Rímskokatolícky Kostol vo Veľkých Dvoranoch: História a Vývoj

Obec Veľké Dvorany, s približne 684 obyvateľmi, leží v Podunajskej nížine, v Nitrianskej tabuli, 8 km západne od Topoľčian. Nachádza sa v časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku potoka Bojnianka, ktorý pramení v horách v chotári Bojnej ako krasový prameň.

Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny, pokryté sprašovými hlinami. Pôdy sú ilimerizované a hnedozeme, veľmi produkčné. Priemerné ročné množstvo zrážok je 600 - 700 mm, podnebie je mierne, stredozemné.

Poloha Nitrianskeho kraja na mape Slovenska.

V chotári sa v 18. storočí spomínajú vinice, ktoré boli slabo úrodné a do 19. storočia zanikli. Znovu boli vysadené až v roku 1963 tunajším JRD. Podobne chmeľnice v roku 1960 a 1965 vysadili za pomoci mesta Žatec miestni družstevníci. Darí sa tu aj pšenici, jačmeňu a cukrovej repe. Výskyt jarných mrazov zabraňuje rozšíreniu náročnejších teplomilných rastlín.

Po roku 1950 boli lúky veľkostatku a roľníkov rozorané a zrušené medze. Odlesňovanie a s ním súvisiaca zmena podnebia a rastlinného krytu spôsobili ústup lesnej fauny z nížin a pahorkatín a postup stepnej fauny.

Životné prostredie vodných živočíchov bolo v posledných desaťročiach najviac narušené znečistením a reguláciou potokov. Zanikli viaceré vhodné priestory pre túto skupinu živočíchov a značné zníženie ich počtu.

Chotár obce tvoria časti: Farská, Kameň, Kopidolina, Kruh, Lazy, Letištate, Lúky, Mlynská, Od blesovského, Pláňa, Podvornica, Roviny, Selec, Váňov háj, Zákruty a Šťaby.

Archeologické NáLezy

Archeologický výskum dokázal osídlenie chotára v neolite - sídlisko volútovej kultúry, ktorej nálezy boli objavené aj v širšom okolí. Nález z doby neolitu, medzi nimi kamenný sekeromlat s okrúhlym otvorom. Podobne neolitický kamenný sekeromlat sa našiel v polohe Za majerom. V polohe Lopata sa našlo neolitické dlátko resp. sekerka. V novom vinohrade sa našiel rímsko-barbarský črepový materiál, mazanica, fragmenty zvieracích kostí.

V rokoch 906 - 907 do karpatskej doliny vtrhli staromaďarské družiny a rozvrátili Veľkomoravskú ríšu. Centralisticky posilňovali svoju moc a v roku 1000 vzniklo nové štátne zriadenie Uhorsko, ktorého súčasťou na dlhé storočia sa stal aj chotár našej obce. Osídlenie vzniklo v dobe štáte nerozdeleného kráľovského majetku v 10. - 12. storočí.

Neskôr sa Dvorany stali kráľovským majetkom, pred rokom 1244 kráľ Bela IV. V roku 1244 túto donáciu potvrdil Sybislausovmu synovi Bogomerovi. V roku 1246 hraničí so zemami Štatitáre (Chatar) a Urmince (Wrmyn).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1285, vtedy bola v držbe rodiny Czabai (jedna z vetiev Ludányiovcov). Celé 14. storočie šľachtici prežívali v pomerne skromných podmienkach, väčšinu ich majetku užíval nitriansky arcibiskup.

Topoľčianske hradné panstvo, ktoré vlastnila rodina Čákovcov, ale v roku 1321 po smrti Matúša III. Čáka aj toto panstvo prešlo do rúk kráľa. Týmto spôsobom časť Veľkých Dvorian prešla do rúk kráľa (resp. topoľčianskeho hradného panstva).

Husiti na naše územie začali prenikať už v roku 1428. Na jeseň v roku 1431 spojené poľné roty sirotkov a táboritov prenikli z Považia cez Turiec do Topoľčianskeho kraja. V septembri 1433 topoľčiansku posádku posilnili jednotky Jána Tovačovského. Onedlho husiti vtrhli do okolia Prievidze a na Pohronie. Potom obsadili aj mesto Topoľčany.

Husitská armáda.

Husiti neraz navštívili aj Veľké Dvorany, ale hlbšiu stopu medzi obyvateľstvom nezanechali. Sympatie si získali medzi drobným zemianstvom a čiastočne pospolitým ľudom. Husiti šírili len svoje učenie, ale hlavne hrôzu a strach kvôli krutému rabovaniu. Aj preto ich učenie na našom území nezakorenilo. Na konci apríla 1434 Csehovi vojaci zaútočili na hrad, ale dobyť sa im ho nepodarilo.

Po vyjednávaniach a vyhrážkach sa hrad dostal do jeho rúk až na jar 1435. Polovicu panstva vlastnil jeho zať Albert Lossonczy so synmi Štefanom a Ladislavom. Ale zanedlho hrad obsadili žoldnieri Jána Jiskru z Brandýsa. Pongrácz zomrel bez potomka, roku v 1478 panstvo prešlo do rúk palatína Michala Országha (de Gáth), ktorý zomrel roku v 1482.

Ludanické panstvo sa síce behom času zachovalo v pôvodnej veľkosti (Horné Ludanice, Chrabrany, Veľké Dvorany, Urmince), ale jeho vlastníci sa často menili. Aj z tohto vyplýva, že polovica obce bola v držbe mnohých zemepánov, medzi nimi aj nitrianskeho arcibiskupa.

Vdova v roku 1475 časť majetkov dala do prenájmu Mikulášovi Davoranyimu do čias, kým Ján L. nebude dospelý. Kráľa Mateja a ten ho daroval Mikulášovi Davoranczkymu (Dovorányi) a jeho synom Jánovi, Petrovi a Jurajovi.

V listine zo dňa 26. októbra 1511, bol na rozkaz krajinského sudcu Štefana Báthoryho uvedený Juraj Zwky Davanani. Dňa 27. apríla 1512 ale kráľ Vladislav II. Jej iniciatíva nakoniec bola úspešná, lebo aj naša obec prešla do jej rúk. Kráľ Ľudovít II. 27. Kráľ Ľudovít II. 27. mája 1512 nariadil nitrianskej kapitule, aby do ludanického majetku bola uvedená Anna, vdova chrabrého Jána Cseha (de Ludány et Jablonca) a jej syn František.

Po katastrofálnej bitke pri Moháči 29. augusta 1526 do oslabenej krajiny vtrhli Turci a začala sa ich vyše 150 ročná okupácia väčšej časti Uhorska. Ale to neznamenalo, že by nepodnikali lúpežné nájazdy aj na naše územie. Roku 1530. Odohnali dobytok, odviezli potraviny a veľa ľudí odvliekli do otroctva. Ale v tomto období sa viackrát zmenil majiteľ obce. Kráľ Ferdinand I. 25.

V roku 1530 rodina Dolgosovcov bola uvedená do ludanického majetku. Dohodli sa na rozdelení majetku. Hlavne, keď syn Tomáša Dolgosa Ján si za manželku vzal Annu, dcéru Františka Cseha. Teda Veľké Dvorany už dávnejšie neboli sídlom Dovorányiovcov. (de Kozmafalva) pochádzala z Biharskej župy a do Nitrianskej župy sa roku v 1530 dostal Ján D. ženenbou s Annou Cseh (dcéra Františka Cs.).

Michal Dovorányi (aj Dovoranszky) sa jediný zachránil pred krvilačnými Turkami, lebo unikol na dvor príbuzného Štefana Lossonczyho. Rod Lossonczyovcov po meči vymrel Štefanom (novohradský župan, temešvársky hradný kapitán), ktorého v roku 1552 chytili Turci a sťali ho.

Okolo roku 1575 Babindályovci z dvorianskeho majetku vyhnali Františka Berényiho, maloletého syna Andreja Berényiho, ktorého druhá manželka, vdova Michala Dovorányiho ustanovila za dediča majetku. Dokonca Babindály zbúral kláštorný kostol v Ludaniciach a z jeho stavebného materiálu dal postaviť opevnenie ludanického kaštieľa. Potomkami Tomáša Dolgosa a jeho manželky Anny Cseh vymreli rodiny Dolgosovcov, Babindályovcov (tunajšia línia) a Szelcsényiovcov.

Poddaní museli cirkvi odvádzať z úrody desiatok, roku 1601 vo Veľkých Dvoranoch to bolo 28 kôp pšenice, 6 kôp raže, 4 kopy jačmeňa a 4 kopy ovsa.

Vývoj Farnosti Bojná

Pre kontext historického vývoja kostola vo Veľkých Dvoranoch je užitočné poznať aj vývoj susednej farnosti v Bojnej, ktorá mala vplyv na túto oblasť.

Fara v Bojnej existovala už v roku 1400 a patrila do ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1518 bola fara v rukách evanjelikov. Presnejšie údaje o stave fary a kostola nám poskytuje kanonická vizitácia, ktorú nariadil uskutočniť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh v roku 1559. Vizitátor zaznamenal, že v Bojnej sa nachádza novopostavený kostol k úcte Všetkých svätých, ktorý je v dobrom stave. Tento renesančný kostol postavili pravdepodobne na mieste starého románskeho kostola.

Po prinavrátení fary katolíkom v roku 1674 sem nastúpil katolícky kňaz Ján Havajka. V roku 1775 dal kostol obnoviť Juraj Adamovič. Kostol bol malý a ďalej chátral, preto farár Juraj Újazdovsky pri kanonickej vizitácii v roku 1778 žiadal postaviť nový kostol. Celkom dokončiť stavbu kostola sa podarilo až jeho nástupcovi Matejovi Fabríciusovi. Náklady na stavbu kostola hradil gróf Ján Nepomuk Erdödy z Hlohovca.

V 18. a 19. storočí tvorilo topoľčiansky dekanát 9 farností. Boli to Bojná, Jacovce, Krušovce, Malé Hoste, Nadlice, Prašice, Šišov, Topoľčany a Závada.

Hlavný klasicistický oltár pochádza z roku 1800. Oltárny obraz Všetkých svätých daroval kostolu statkár Ignác Linzbóth z Malých Dvorian v roku 1869. Kazateľnica štvorcového pôdorysu pochádza zo začiatku 19. storočia. Pri kostole je na podstavci umiestnená kamenná socha Nepoškvrnenej P. M., ktorú dal začiatkom 18. storočia postaviť gróf Juraj Beréni z Horných Obdokoviec.

Kostol Všetkých svätých prešiel mnohými opravami a zmenami. V roku 1964 sa urobila rekonštrukcia vnútornej maľby chrámu. V roku 1972 bol inštalovaný nový organ firmy RIEGER KLOSS z Krnova. Od roku 1990 sa pristúpilo k výmene strešnej krytiny, odvlhčeniu muriva kostola, výmene okien, generálnej oprave organu, inštalácii plynového vykurovania kostola a k reštaurovaniu hlavného oltárneho obrazu Všetkých svätých.

Rímskokatolícky farský kostol v Bojnej je zasvätený Všetkým svätým, ako to vyjadruje i hlavný oltárny obraz. V chráme sú tri bočné oltáre. V strede kostola je oltár Panny Márie. Zvony, ktoré sú umiestnené vo veži kostola sú z roku 1921 a boli darom bojňanských farníkov.

Tabuľka: Významné udalosti vo farnosti Bojná

tags: #rimskokatolicky #kostol #velke #dvorany