História obce
Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie Hanisky bolo osídlené už v paleolite. Našli sa tu pozostatky pilínskej kultúry zo strednej a mladšej doby bronzovej a zo staršej doby železnej. Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine vydanej v roku 1267 mladším kráľom Štefanom.
V 17. storočí dal v obci palatín František Vešeléni postaviť kaštieľ. Počet obyvateľov Hanisky v 15. storočí môžeme usudzovať, len na základe tzv. portálnych súpisov. Haniska mala 37 port, teda žilo v nej v tom období 200 - 300 obyvateľov.
Od konca 18. storočia do revolúcie v r. 1848-1849 sa Haniska vyvíjala ako poddanské zemepanské mestečko. Mala jarmočné a trhové právo. V roku 1696 získal Hanisku gróf Waldstein, veliteľ košickej posádky. Jeden z jeho potomkov predal Hanisku vdove baróna Jakuba Meska a keď sa v 19. storočí vnučka rodiny Mesko - Jakobína Péchyová vydala za grófa Rudolfa Zičiho, statky v Haniske prešli do majetku tejto rodiny. Táto rodina zafinancovala opravu kostola, stavbu škôl a rozvoj obce. Ich rodinná hrobka sa nachádza v krypte kostola sv. Jána Nepomuckého v Haniske.
Po vzniku prvej Československej republiky mala obec naďalej poľnohospodársky ráz. Po 1. svetovej vojne sa v okolí Hanisky začali stavať železobetónové pohraničné opevnenia vzoru 37 na obranu pred Maďarskom, no po Viedenskej arbitráži musela československá armáda odísť a územie Hanisky bolo pričlenené k Maďarsku. Od roku 1930 bol kaštieľ v Haniske prázdny a v rokoch 1944 a 1945 bol počas bojových udalostí poškodený. Osud kaštieľa sa naplnil po roku 1945, keď bol zbúraný a jeho zvyšky boli rozobrané ako stavebný materiál. V súčasnosti stojí na jeho mieste základná škola, ktorá bola slávnostne daná do užívania 1.
Haniska v prvých rokoch po 2. svetovej vojne stagnovala, dokonca výstavbou VSŽ bola obec odsúdená na dožitie a bola uvalená stavebná uzávera. Pri sčítaní ľudu v roku 1970 obec mala 1 520 obyvateľov, kým pri poslednom sčítaní v roku 1990 už len 1 362 obyvateľov.
V obci Haniska sa zapájajú do rôznych kultúrnych akcií akú sú Dni obce, Stavenie mája, Večer rodičov a priateľov školy, Vianočná akadémia a vo farnosti sv. Milosrdné sestry sv. V obci Haniska sú podmienky a vybavenie pre športy: futbal, basketbal, volejbal, tenis, biliard, šípky a rôzne loptové hry.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Haniske je významnou dominantou obce. Pôvodne pravdepodobne ranogotický kostol z ktorého sa zachovala len časť lode, v r. 1656 bol kostol značne prestavaný, v r. 1751-1764 pristavali bočné kaplnky, novú vežu a nakoniec bol klasicistický upravený.
Kostol je jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1656. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Úpravami prešiel v rokoch 1751 - 1764, kedy vznikli bočné kaplnky a veža. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Na južnej strane sa nachádza klasicistická kaplnka zo začiatku 19. storočia zaklenutá zrkadlovou klenbou. V interiéri sa nachádza výmaľba od V. Smolku z roku 1923. Hlavný oltár je neorenesančný z roku 1934 s obrazom Panny Márie od V. Smolku. Bočné oltáre sú v štýle luiséz z rokov 1838 a 1866. Krstiteľnica je rokoková z polovice 18. storočia.
Fasáda kostola je členená pilastrami. Veža vystupuje z priečelia vo forme rizalitu. Na bočných stranách priečelia sa nachádzajú niky s barokovými sochami, pravdepodobne od J. A. Kraussa. Vyzdobený je oltárnymi obrazmi od Ignáca Klimkoviča z roku 1838 a od A. Stadlera z roku 1866.Má skosené nárožia, členená je pilastrami a ukončená barokovou helmicou. Okná kostola sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami s klenákmi.
História a stavebný vývoj:
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1840 - 1841 na mieste staršieho barokového kostola. Veža je predstavaná pred západnú fasádu, baroková z roku 1759. Kostol je jednoloďový sakrálny pozdĺžny priestor s presbytériom s rovným uzáverom, zaklenutý pruskými klenbami. Exteriér je hladký, na bočných fasádach empírové okná spojené kruhovou rímsou. Hlavný oltár je klasicistický z roku 1840, uprostred stĺpovej architektúry obraz Krstu Krista. Bočné oltáre sú romantické so staršími obrazmi Zvestovania Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, z prvej polovice 19. storočia. Kazateľnica a lavice s rozetami sú klasicistické z roku 1840.
Kostol predstavuje symbiózu dvoch stavebných slohov. Kým časovo staršia veža so zaujímavou neobvykle členitou strechou je baroková z roku 1759, tak samotný vysoký korpus kostola pochádza z jeho klasicistickej fázy výstavby z rozmedzia rokov 1840 - 1841.
Najstarší známy, žiaľ bližšie slohovo, stavebne a vzhľadovo neurčený kostol bol zničený počas požiaru obce v roku 1609. Výstavba nového kostola sa uskutočnila zásluhou vtedajšieho patróna obce kráľovského taverníka Adama Batthyányiho, ukončená vysvätením biskupom Hyacintom Makripodárym dňa 21. augusta 1655, pričom bol kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi.
O tejto stavebnej etape rozhodujúceho, pravdepodobne barokového výzoru kostola sa bližšie, hoci kuso a zlomkovite, píše v dvoch kanonických vizitáciách svätojánskeho kostola, pochádzajúcich z rokov 1788 a 1811. V staršej vizitácii sa v úvodnej časti píše “Paragraf 1 O polohe kostola: Materský kostol bol dávno vystavaný farníkmi v hornej časti mestečka, pohodlne prístupný, kvôli požiaru je izolovaný od sedliackych i meštianskych domov. V ďalšej časti je uvedené “Paragraf 2 O vnútornom a vonkajšom usporiadaní kostola a sakristie: Kostol je vybudovaný z pevného materiálu, pokrytý šindľom, strecha, keďže zateká, vyžaduje opravu. Štvorcová veža nadväzuje na telo kostola. Bola postavená v roku 1759 z pevného materiálu. Má šindľovú strechu. Kostol i so sanktuáriom má dĺžku 13 siah, šírku 3 siahy, výšku 3 siahy. Hudobný chór (chorus musicorum) je umiestnený na konci lode kostola pri bráne. Je drevený s maľbami apoštolov. Veža je novopostavená z pevného materiálu. Vystavaná bola v roku 1759. Jej výška spolu s dvojitou šindľovou strechou je 14 siah, dĺžka 2 siahy, šírka 1,5 siahy. Má 4 veľké a 6 malých okien. Sú na nej slnečné hodiny. Nemá kryptu. Kostol má spolu so sakristiou 4 brány opatrené hrebeňmi, bez pokladničiek. Vystavaný bol sčasti cirkvou, sčasti obecnou prácou, nevie sa však kedy. Nie je známe, čo kto z pánov venoval na jeho výstavbu. Kostol tohto mestečka bol vysvätený krížmi na krížových múroch, nevie sa však ktorým z biskupov. Ako sa však zdá podľa výzdoby počas hodov, vykonal to kardinál Kollenics, ako je zrejmé z podstavca kamenného oltára zasväteného patrónovi kostola. Od času budovania tento kostol prešiel mnohými zmenami. Pánom Michalom Miklerom, bol o polovicu zväčšený. Nie je známe, za ktorého farára bol vystavený. Posledná zmena sa udiala v súvislosti s vežou. Aby pri ľudových nepokojoch neboli zničené oltáre a iné vybavenie kostola, bola veža v roku 1759 vystavaná z pevného materiálu. Dnes je kostol zasvätený sv.
”Paragraf 3 O vnútornej výzdobe kostola a sakristie: Katedra kostola je stará rôznofarebná s obrazmi štyroch evanjelistov. Stojí pri tehlovom múre pri oltári sv. Panny Márie. Celkovo sú štyri oltáre: Prvý veľký, starý, sv. Jána Krstiteľa s jeho sochou. Dnes nenesie sanktuárium a kvôli vysväteniu kostola niesť nemôže. Druhý zo strany evanjelií je Panny Márie Sedembolestnej, ktorá drží v rúchu Krista. Tretí je zasvätený sv. Jozefovi. Posledný zo strany biskupského stolca (katedry) je tiež zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Kostolu ho venovala Judita dcéra Gabriela Erdödyho. Všetky sú na neporušených podstavcoch, sčasti boli vysvätené kardinálom Kollenicsom, sčasti sufragánom Imrichom Esterházym. Kalichy, misy, tri obrúsky a prikrývky oltára tkané na týchto oltároch sa nachádzajú. Tabernákulum v strede veľkého oltára je drevo prispôsobené na uchovávanie monštrancií so svietnikom na osem sviec. Už sa tam však neuschovávajú okrem cibória - to je tam neustále. Nad tabenákulom bez baldachýnu je umiestnený obraz Panny Márie s krížom a dvoma pyramídami. Po bokoch oltára sú potom zavesené obrazy sv. Antona z Padovy a sv. Jozefa. Po bokoch kostola sú zavesené ďalšie obrazy, všetky sú v dobrom stave. Pred oltárom je 36 lavíc. Sakristia je spojená so sanktuáriom. Jej dĺžka je 2 siahy a šírka je 1,5 siahy. Je v nej skriňa na uschovávanie rúch, alby a kalichov.“ Vizitácia končí popisom cintorína.
V novšej vizitácii “Fary mestečka Svätý Ján”, uskutočnenej o 23 rokov neskôr v roku 1811, sa v časti “Paragraf 1 O polohe kostola”, uvádza že “Materský kostol sv. Jána Krstiteľa je postavený z pálených tehál, pokrytý šindľom. Bol vysvätený biskupom Hyacintom Makripodárym 21. augusta 1655, ako je uvedené v dokladoch. Má tri oltáre. Kostol je chudobný a vlhký, potrebám ľudu nepostačuje. Oltáre sú napadnuté červotočom a steny pukajú. Je nutné kostol obnoviť. Po kontrole stavu liturgických predmetov, zapísaných v protokoloch kostola, sa zistilo, že ich nie je nadbytok, nateraz postačujú. Časti slúžiace pospolitosti sa vždy po 40 dňoch obnovujú.“ Zistené výsledky a poznatky z vizitácie sú sústredené v záverečnej časti “Pozorovania vizitátora” sa uvádzajú v prvom bode:“ Kostol je prostý, vlhký, pojať ľud nepostačujúci. Bolo by treba jednať s príslušným patrónom, aby boli niektoré veci uložené na suchšom mieste. Lepšie by bolo pričiniť sa o nový kostol, ktorý by však iba ťažko mohol byť rýchlejšie vybudovaný. K obnoveniu kostola prišlo až o 29 rokov neskôr v roku 1840, aby po rokoch boli úsilia vtedajšieho správcu fary a farníkov v roku 1841 zavŕšené a kostol dostal dnešnú konečnú podobu.
Odvtedy bol kostol už iba udržiavaný bez väčších stavebných zásahov podľa skromných finančných možností farnosti.
Pamiatková ochrana:
Rekonštrukcia. V posledných rokoch (od roku 1994) bol po príchode predošlého správcu farnosti Petra Haramiu kostol po 49 rokoch vymaľovaný. Boli opravené oltáre bratislavskou firmou Olšavský v hodnote 350 tisíc korún, pričom bolo zavedené v kostole ústredné elektrické kúrenie.
Súčasný stav a využitie:
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup:
Kostol sa nachádza uprostred zelene stromov v malom areáli, ktorý je umiestnený v severovýchodnej časti obce.
Kostol sv. Jána Nepomuckého v Haniske
Poznámka: Výška veže kostola sv. Jána Krstiteľa v Haniske je 14 siah (stará miera), čo predstavuje približne 26,6 metra.
Interiér kostola sv. Jána Krstiteľa v Haniske
Svätý Ján Krstiteľ HD
Haniska
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1970 | 1520 |
| 1990 | 1362 |
| 2021 | 1494 |