Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove je drevený rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v obci Hervartov, v okrese Bardejov. Je to najstarší a najzachovalejší drevený kostol na Slovensku. Kostol sv. Františka z Assisi je rovnako ukážkou remeselnej zručnosti nielen predkov z Hervartova, ale aj súčasníkov.
História a Význam
Prvá písomná zmienka o obci Hervartov v Bardejovskom okrese pochádza z roku 1406. Pôvodne bola súčasťou panstva Hertník a neskôr patrila mestu Bardejov. Rímskokatolícky chrám svätého Františka z Assisi v Hervartove (9 km juhozápadne od Bardejova) je najstarším a najzachovalejším dreveným chrámom na Slovensku. V roku 2008 bol kostol spolu so siedmimi ďalšími drevenými kostolmi na Slovensku zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom „Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského oblúka“.
Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove je drevený rímskokatolícky (v minulosti aj evanjelický) kostol z konca 15. storočia, ktorý sa nachádza v obci Hervartov, okres Bardejov, v Prešovskom kraji. Od 7. júla 2008 je kostol zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kostolík postavili v priebehu prvej štvrtiny 14. storočia vo vyvýšenej polohe. Povolenie postaviť kostol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi na majetku Petra a Tomáša, synov magistra Filipa Donča zo Zvolena, vydal ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1310. Do konca prvej štvrtiny storočia už podľa všetkého stál. Nie je však jasné, kedy došlo k zmene patrocínia na súčasné.
V poslednej tretine 15. storočia sa realizovali vo viacerých etapách úpravy v neskorogotickom štýle. Okolo roku 1470 rozšírili južné okno presbytéria a viaceré architektonické články a ostenia boli natreté červenou farbou (obnovenou pri poslednej obnove v 20. storočí). Do roku 1478 je datovaná rozsiahla maľba Ladislavskej legendy na severnej stene lode.
Významným zásahom do podoby kostolíka bola neskorogotická prestavba datovaná do obdobia okolo roku 1490. V rámci nej bola pristavaná zo severnej strany bočná kaplnka otvárajúca sa do lode polkruhovým oblúkom a menšia kostnica, ktorej západná stena je na úrovni západného priečelia kostola. Novo pristavaná kaplnka bola súčasne vyzdobená nástennými maľbami. V tomto období bol vytvorený aj západný portál v tomto priečelí.
Začiatkom 16. storočia sa uskutočnili menšie úpravy v interiéri, ale tiež zatreli maľby v interiéri i exteriéri. V období reformácie chrám striedavo využívali protestanti a katolíci. V roku 1709 kostolík definitívne pripadol katolíkom. Do 16. storočia je datovaná aj výstavba opevnenia kostolíka.
Rozsiahla baroková prestavba bola realizovaná v rokoch 1752 - 1764. Kostol dostal nové vnútorné zariadenie a loď i kaplnku zaklenuli murovanou klenbou. V západnej časti lode vybudovali murovanú tribúnu. Rovnako tak boli zamurované gotické okná lode a južný portál. Osvetlenie lode bolo po novom riešené dvoma väčšími oknami. Novo bolo riešené aj osvetlenie severnej kaplnky, kde miesto dvoch zamurovaných pôvodných okien prerazili jedno nové, umiestnené v strede severnej steny. Nové okno bolo vytvorené aj v severnej stene sakristie. V roku 1778 rozšírili murovanú tribúnu o drevenú predstavanú časť.
V roku 1810 pristavali k západnému priečeliu murovaný základ zvonice, na ktorý nadväzovala drevená nadstavba. Zlom v dejinách kostolíka nastal v druhej polovici 20. storočia. V roku 1961 bol odkryté časti nástenných malieb v podkrovnom priestore, o desať rokov neskoršie sa začal reštaurátorský výskum, na ktorý nadviazala komplexná obnova zahŕňajúca vyriešenie statických problémov (vrátane odstránenia barokovej klenby a zvonice), zrekonštruovanie zamurovaných architektonických detailov a zreštaurovanie nástenných malieb. Práce boli ukončené v roku 1992. Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú kapucíni sídliaci v neďalekom kláštore. Stavba je v dobrom stave.
Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove je drevený rímskokatolícky (v minulosti aj evanjelický) kostol z konca 15. storočia, ktorý sa nachádza v obci Hervartov, okres Bardejov, v Prešovskom kraji. Je najstarší a najzachovalejší drevený kostol na Slovensku. Interiér kostola zdobia gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby z roku 1655 a 1805. Kostolu dominuje oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý bol zrekonštruovaný v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Medzi ďalšie pamiatky tiež patrí neskorogotický obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Od roku 1968 je kostol a múr kostola národnou kultúrnou pamiatkou.
Drevený kostol svätého Františka z Assisi je rímskokatolícky kostol z konca 15. storočia, ktorý sa nachádza v obci Hervartov, okres Bardejov. Je to najstarší a najzachovalejší drevený kostol na Slovensku.
Gotický kostol svätého Františka z Assisi bol postavený na konci 15. storočia a je jedným z najstarších drevených kostolov na Slovensku. Je zhotovený z červeného smreka, iba základové trámy sú z dubového dreva. Strechu kostola pokrýva drevený smrekový a jedľový šindeľ. Svojim dvojdielnym pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi v exteriéri a interiéri je značne odlišný od rusínsko-ukrajinských drevených cerkví.
Kostolík je ohradený kamenným múrikom s pilastrami, čím budí dojem malej pevnosti. Sakrálna stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. Súčasťou kostola je aj veža - zvonica.
Kostolu dominuje hlavný oltár s vyobrazením Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. V 70. rokoch 20. storočia pri reštaurovaní obnovili pôvodné nástenné maľby z roku 1655 a 1805, dodnes patriace spolu s gotickými tabuľovými obrazmi k najcennejším častiam chrámového interiéru. Oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory zrekonštruovali v druhej polovici 90. rokov. Pôsobivé sú aj interiérové gotické nástenné maľby, kde sú znázornené výjavy, ako Adam a Eva v raji, súboj sv. Juraja s drakom. Vzácne sú tiež obrazy Posledná večera a Tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej.
Od roku 1968 je kostol a jeho múr národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky spolu s ďalšími 26 kostolmi, ktoré tvoria súbor Východoslovenské drevené kostoly.
Gotický kostol sv. Františka z Assisi postavený okolo roku 1500 patrí medzi najstaršie drevené kostolíky tohto typu na Slovensku. Výtvarne a esteticky pôsobivé sú interiérové gotické nástenné maľby, kde sú znázornené napr. výjavy: Adam a Eva v raji, súboj sv.
Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory (1460-1470). Zaujímavé sú nástenné maľby sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla apoštola. Medzi obrazmi je Posledná večera (1653) a Tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej (1460-1470).
Prehľad výzdoby interiéru
Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
| Rok | Udalosť/Zmena |
|---|---|
| 1653 | Tabuľový obraz Posledná večera |
| 1665 | Nástenné maľby |
| 1803 | Neskorobaroková výmaľba J. Mirejovského |
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove v okrese Bardejov navštívi ročne viac ako 3000 turistov. Návštevu si dohodnite vopred na t.č. Pri kostolíku vzniklo Centrum služieb cestovného ruchu, v ktorom sa nachádza informačné stredisko. Kostolík, postavený na konci 15. Jeho interiér zdobia unikátne nástenné maľby z rokov 1655 až 1805, ktoré zobrazujú biblické scény a svätcov. V okolí kostolíka sa nachádzajú aj ikonické modro namaľované drevené sýpky zo začiatku 20. storočia.
Cesta 545 smerom na Hervartov nás zavedie do malebnej obce, kde sa nachádza skutočný historický skvost - Kostol sv. Odporúčame sa na prehliadku kostola objednať telefonicky na čísle 0905 555 878.
Kostol sv. Františka z Assisi Hervartov sa nachádza na miernom svahu, priamo v obci Hervartov, obkolesený kamennou hradbou. Priamo pod kostolíkom sa nachádza niekoľko parkovacích miest. Okolie môžete využiť na oddych a prechádzku.
Drevený kostol Hronsek - UNESCO 2020 (4K)
Životopis sv. Františka z Assisi
V roku 1181 sa v umbrijskom meste Assisi narodil syn, ktorému jeho otec Pietro di Bernardone, zámožný obchodník so súknom, a jeho manželka Giovanna, zvaná tiež Pica, dali pri krste meno Giovanni Battista podľa sv. Jána Krstiteľa. Od detstva ho však volali Francesco a toto meno mu aj prischlo. František získal pomerne dobré vzdelanie v miestnej farskej škole a vo svojej mladosti viedol bezstarostný život s dostatkom finančných prostriedkov. Bol neustále šťastný, dobre naladený, optimistický, okúzľujúci a rodený vodca. Stal sa vodcom skupiny mladých ľudí, ktorí trávili noci búrlivým hýrivým životom. František neskôr sám o sebe povedal: „Žil som v hriechu.“
Páčili sa mu francúzske trubadúrske piesne a francúzske ľúbostné romance. František však chcel viac než len bohatstvo, túžil po sláve a chcel sa stať šľachticom. Vojna bola tou príležitosťou, kde mohol získať slávu, po ktorej bažil. V roku 1199 vypukla v Assisi občianska vojna medzi mešťanmi a šľachtou. Mladý Francesco sa do vojny zapojil v meštianskych oddieloch, ktoré v roku 1202 vytiahli z Assisi proti susednému mestu Perugia, kde sa uchýlila veľká časť assiskej šľachty. V novembri toho roku sa však vojna skončila porážkou Assisi a František padol do zajatia, kde vo väzení ťažko ochorel, a musel ho peniazmi na slobodu vykúpiť jeho otec.
František mal dvadsať rokov a jeho sny sa zrútili: chcel byť slávnym rytierom, no utrpel potupnú porážku; chcel byť silný, no bojoval s telesnou slabosťou a chorobou. Začal sa teda postupne vyhýbať svojim bohémskym priateľom a zanechal rozmarné kratochvíle. Začal viac času venovať modlitbe a tak sa začal proces jeho obrátenia. Vykonal púť do Ríma, kde všetky svoje peniaze venoval ako milodar pri hrobe sv. apoštola Petra.
Keď sa po svojom návrate modlil v kostole San Damiano, trikrát k nemu prehovoril Kristus z kríža: „František, nevidíš, že sa môj dom rozpadáva? Choď a oprav ho!“ František okrem kostolíka San Damiano opravil aj kostol Santa Maria degli Angeli neďaleko Assisi, nazývaný aj Porciunkula. Na opravu kostolov a iné dobročinné účely si František bral finančné prostriedky z obchodu svojho otca, čo viedlo k rodinným hádkam, ba dokonca k súdnemu sporu, pri ktorom jeho otec Pietro di Bernardone podal na svojho vlastného syna žalobu.
Pri súdnom pojednávaní u miestneho biskupa Guida II. v roku 1206, ktoré sa konalo verejne na námestí, sa František vyzliekol donaha a vzdal sa svojho dedičstva i celého majetku. Ako kajúcnik nabádal ľudí, aby sa kajali za svoje hriechy a milovali Boha. Postupne priťahoval ďalších mladých ľudí, ktorí boli ochotní zdieľať s ním jeho asketický spôsob života. Podľa tradície sa k nemu na jar roku 1208 ako prví pripojili bohatý šľachtic Bernardo di Quintavalle a právnik Pietro Cattani, neskôr aj brat Egidio. Čoskoro ich bolo dvanásť.
V roku 1209 putoval František so svojimi jedenástimi spoločníkmi do Ríma k pápežovi Inocentovi III., od ktorého dostali ústne dovolenie žiť podľa predloženej Reguly v chudobe a hlásať pokánie. Pápežské uznanie rehole bolo oficiálne zverejnené až počas Štvrtého lateránskeho koncilu v roku 1215. František spolu so svätou Klárou, assiskou šľachtičnou, založil aj rád chudobných panien (klarisiek) a v roku 1221 svetský tretí rád pre laikov v občianskom živote. V rokoch 1219-1220 putoval do Svätej zeme, Sýrie a Egypta, kde kázal pred samotným moslimským sultánom Al-Malik al-Kamilom.
Na Vianoce 1223 adoroval Krista v jasliach pri Grecciu, kde pripravil „živý Betlehem“, a takto dal základ vianočnej tradícii. Počas zjavenia na hore La Verna 14. septembra 1224 mu Ukrižovaný Ježiš vtlačil na telo krvavé znaky svojho utrpenia - stigmy na rukách, nohách a boku. Je to prvý známy prípad stigmatizácie v dejinách Cirkvi. V tom čase František takmer oslepol.
Pozemský život sv. Františka z Assisi sa skončil večer v sobotu 3. októbra 1226, kedy počas recitovania Žalmu 142 zomrel vyzlečený na holej zemi vo veku 45 rokov. Pochovali ho v nedeľu 4. októbra 1226 v kostole sv. Juraja v Assisi. Pápež Gregor IX. ho 16. júla 1228 vyhlásil za svätého, v roku 1939 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna Talianska a v roku 1980 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za patróna ekológov a ochrancov životného prostredia. Okrem toho sa tiež uctieva ako patrón chudobných, chromých, slepých, väzňov, stroskotancov, obchodníkov, súkenníkov, krajčírov, tkáčov a sociálnych pracovníkov. Jeho liturgická spomienka sa v Cirkvi slávi 4. októbra.
Ďalšie drevené kostolíky v regióne
V regióne môžete nájsť aj ďalšie drevené kostolíky:
- Drevený chrám sv. Michala Archanjela UNESCO v Ladomírovej
- Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach
- Drevený chrám svätého Mikuláša v Bodružali
- Drevený chrám Svätej Paraskevy vo Svidníku
tags: #rimskokatolicky #kostol #svateho #frantiska #z #assisi