reprezentuje renesančnú architektúru s motívmi delfínov a exotického ovocia.

Na mieste bývalej gotickej sakristie pribudlo umelecky najhodnotnejšie dielo v celej Bratislave, kaplnka sv. Jána Almužníka. Dal ju v rokoch 1727 - 1732 postaviť Imrich Esterházy, ostrihomský arcibiskup a prímas krajiny, ktorý v tom čase sídlil v Prešporku. Investoval na vtedajšie pomery závratnú sumu 70 000 zlatých. Kaplnka bola postavená ako mauzóleum alexandrijského patriarchu sv. Jána Almužníka, do ktorej boli uložené telesné pozostatky svätca. Zároveň bola koncipovaná ako pohrebná kaplnka samotného arcibiskupa.

Veľkú prestavbu veže a západného priečelia podmienil požiar v roku 1760. Prestavba v r. 1765 zahŕňala obnovu západnej fasády a veže podľa nového konceptu, s členením pilastrami, bosážou (murivo s plasticky zdôraznenými čelnými plochami jednotlivých kvádrov) a výraznými rímsami. Vežu nadstavali tehlovým murivom o nové podlažie a zavŕšili dvojdielnou helmicou, pokrytou medeným plechom, vo vrchole s pozláteným modelom uhorskej kráľovskej koruny.

Dóm sv. Martina s replikou uhorskej koruny.

Dnešný stav interiéru chrámu, po viacnásobných prestavbách, pochádza z polovice devätnásteho storočia, kedy počas prísnej regotizácie dal architekt Jozef Lippert z chrámu odstrániť všetky renesančné a barokové prvky. Výnimku tvorí vzácne dielo Georga R. Donnera, ktorým je baroková socha svätého Martina. Neskôr bola premiestnená do exteriéru pred východnú fasádu polygonálneho záveru presbytéria a dnes sa nachádza v južnej lodi.

V Dóme sa zachovali štyri novogotické oltáre: Sedembolestnej Panny Márie, oltár Svätého kríža, oltár svätého Ondreja a Hlavný, tzv. Korunovačný oltár. Na severnej stene svätyne sa nachádza zoznam mien 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien, slávnostne korunovaných na tomto mieste. Dňom 31. marca 1995 sa Dóm sv. Martina stal Konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a od 14. februára 2008 Arcidiecéznym chrámom Bratislavskej arcidiecézy.

Katedrála sv. Martina je trojloďová stavba halového typu s centrálnou loďou, dvoma postrannými loďami a predstavaným, polygonálne uzavretým presbytériom. Na západnej strane je stavba ukončená hranolovitou vežou. Ukončená je neobarokovou helmicou s modelom uhorskej kráľovskej koruny. Na fasáde veže je nad lomenými oknami umiestnená štvorica hodinových ciferníkov.

V dóme sa zachovala najväčšia skupina renesančných a barokových náhrobkov spomedzi bratislavských kostolov. Jeden z najobdivovanejších epitafov je umiestnený nad kryptou Pálfiovcov pri severnom múre katedrály.

V roku 2010 bol na emporu inštalovaný nový organ. Organ je vyrobený z kvalitných druhov dreva a má štyritisíc píšťal (najmenšia má päť milimetrov, najväčšia desať metrov). V dóme sa nachádza aj druhý tzv. chórový organ. Ten bol postavený v roku 1867.

Podzemie sa člení na viacero krýpt, z ktorých návštevníkom sú prístupné iba tzv. kanonická a mestská krypta. Jednou z najzaujímavejších častí je verejnosti neprístupná arcibiskupská hrobka nachádzajúca sa pod kaplnkou svätého Jána Almužníka, kde sú v honosných rakvách uložené telesné ostatky štyroch po sebe nasledujúcich ostrihomských arcibiskupov. Ďalšou významnou kryptou pod Dómom je rodová hrobka Pálfiovcov pod severnou časťou Dómskeho sanktuária, ktorej vstup prekrýva mohutná kamenná platňa pod epitafom Jána Draškoviča pri severnom múre kostola.

Po obsadení veľkej časti krajiny v 16. stor. Turkami získal Prešporok (Bratislava) titul korunovačného mesta uhorských kráľov. Korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina a prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Spolu tu do roku 1830 korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov.

Najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina boli korunovácie. Je to obdobie ohraničené rokmi 1563 - 1830, kedy bol korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva. Konalo sa tu 18 korunovácií.

V súčasnosti je Katedrála sv. Martina najvýznamnejším kostolom v Bratislave, jedným z najväčších na Slovensku a spolu s Bratislavským hradom patrí k turistami najviac navštevovaným miestam.

Rímskokatolícky kostol sv. Martina v Zemnom

Prvá písomná zmienka o obci známej ako Semey je z roku 1214, keď na Hornom Gúgu bol zriadený prvý farský úrad. Ak sledujeme históriu obce, zistíme, že obyvateľstvo sa vždy hlásilo ku katolíckemu vierovyznaniu. Katolícky kostol bol v obci postavený v roku 1397.

Kostol sv. Martina v Zemnom.

Počas povstania Františka II. Rákóciho bolo Nové Zámky centrom Kurucov, takže sa okolie mesta stalo bojoviskom a okolité obce generál Heister vyplienil a spálil a v tom čase prvý kostol v dedine vyhorel. Katolícky farský kostol bol prestavaný v roku 1728 na pozemku grófa Imricha Esterháziho ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa, ktorý bol veľkým pomocníkom pri stavbe kostola a rovnako aj pri budovaní oltára.

Kostol postavený v neskorom barokovom štýle v roku 1797 takmer úplne vyhorel a vo veľkom požiari sa roztavil aj zvon. Počas rekonštrukcie v roku 1878 boli pristavané k hlavnej lodi kostola dva postranné lode a tak získal dnešný vzhľad. Požiare v rokoch 1882 a 1887 tiež značne poškodili kostol a tak v roku 1898 zásluhou ostrihomského arcibiskupa Klaudiusa Vasaryho sa kostol opäť zrekonštruoval.

V roku 1927 bol postavený oltár lemovaný so sviečkami, v strede s obrázkom Sv. Martina - patrónom obce. Počas druhej svetovej vojny sa kostolné zvony odstránili a roztavil sa na vojenské účely, a iba v roku 1950 dostal kostol nové zvony. V roku 1953 na počesť Panny Lourdes, z iniciatívy farára Pavla Czuczora vyrobil Herman Nagy kamennú jaskyňu, ktorá dodnes zdobí prednú časť kostola.

V roku 1970 postavili nový oltár, podobný ako bol prvý, v strede s maľovaným obrazom svätého Martina. V tomto roku sa uskutočnila aj maľba celého kostola. Strop a steny zdobia maľby Juraja Pšenčíka zo Žiliny. V roku 1971 kostol dostal nový zvon, ktorý už vtedy vysvätili. Posledná rekonštrukcia a opravy boli vykonané v rokoch 1990-1993, keď zrekonštruovali kostolnú vežu a na oboch stranách lode opravili strechu. V roku 2000 sa začala výstavba nového oltára, ktorý bol dokončený v roku 2006. Oltár dňa 03.12.2006 vysvätil Mons. Ján Orosch trnavský pomocný biskup. V roku 2010 vedľa kostola bola postavená nová fara za efektívnej finančnej podpory obce Zemné.

Farský kostol sv. Martina v Martine

Martinský kostol, zasvätený sv. Martinovi z Tours, je významnou dominantou mesta Martin. Ranogotickú stavbu postavili v 70. rokoch 13. storočia na mieste staršej románskej rotundy z 12. storočia a staršieho cintorína, na ktorom sa pochovávalo už v 11. storočí. Ešte počas obdobia gotiky bol kostol viackrát prestavaný a rozširovaný.

Kostol sv. Martina v Martine.

Okolo roku 1544 Révaiovci ako patróni kostola prestúpili na evanjelickú vieru, čo sa samozrejme dotklo aj liturgie. Viaceré zmeny konfesie sa uskutočnili v priebehu 17. Architektonický vývoj stavby sa prakticky ukončil v 17. V 18. a 19. storočí kostol niekoľkokrát vyhorel (1718, 1843, 1881), čo si vyžiadalo následné obnovy a menšie úpravy.

Pri oprave kostola po požiari v roku 1881 bol odstránený ohradový múr, ktorým nahradili novým v roku 1895. Začiatkom 20. storočia dostal kostol nové zastrešenie. Fresky sú datované do polovice 14. storočia.

V kostole bolo pochovaných viacero členov rodu Révai, ako o tom svedčí náhrobok Františka I. Révaia z červeného mramoru datovaný do druhej polovice 16. storočia či drevené mortuárium Pavla Révaia z roku 1637. Kostol slúži ako farský chrám martinskej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v dobrom stave.

Kostol sv. Martina v Moravskom Lieskovom

Súčasný chrám svätého Martina bol postavený v roku 1911. Zďaleka však nešlo o prvý katolícky sakrálny objekt, pretože nový kostol bol len znovuvybudovaním zbúraného kostola na tom istom mieste. Pôvodný kostol bol vysvätený roku 1419, pri príležitosti vysviacky novomestského chrámu, ktorému bol ten lieskovský filiálnym - dcérskym. Vykonal to vacovský biskup Štefan v sobotu pred štvrtou nedeľou po Veľkej noci.

Farský kostol súčasnosti bol vystavaný v novorománskom štýle, s typickými menšími polkruhovými oknami, krížovitými klenbami lodí, napokon i mohutnými múrmi. Dodnes sa v ňom zachovala starobylá kazateľnica (na ktorú sa stúpa z priestorov svätyne niekoľkými schodmi).

Hlavný oltár je zasvätený patrónovi kostola, sv. Martinovi z Tours, pričom v strede je jeho socha v životnej veľkosti. Z perspektívy obetného stola, naľavo od neho je socha sv. Metoda a napravo sv. Konštantína - Cyrila, pričom tieto 2 sochy sú o niečo menšie od Martinovej. Oltár je pôvodom z Tirolska (St. Ulrichu), jeho výrobca: F. Prinoth, špecialista na výrobu oltárov.

História rímskokatolíckych kostolov sv. Martina je svedectvom viery, umenia a kultúry, ktorá sa odráža v ich architektúre a historických udalostiach.

tags: #rimskokatolicky #kostol #sv #martina