Obec Zemplínska Teplica sa nachádza na východnom Slovensku a jej história je úzko spätá s náboženským životom obyvateľov. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol, ktorý je zasvätený Narodeniu sv. Jána Krstiteľa. Okrem neho sa v obci nachádza aj Farský Chrám svätého Kríža, ktorý bol postavený v priebehu 11. - 12. storočia, aby slúžil veriacim okolitých obcí.
Prvá písomná správa o obci je z roku 1305 pod názvom Kyrystur, neskôr Keresztúr, Szecskeresztúr, Križovany, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 má dnešný názov Zemplínska Teplica (podľa prameňa teplej vody). Mnoho obyvateľov tejto obce odchádzalo za prácou do Ameriky a najmä do bývalej Juhoslávie. Tam si založili obec Ruský Kerestúr.
História farnosti a kostola
Zmienka o farnosti je z roku 1700, kedy boli postavené: drevený chrám, farská budova a škola. Terajší murovaný chrám bol postavený v roku 1790 a je zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Chrám prešiel mnohými rekonštrukciami. Najvýznamnejšou rekonštrukciou bolo posilnenie základov v roku 1996 a vybudovanie nového ikonostasu v zrekonštruovanej svätyni.
Duchovný správca farnosti je PaedDr. Mgr. Juraj Tomáš. Bohoslovcom vo farnosti bol Tomáš Miňo (2008 - ). Farská obec zahŕňa Zemplínsku Teplicu (447 obyvateľov) a filiálnu obec Veľké Ozorovce (101 obyvateľov).
Veľké Ozorovce: Súčasť farnosti
Názov obce Veľké Ozorovce sa vyvíjal z pôvodného Azar /1304/ cez Ozor /1327/, Naghozor /1352/, Welke Ozorowcze /1773/ až po súčasný Veľké Ozorovce, ktorý sa používa od roku 1920. Osídlenie územia obce je však oveľa staršieho dáta. Archeologické a jazykovedné údaje svedčia o tom, že Veľké Ozorovce boli starým slovanským sídliskom, ktoré existovalo ešte pred 11. storočím.
Písomný prameň z roku 1383 uvádza, že vo Veľkých Ozorovciach bol kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Po nástupe reformácie patril veľkoozorovský kostol okolo roku 1598 až do roku 1700 reformovanej kresťanskej cirkvi /kalvínom/. V ďalšom období sa kostol dostal opäť do majetku rímskokatolíckej cirkvi.
V roku 1601 boli Veľké Ozorovce preukázateľne súčasťou hradného panstva Trebišov a patrili Jurajovi Drugethovi. Ničenie a pustošenie krymských Tatárov neobišlo v roku 1567 ani Veľké Ozorovce. Padla im za obeť väčšina zemplínskych obcí, niektoré /Stanča/ dokonca na niekoľko desaťročí zanikli a museli byť znovu osídlené. Morová epidémia roku 1663 neobišla ani Veľké Ozorovce. Podľahla jej časť obyvateľov obce, ale aj dobytok a ošípané.
V roku 1760 získava nehnuteľnosť vo Veľkých Ozorovciach rodina Szemereovcov. Adam Szemere a Michal Szenczy sú zaznamenaní v uvedenom roku ako vlastníci rozhodujúcich majetkov vo V. Ozorovciach. Zhoršovanie hospodárskych pomerov veľkoozorovských poddaných a šíriaca sa cholera boli príčinou vzniku sedliackeho povstania v roku 1831.
Aj v dejinách Veľkých Ozoroviec spôsobilo plienenie kurucov a labancov, počas protihabsburských stavovských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia, značné vyľudnenie obce. Úrodná pôda však lákala obyvateľstvo zo severovýchodných častí horného Uhorska /Slovenska/, ktoré počas ruténskej kolonizácie doosídlilo aj túto obec. Dôkazom toho je súpis z roku 1787, podľa ktorého žilo v obci v 87 domoch 700 obyvateľov.
Hromadné vysťahovalectvo zo Zemplínskej župy sa začalo koncom 70. rokov 19. storočia. Vysťahovalectvo neobišlo ani Veľké Ozorovce.Demografický vývoj v rokoch 1869 - 1910 potvrdzuje, že v dôsledku jednotlivých vysťahovaleckých vln sa počet Veľkoozorovčanov znížil z 854 v roku 1869 na 698 v roku 1910, t.j. o 156 osôb.
| Rok | Počet obyvateľov | Úbytok |
|---|---|---|
| 1869 | 854 | - |
| 1880 | 743 | -111 |
| 1890 | 647 | -96 |
| 1900 | 730 | +83 |
| 1910 | 698 | -42 |
Vznik medzivojnovej ČSR vítali s veľkými nádejami všetci národne uvedomelí občania. Spájali s ňou splnenie túžby po národnej a sociálnej slobode a spravodlivosti.
V januári 1919 dobrovoľnícky pluk československého vojska vstúpil do miest a obcí Zemplína, Veľké Ozorovce nevynímajúc. Administratíva a spoločensko-politické záležitosti prešli vo Veľkých Ozorovciach do slovenských rúk. Po vzniku medzivojnovej ČSR sa obyvateľstvo zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a furmankou.
Štatistické údaje o demografickom vývoji Veľkých Ozoroviec potvrdzujú, že v rokoch medzivojnovej ČSR došlo k prirodzenému rastu obyvateľstva obce. Počet obyvateľov vzrástol zo 656 v roku 1921 na 742 /1930/ a 806 v roku 1940. V roku 1930 bolo zo 742 obyvateľov obce 658 československej, 43 maďarskej a 2 židovskej národnosti. Z hľadiska náboženského vyznania bolo 444 Veľkoozorovčanov rímskokatolíkov, 220 gréckokatolíkov, 1 ev. AV, 68 patrilo k reformovanej kresťanskej cirkvi a 9 k izraelitom.
Architektonický klenot(rodinný dom) s veľkorysým pozemkom – Zemplínska Teplica
tags: #rimskokatolicky #kostol #zemplinska #teplica