Rímskokatolícky kostol Zoslania Ducha Svätého v Košiciach: História a Význam

Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a je významný svojou hutníckou, chemickou, elektrotechnickou, strojárskou a poľnohospodárskou produkciou. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.

Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou. Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza, Rožňavská diecéza a Košická arcidiecéza. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954).

Katedrála svätej Alžbety v Košiciach

História kostola Kráľovnej pokoja

Už v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho sa zvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom, aby sa mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich. Biskup, vidiac potrebu výstavby nových kostolov na periférii rozrastajúceho sa sídelného mesta, zakúpil pozemok, aby na ňom dal postaviť nový kostol na počesť blahoslavenej Panny, ako Regine Pacis, tj. Kráľovnej pokoja. Jeho úmysel bol zmarený jeho smrťou v roku 1925.

Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa. Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie kat. spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu.

Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.

Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene. Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi. Po sv. omši pod holým nebom biskup i generálny predstavený, páter Bruno Böhm, povzbudili veriacich.

Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom [Barnabášom] Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. decembra 1939 a slávnostne ho odovzdal františkánom do používania.

Erb mesta Košice

Architektúra a výzdoba

V modernom slohu postavený nový kostol je dielom farníka architekta Sándora Herbayho. Jeho dĺžka je 40 m, šírka 27 m a výška 12 m. Kostolná veža je vysoká 32 m. Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola.

Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúcou sa uprostred lúčov medzi anjelmi. Jeho nápis: Regina pacis ora pro nobis. - Tervezte és kivitelezte Pálka József aranykoszorús üvegfestészete. Budapest 1940. [Kráľovná pokoja, oroduj za nás. - Obraz naprojektoval a vyhotovil maliar na sklo 3 , zlatým vavrínom ocenený József Pálka. Budapešť 1940.]

Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu.

V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.

Založenie farnosti

Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho. Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.

Dóm sv. Alžbety Košice Slovensko - Saint Elizabeth's Cathedral Kosice Slovakia part 01

Kostoly na Zozname svetového dedičstva UNESCO v Košickom kraji

  • rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre
  • gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v Košiciach

  • rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi
  • rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci
  • rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach
  • rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie
  • rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci
  • rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety
  • rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela
  • rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého
  • rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie
  • rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch
  • rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave
  • Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci
  • rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku
  • Evanjelický kostol
  • rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove
  • rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach
  • gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky
  • rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej
  • rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa
  • rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu
Počet a podiel kostolov podľa denominácie
Denominácia Počet kostolov Podiel
Rímskokatolícke kostoly 381 47,86%
Gréckokatolícke chrámy 157 19,72%
Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi 150 18,84%
Evanjelické kostoly 71 8,92%
Pravoslávne chrámy 37 4,65%

tags: #rimskokatolicky #kostol #zoslania #ducha #svateho #kosice