Rača, mestská časť Bratislavy, sa môže pochváliť bohatou históriou a niekoľkými významnými sakrálnymi stavbami. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky kostol, ktorého história siaha do obdobia pred druhou svetovou vojnou. V Rači majú štyri kostoly, Evanjelický kostol na Alstrovej ulici č. 39, Katolícky farský Kostol sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici č. 121, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne na Detvianskej ulici č. 35 v Starej Rači a Katedrálu sv. Šebastiána na Peknej ceste č. 2 v Krasňanoch.
Tento kostol pochádza z obdobia pred II. svetovou vojnou, z r. 1937. Bol postavený pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá bola súčasťou kúrie.
Kostol Panny Márie Pomocnice v Rači
Vznik a výstavba
Kostol postavený v roku 1937. Vznikol pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá stála na námestí ako súčasť „Kúrie“. V roku 1756 grófka Terézia Esterházy, manželka grófa Juraja Erdődyho, sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku rímskokatolíckej cirkvi pre farnosť v Rači (Račišdorf), ktorá slúžila až do roku 1935, kedy bola po rokoch vyjednávania a rokovaniach (1931 - 1935) odpredaná obci pre stavbu „Nového obecného domu“.
Obec poskytla náhradný pozemok na cintoríne a za obnos získaný z predaja bývalej kaplnky sa 13. júla 1936 začalo so stavbou nového kostola, ktorý projektoval architekt František Krížik, račiansky rodák. Vzhľadom na novú výstavbu v obci, kde už vtedy stálo asi 300 nových domov, mal kostol slúžiť predovšetkým pre novobudovanú časť Rače. Zámer pri projekte bol taký, aby sa v budúcnosti mohol kostol rozšíriť prístavbou až pre 1 000 ľudí.
Podľa niektorých odborníkov ide o projekt známych bratislavských architektov Fridrich Weinwurma (1885 - 1942) a Ignác Vécseia (1885 - 1944) z rokov 1936 - 1937. Znalec histórie Rače p. Ľudovít Havlovič vo svojej monografii uvádza, že autorom je račiansky rodák, architekt František Krížik. Kostol navrhol v duchu funkcionalizmu.
Posviacka kostola sa uskutočnila 27. júna 1937.
Architektonické charakteristiky
Kostol má podobu trojloďovej baziliky s rovnou strechou. Interiéru dominuje rošt železobetónovej konštrukcie. Plochý strop má štvorcové rozmerné kazety. Presbytérium je pravouhlo ukončené. Presvetlenie kostola je riešené formou združených, rastrovaných okien v hornej okennej stene. Nízka hranolová veža je umiestnená asymetricky, strecha s krížom na vrchole veže je položená na jednoduchých stĺpoch. Veža je zakončená otvorenou zvonicou.
Sakrálny objekt zaujme svojou čistotou a umeleckou skratkou, je príkladom prostej funkcionalistickej architektúry.
Obnovy a úpravy
Obnova kostola sa uskutočnila v roku 1968, 1970, 1977 a v rokoch 1991 - 1996, kedy bol osadený aj nový oltár. Koncom augusta v roku 2006 sa upravovalo sanktuarium: boli odstránené betónové panely s hrantami na kvetináče a Bohostánok bol premiestnený do stredu čelného panela. Úpravami sa zvýšil priestor v sanktuáriu pre asistenciu.
Rekonštrukcie objektu prebehli v r.
Súčasnosť
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Kostol svätých Filipa a Jakuba
Katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba je významnou rímskokatolíckou sakrálnou stavbou nachádzajúcou sa na Alstrovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača. V dejinách tejto historicky významnej račianskej stavby boli v priebehu storočí zaznamenané mnohé významné udalosti. Dôležitým medzníkom v jeho dejinách je 1. máj 1844. Vtedy bol kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi a pri tejto príležitosti dostal aj nový hlavný oltár.
Kostol sv. Filipa a Jakuba v Rači
Najstaršia písomná zmienka o kostole je z roku 1390, avšak odborníci predpokladajú, že existoval už v prvej polovici 14. storočia.
V r. 1508 bol kostol zasvätený úcte Všetkým svätým. Na prelome 15. a 16. storočia, po cca 50 ročnej držbe evanjelikmi počas reformácie, sa kostol vrátil v r. 1629 späť katolíkom. Spory o kostol medzi katolíkmi a evanjelikmi skončili až v r. 1637 vyhnaním evanjelického farára z obce.
Zmienka o zriadení krypty v kostole je datovaná z r. 1754. Ďalšia prestavba a obnova kostola bola v r. Nepostačujúca kapacita kostola viedla v r. 1888 k prestavbe, ktorá trvala 1 rok.
Po vstupe do tohto pozoruhodného objektu návštevníka zaujme hlavný oltár z kararského mramoru z r. 1949, päť nádherných vitrážnych okien so sakrálnou tematikou z r. 1896, sochy, nástenné obrazy, baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia a dva pamiatkovo chránené barokové bočné oltáre z r.
Kostol bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 - 1959 a v r. 1985. V interiéri je možné zhliadnuť dvojposchodový stĺpový rokokový oltár s kazateľnicou, rokokovú krstiteľnicu a organ z 18. storočia.
Podľa knihy „Rača z dehín a pamiatok“ ktorú má v ponuke Račiansky muzeálny spolok, od autora Ludovíta Havloviča, bol 1. Prvý májový víkend teda už neodmysliteľne patrí k Račianskym hodom, ktoré Račania slávia práve pri tejto príležitosti - zasvätenia kostola sv. Filipa a Jakuba.
Kostol je postavený v gotickom štýle, čo je charakteristické pre sakrálne stavby z tohto obdobia.
Patrocínium: sv. Vznik: začiatok 14. Kostolík postavili zrejme na mieste staršej stavby niekedy po roku 1300 ako na Slovensku pomerne nezvyčajnú jednoloďovú stavbu a východnou vežou, ktorej dolná časť tvorí chór svätyne s polygonálnym ukončením. Niekedy v období druhej polovice 15. storočia až v priebehu 16. storočia kostol vyhorel, čo si vyžiadalo následnú obnovu objektu. V rámci nej sa vo svätyne realizovala výzdoba nástennými maľbami, ktoré nesú už renesančný nádych a datujú sa do druhej tretiny 16. storočia.
Počas reformácie chrám slúžil istý čas protestantom a katolíci ho prevzali späť v roku 1629, V tejto súvislosti bol kostol opätovne vysvätený a jeho patrocínium zmenené na sv. Koncom 18. storočia sa realizovali rozsiahle úpravy stavby, keď loď kostola dostala novú klenbu, ktorú podopierajú prístenné polpiliere. V roku 1844 došlo k zmene patrocínia na súčasné.
Zásadnou prestavbou prešiel objekt v rokoch 1888 - 1889, kedy sa uskutočnila rozsiahla prestavba. Nájvýznamnejším zásahom do pôvodnej architektúry bolo zbúranie západnej steny lode a predĺženie priestoru o osem metrov západným smerom. Pri oprave v roku 1942 bola zbúraná severná sakristia a nahradená novostavbou. V rokoch 1970 - 71 prešiel kostol obnovou aj v súvislosti s liturgickými zmenami po II. Vatikánskom koncile.
V rokoch 2003 - 2004 sa realizovali archeologický, architektonicko-historický i reštaurátorský výskum, ktoré pomohol objasniť stavebné dejiny kostola a priniesol viaceré zaujímavé objavy, vrátane stóp po murovaných baldachýnoch nad bočnými oltármi a gotických malieb z prvej štvrtiny 14. storočia.
- Ide o na Slovensku veľmi vzácny typ stavby s východnou vežou týčiacou sa nad chórom svätyne, tzv. typ Chorturmkirche, aký môžeme vidieť napríklad v nie tak vzdialenom Parndorfe (tam ešte z románskeho obdobia).
- Ďalším výnimočným prvkom boli murované baldachýny po stranách víťazného oblúka, pod ktorými boli umiestnené bočné oltáre. Baldachýny boli zaklenuté rebrovou klenbou a ich prestor taktiež dopĺňali nástenné maľby z čias ranej gotiky. Priestor pod týmito baldachýnmi bol osvetlený samostatnými okienkami, z ktorých sa zachovalo to južné. Tento architektonický prvok sa u nás zachoval len v Kostole sv. Tomáša v Moste pri Bratislave a výskumom je doležený len v niekoľkých ďalších chrámoch juhozápadného Slovenska (Šamorín, Modra)
Pôvodne boli zvyšky po zaklenutí týchto baldachýnov interpretované ako dôkaz trojloďovej dispozície stredovekej stavby, konkrétne ako stopy po zaklenutí bočných lodí.
- Pôvodné okná nájdeme na južnej strane lode (osvetľujúce priestor pod baldachýnom), ako aj na veži.
- Reštaurátorský výskum odkryl zvyšky nástenných malieb z prvej štvrtiny 14.
- Pod severným baldachýnom sa na východnej stene lode sčasti zachoval výjav Ukrižovania, na južnej strane išlo o maľbu trojice svätcov/svätíc pod zachovanými arkádovými oblúkmi. Tieto maľby slúžili ako oltárne retábulum, keďže pod nimi sa pôvodne nachádzali murované oltárne menzy.
- Na južnej a severnej stene svätyne si návštevník môže pozrieť maľby Krista a apoštolov z druhej tretiny 16.
- Kostolík sa stal 600.
- Ďalšie stredoveké stavby sa nachádzajú v neďalekom Sv. Jure (kaplnka a Kostol sv. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Rača je mestskou časťou Bratislavy a nachádza sa na jej severnom okraji. Kostol stojí v starej časti pôvodnej obce hneď pri ceste v otvorenom areáli.
Zoznam kostolov v okolí
- KOSTOL SV. BERNOLÁKOVO Najstaršia pamiatka v obci. Je gotická stavba z 11. storočia.
- FARSKÝ KOSTOL SV. BRATISLAVA - DEVÍNSKA N.VES Podľa literárnych údajov bol kostol postavený okolo r.
- KOSTOL SV. Bratislava - Podunajské Biskupice Vznik: cca polovica 12. storočia.
- FARSKÝ KATOLÍCKY KOSTOL SV. Bratislava - Rača V prvej polovici 14.
- MODRÝ KOSTOLÍK - KOSTOL SV.
tags: #rimskokatolicky #kostol #v #raci