V rôznych kultúrach a obdobiach sa objavovali bytosti a božstvá, ktoré odrážali filozofické predstavy o svete a jeho zložkách. Tieto predstavy boli často spojené s prvkami, ako sú oheň, voda, zem a vzduch, a s bytosťami, ktoré ich reprezentovali.
Janus, rímsky boh začiatkov a koncov
Elementárne Bytosti a Filozofické Predstavy
Elementárne bytosti už starí Gréci predpokladali, že svet sa skladá zo 4 prvkov - oheň, voda, zem, vzduch. V Indii to zase boli tzv. praprvky - agni =oheň (niekedy tédžas - žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie. Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto: Zem duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia.
Príklady Mytologických Bytostí
V rôznych kultúrach sa objavujú rôzne bytosti s jedinečnými vlastnosťami a úlohami:
- Gnómovia: Duchovia zeme a hôr, ktorí strážia drahé kovy a žijú v podzemných príbytkoch.
- Sylfovia: Bytosti vzduchu, ktoré predstavujú búrku, vietor a krupobitie.
- Fénix: Čarovný večný vták, ktorý sa rodí zo seba a symbolizuje nesmrteľnosť.
- Gryf: Staroveká mytologická obluda s orlou hlavou a levím telom, ktorá strážila ložiská zlata.
- Harpie: Bytosti z gréckej mytológie s hlavou a hruďou ženy, ale orlie krídla i pazúry.
Bohovia a Bohyne
Okrem elementárnych bytostí a oblúd sa v mytológiách vyskytujú aj bohovia a bohyne, ktorí majú svoje špecifické atribúty a úlohy:
- Eset (Isis): Najuctievanejšia bohyňa starého Egypta, manželka boha Usira a matka boha Hora.
- Freyja: Severská bohyňa plodnosti, ktorá ovládala kúzla spojené s veštením.
- Ganéša: V indickej mytológii boh múdrosti so sloňou hlavou.
- Hádes: Grécky boh podsvetia.
- Héra: Diova manželka, najmocnejšia bohyňa, kráľovná v sídle bohov na Olympe.
Kráľ Duchov
ERKLING - J. K. Rowlingová prehodila pár písmen a zlúčila slová Erl King alebo Erl Ko“nig (kráľ duchov) z nemeckej legendy. Inak jej opis je pravdivý. Je to zlý tvor v nemeckom Čiernom lese, ktorý sa pokúša unášať deti. Je väčší ako trpaslík, má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom, ktorým očarúva deti. V básni Johanna Wolfganga Goeteho Erl K“onig vábi malého chlapca, ktorý putuje s otcom po lese. Hoci sa chlapec pokúša otca varovať (ten kráľa duchov nepočuje), báseň sa končí tragicky. Tak ako legendy o hlbočníkoch v Anglicku a kappoch v Japonsku, kráľa duchov vymysleli rodičia, aby zabránili deťom túlať sa.
Gargouille
Gargouille žil v 17 stor. v rieke Seine. Pramene ho opisujú ako veľkú potvoru s dlhým krkom a úzkym čumákom. Obluda ničila čo sa dalo, až si trúfla na Rouen a mesto zrovnala so zemou. Vyslali proti nej istého dobrovoľníka (odsúdeného predtým na smrť) ktorý sprevádzal Sv. Romana. Ten zložil dva prsty do znaku kríža a dračia potvora sa sklonila k Romanovým nohám. St. Romanus draka odviedol do trosiek Rouenu, kde ho nechal upáliť. Vďaka svojmu vzhľadu sa gargouille dostal do gotickej architektúry v podobe chrličov.
Ghoul
ghoul nemŕtve (väčšinou púštne)bytosti živiace sa mŕtvymi telami - nekrofágovia. Kedysi dávno to boli ľudia, ale po svojej smrti sa z nejakého dôvodu premenili na tieto hrôzostrašné bytosti. Ich hlavnou úlohou sa teraz stalo vyhľadávanie čerstvej potravy, kvôli ktorej neváhajú zabiť. Na pohľad ešte stále trochu pripomínajú tvora, ktorým boli pred smrťou, ich zovňajšok je však zohavený hnijúcim mäsom, jazyk sa im predĺžil na ľahšie vyberanie "jedla" spomedzi kostí, zuby sa zostrili a predĺžili a z nechtov sa im stali nebezpečné pazúry. Dokážu sa premeniť aj na zviera. Ak sa náhodou rozhodnú svoju obeť po smrti nezožrať, často sa z nej tiež stane ghoul a pripojí sa ku svojim vrahom. Výnimkou sú len elfovia, ktorí sú tomuto imúnni. Ghoulov nájdete väčšinou v blízkosti cintorínov, ruín alebo na krvavých bojiskách. Islamská tradícia pozná niekoľko bytostí tohto druhu pričom najnebezpečnejší je ghul ženského rodu - norma, upírka, kt. zvádza a zabíja dôverčivých mužov .
Hypogryf
Inunguntur iam gryphes equis čiže krížiť kone s gryfom bolo príslovie vyjadrujúce že je niečo nezmyselné. Prvý taký tvor vznikol asi v 16 . stor v mysli Lodovica Ariosta v knihe Zúrivý Roland. Hypogryf má hlavu ako orol ale telo koňa a stal sa symbolom lásky alebo duchovného vzostupu. Keď sa približujete k hipg.
Hypogryf
Anjeli
ANIELI sú to čistý duchovia, nemajú telo aj keď sa tradične zobrazujú ako krásne ľudské postavy s krídlami v bielych šatách. Teológia pozná 9 andelských rádov: serafíni, cherubíni, trónovia, kúry anielské, cnosti, mocnosti, kniežactvá, archaniely a aniely. Najvyšší slúžia bohu, nižší majú na strosti ľudské záležitosti. Teológovia opísali aj občiansku vojnu v nebi pri ktorej anjel Lucifer viedol vzburu proti Bohu, bol vyhnaný a stal sa Satanom. Aniely navštevovali kresťanských svätcov a islamského proroka Mohameda. Zo 7 kresťanských archanielov sú v Biblii len Michael a Gabriel (ktorý trúbením ohlási deň posledného súdu, moslim. Israfel). Rafael sa objavuje v Apokryfoch a mená Uriel, Chamuel, Jophiel a Zadkiel sú zo starých hebrejských textov.
Aiolos
Aiolos - kráľ sídlil na ostrove Aiolii alebo v Thrákii, vládca vetrov a vynálezca lodnej plachty. Niekedy je zamieňaný so svojím vnukom rovnakého mena. Obaja boli vládcami vetra už za svojho života a za zásluhy sa stali nesmrteľnými nižšími božstvami a pokračovali v práci naďalej. Mala na tom zásluhu hlavne Héra ktorá o tom presviedčal Dia. Hére ako vládkiny smrti patrili vetry pôvodne a muži nad nimi nemali moc. Dlho sa tradovalo že vietor sú vlastne duše zosnulých a až do 17. storočia mu vládli čarodejnice. Aiolovych mužov tvorilo 8 synov Astraia a bohyne Éos, všetci sú vyobrazený vo Veži vetrov v Aténach.
Traja Králi
6. januára si kresťania na celom svete pripomínajú veľký sviatok Epifánie, Zjavenia Pána alebo ľudovo Troch kráľov. Deň Troch kráľov, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom, patrí zároveň k najstarším kresťanským sviatkom.
Po stáročia bola legenda o Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi, mudrcoch z východu a prvých pohanoch, ktorí uverili v Ježiša, ktorú zaznamenal evanjelista Matúš, plodnou inšpiráciou pre ľudovú pobožnosť. „Mudrcom nasadila na hlavy kráľovské koruny, spočitala že boli traja a ich podobizne sa stali sympatickými figúrkami v ľudových betlehemoch a pri vianočných koledách.
Teologický zmysel a symbolika trojkráľového príbehu je v tom, že Ježiš je svetlom národov, nielen mesiášom vyvoleného, izraelského národa.
Apoštol Pavol v tejto súvislosti vo svojom liste Efezským prináša revolučnú zvesť. Že zasľúbenie, ktoré bolo dané Izraelu, neplatí iba pre tento národ. Ale že jeho dedičmi sú všetky národy. Oznamuje svetu a všetkým ľuďom, že ak povedia Kristovi áno, budú prijatí medzi synov a dcéry rovnako, ako národ vyvolený. Práve týmto vyvádza Pavol, vtedy ešte mladé kresťanstvo, z formy iba jednej zo židovských siekt.
Ani traja králi sa k Ježišovej kolíske nedostali jednoduchou cestou. A naspäť domov, aby sa vyhli kráľovi Herodesovi, sa vracali znova úplne inou cestou. Mali by sme nájsť odvahu a umenie rozpoznávať, čo nás na tejto ceste zdržiava a zanechať to minulosti.
Legenda, zobrazovanie a príbeh troch kráľov majú veľmi bohatú a rôznorodú ikonografiu. Niekedy sa zobrazujú ako mladý, starý a muž v strednom veku. V byzantskej ikonografii sa zobrazujú na ikone Narodenie Pána, avšak nie ko králi, zatiaľ čo v západných rímskokatolíckych krajinách sa jeden z nich zobrazuje ako černoch.
V rímskokatolíckej cirkvi sa ich sviatok slávi 6. januára na sviatok Zjavenia Pána. V tento deň sa posväcujú domy a kňaz píše na dvere podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-22.
Trojkráľový sviatok Zjavenia Pána je sviatkom zjavenia Ježiša Krista ako Mesiáša, Božieho syna a Spasiteľa. Patrí k najstarším kresťanským sviatkom.
Sviatok Zjavenia Pána sa najprv slávil na Východe, v 4. storočí sa rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.
Vo viacerých kostoloch sa vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov konajú trojkráľové koncerty alebo Betlehemské hry. Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený.
V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán. Od roku 1969 sa však táto udalosť v západnom latinskom obrade slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. V byzantsko-slovanskom obrade, ale aj v iných východných obradoch, sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume 6. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa 25. decembra. Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6.