Obec Čičava sa rozprestiera v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny a oblasť bola osídlená už v 11. storočí. Dejiny Čičavy sú úzko späté s hradom Čičva, ktorý tvoril dominantu regiónu. Sakrálnou dominantou a súčasne kultúrnou pamiatkou Čičavy je gréckokatolícka Cerkev sv. Kozmu a Damiána. Rímskokatolícki veriaci navštevujú Kostol sv. Panny Márie.
Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána v Čičave
Gréckokatolícky Chrám sv. Kozmu a Damiána
Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána (cerkev) je najstaršou pamiatkou na území obce. Je pravdepodobne oveľa starší, ako sú o ňom záznamy. Reštaurovaný bol r.1881, 1899 a 1926, potom po roku 1968. Michal Slivka z prešovského Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, spolu s J.Macákom a Františkom Markušom vykonali koncom roka 1974 prieskum v tomto chráme v súvislosti s náhlym poklesom podlahy.
Konštatuje, že chrám je na vyvýšenej terase (155 metrov nad morom), ktorého najstaršia časť (loď so svätyňou) sa svojou pôdorysnou dispozíciou radí medzi malé dedinské románske kostolíky. Loď má rozmery 580 x 570 cm, pravouhlá svätyňa 410 x 370 cm. Pritom hrúbka muriva z pieskovcového lomového kameňa, kladeného na maltu, je 95 centimetrov. Pôvodne mal asi rovný strop, čomu nasvedčujú i trámové diery nad klenbou kostola (pod strechou).
Takéto románske kostolíky podľa severotalianskej predlohy (drevené stropy) začali stavať začiatkom 12.storočia po pripojení Zemplína k Uhorskému kráľovstvu. Keď kráľ Ladislav založil vo Veľkom Varadíne latinské biskupstvo tesne pred svojou smrťou (1092), pozval benátsku, florentskú a pádovskú stavebnú hutu, aby v Potisí začali stavať pre veľmožov v mestách a dedinách kostoly. Vtedy začala prvá vlna latinizácie v našich krajoch.
Na západnej strane bola neskôr pristavená masívna veža s rozšírenou ihlancovitou strechou, pred ktorú roku 1899 pristavili vchodovú časť (babiňec). Loď má dnes novšiu českú a pruskú klenbu. Svätyňa je tiež valene zaklenutá. Múry lode so svätyňou pochádzajú z 13. storočia, veža zo 14.-15.storočia. V priestore poklesnutej dlažby lode kostola bola vybratá dlažba, pod ktorou sa rysujú dve hrobové jamy, najskôr stredoveké.
Z roku 1713 pochádza zvon Kozma, ktorý uliala firma Jána Bugela zo Spišskej Novej Vsi (Iglov). Predpokladám, že bronz z predchádzajúcich čičavských zvonov (či zvona) použili počas kuruckého odboja na výrobu zbraní či razbu „libertášov“. Nápis na zvone: HAEC CAMPANA CZICZAV. FUSA IGLO DEI SUMPT. IOAN BUGEL ANNO 1713 (v preklade: TENTO ZVON JE ČIČAVSKÝ. ULIATY V IGLOVE NA SLÁVU BOŽIU. JÁN BUGEL ROKU 1713).
Druhý zvon, Damián, odviezli z Čičavy počas prvej svetovej vony uhorskí honvédi, neroztavili ho a je vraj uložený v ktoromsi budapeštianskom múzeu. Okolo roku 1970 písala v tej veci do niektorých budapeštianskych múzeí pani Mária Leščíková, učiteľka na dôchodku, avšak bezvýsledne V kostole je drevený ikonostas, ktorý sa v zúčasnosti (rok 1998) rekonštruuje.
Je dosť možné, že v časoch bojov protestantov s katolíkmi mohli tu byť kalvíni. Roku 1749 žilo v Čičave 111 gréckokatolíkov, 9 rímskokatolíkov a 35 detí. V roku 1806 žilo v Čičave 190 gréckokatolíkov, 8 „hebrejov“ a žiadny rímskokatolík. Gréckokatolíci boli vždy chudobnejšou časťou obyvateľstva.
Gréckokatolícka cirkev bola úradne zakázaná v prvých rokoch komunistického režimu. Vtedajší čičavský farár, dekan Michal Ďurišin bol vysťahovaný z obce 8. decembra 1951 a odvtedy slúžila fara i cerkev pravoslávnej cirkvi. Čičavčania sa začas modlili na cintoríne a zomretých pochovávali bez kňaza. V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev obnovená. Plnej rehabilitácie sa dožila až po roku 1989. Niektorí z bývalých gréckokatolíkov už ostali natrvalo v lone rímskokatolíckej cirkvi.
Hrad Čičva
V súčasnosti sa obec snaží rozvíjať aj prostredníctvom kultúrnych a športových aktivít. Vybudované viacúčelové ihrisko slúži na športové aktivity mladých obyvateľov obce a žiakov ZŠ. Každoročne sa organizujú na bývalom ihrisku Čičavské kultúrne dni. Ďalšou kultúrnou aktivitou je činnosť OZ (občianske združenie) obnovy folklórnych, ľudových tradícií a remesiel - Kňahinka.
Významné udalosti v obci:
- 20. februára: Založenie OZ obnovy folklóru, ľudových tradícií a remesiel Kňahinka.
- 18. mája: Verejná súťaž na výstavbu verejného vodovodu v obci.
- 5. októbra: Obecné zastupiteľstvo súhlasí s výstavbou 12 b.j. odlišného štandardu vrátane infraštruktúry v starej rómskej osade.
- 10. júna: Uzatvorenie cezhraničnej spolupráce s poľskou gminou Nowy Zmigród.
Aktivity a Atrakcie v Okolí Čičavy
Ak sa rozhodnete navštíviť Čičavu a jej okolie, máte možnosť spoznať aj ďalšie zaujímavé miesta a aktivity. Tu je niekoľko tipov:
- Hrad Čičva: Navštívte zrúcaniny stredovekého hradu Čičva v obci Sedliská. Cesta z autobusovej zastávky na hradný kopec trvá približne 10 minút.
- Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou: Táto bazilika je najcennejšou a najstaršou historickou pamiatkou v meste Vranov nad Topľou.
- Kúpalisko Vranov nad Topľou: Ak hľadáte osvieženie počas horúcich letných dní, navštívte Letné kúpalisko AquaBoom vo Vranove nad Topľou.
- T1 Ring vo Vranove nad Topľou: Zažite adrenalínovú jazdu na motokárovom okruhu v rozľahlej obci Vechec.
- Ranč Sahiba v Komáranoch: Pre milovníkov koní je tu možnosť zajazdiť si na rôznych plemenách koní a prihlásiť sa na jazdecký kurz.
Ranč Sahiba
Čičava a jej okolie ponúkajú bohatú históriu, kultúrne pamiatky aj možnosti na aktívny oddych. Či už ste milovník histórie, prírody, alebo adrenalínu, v tomto regióne si určite nájdete to svoje.
tags: #rimskoklatoliclky #kostol #cicava