Grécka a Rímska Mytológia: Pohľad do Starovekých Svetov

Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy.

Znaky antickej literatúry:

• Je prvou európskou literatúrou.
• Trvanie - 9. storočie p. n. l. - 5. storočie n. l.
• Tematickým zdrojom tvorby bola mytológia, história a súčasnosť - život človeka.
• Diela sú písané v nárečiach, ale boli si natoľko blízke, že si Gréci z rôznych častí rozumeli.
• Najstaršie diela sú datované do 9. storočia p. n. l.

Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý. Súbor mýtov sa nazýva mytológia či bájoslovie. Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch, o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam. Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie.

Delenie bájí:

1. Báje o pôvode neba a zeme.
2. Báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov.
3. Báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení.
4. Báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.

Grécka Mytológia

Grécke náboženstvo nebolo monoteistické ako väčšina dnešných. Staroveký Gréci uctievali pomerne veľké množstvo rôznych bohov a polobohov. Niektorý boli uctievaný na celom území ( napr. Zeus, Athéna, Héra,... ) a pokladali sa za najvyššie božstvo. Iní boli špecifický len pre niektoré oblasti a v niektorých prípadoch sa dokonca stávalo, že väčšie sídlo malo aj svojich vlastných bohov. Ich rodostrom mali Gréci prepracovaný do detailov. Kto bol koho syn, matka, manžel...podobne to bolo aj s povahami jednotlivých obyvateľov Olympu.

Grécky bohovia sa veľmi líšili od dnešnej predstavy Boha. Mali povahy podobné ľudským a veľakrát zostupovali na Zem v rôznych podobách aby pomáhali ale veľa ráz tiež škodili. Nebolo ojedinelé ani to, aby boh počal so smrteľnou ženou dieťa (poloboha). S tohto dôvodu sa Gréci svojich božstiev rovnako báli ako ich milovali.

Vznik sveta (kozmogónia): Na počiatku bol Chaos: bezodná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, „Láska“. Z chaosu sa zrodili Nyx, Erebos, Tartaros a Gaia, „Zem“, ktorá porodila Urana, „Nebo“. Títo dvaja boli manželia. Potom Uranos objal Gaiu, a z tohto objatia vznikli Hekatoncheirovia, „storukí obri“, (Briareos, Kottos a Gyes). Ich potomkami boli Kyklopi, „guľatookí“ obri, (Brontes, Steropes a Arges), ktorí mali jediné guľaté oko uprostred čela. Oni zhotovujú Diovi blesky vo svojich podzemných dielňach pod vedením Hefaista. Sám Uranos sa zhrozil nad svojimi príšernými deťmi; spútal ich a zvrhol do Tartaru, priepasti rovnako vzdialenej od Zeme ako Zem od Neba.

Hlavní bohovia Olympu:

• GAIA - bohyňa zeme a sama Zem. Bola matkou všetkého, čo na zemi žilo a rástlo.
• ÚRANOS - boh neba a samo nebo, prvý vládca nad svetom po prvopočiatočnom Chaose. Zrodil sa bez otca z matky zeme Gaie, a keď ovládol svet, spojil sa s ňou v manželstve.
• ZEUS - najvyšší boh starých Grékov. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné : osud.
• HÉRA - Diova sestra a manželka, bohyňa sobášov a pôrodov; symboly: ľalia, krava, páv.
• POSEIDÓN - Diov brat, boh morí a prameňov; symboly: trojzubec, kôň, ryba.
• ATHÉNA - dcéra Dia a Métis, bohyňa dôvtipu, umenia a remesiel, mieru a vojny; symboly: štít, kopija, oliva, sova.
• APOLLÓN - Apolón syn Dia a Léto, dvojička Artemis, boh slnečného svetla, veštby, poézie, hudby.
• ARTEMIS - dcéra Dia a Léto, bohyňa zveri, lovu, rastlín, detí, mesačného svitu; symboly: céder, laň, strieborný luk.
• HÁDES - Hádes Diov brat, boh podsvetia a strážca mŕtvych.
• AFRODITA - bohyňa lásky a krásy, najkrajšia z bohýň antických mýtov. Gréci jej zasvätili myrtu, ružu, jablko, mak, holubicu, delfína, lastovičku a lipu.
• EROS - objavil sa po zrode Gaie a Urana, pomocník Afrodity, boh spôsobujúci príťažlivú silu (aj) lásky svojimi šípmi.
• ARÉS - syn Dia a Héry, boh vojny. Pre vojnu vedenú múdro a teda vojnu víťaznú bola symbolom Palas Aténa.
• HÉFAISTOS - syn Dia a Héry, boh ohňa a kováčstva, zbrojár bohov a staviteľ príbytkov bohov. Na Olympe si zriadil kováčsku dielňu, kde vyrábal zbroj nielen pre bohov, ale i ľudských hrdinov.
• HESTIA - bohyňa rodinného krbu. Rozhodla sa zachovať večné panenstvo. Tak Zeus rozhodol, že sa stane ochrankyňou domáceho kozubu, rodiny. Pre Grékov bola rodinou aj obec i štát, takže sa nakoniec stala ochrankyňou obcí i štátov.
• DIONÝZOS - syn Dia, boh vína, plodnosti, úrody a divadla; symbol: vínna réva.

Frazeológia v gréckych mýtoch

Frazeologická jednotka je ustálené slovné spojenie s obrazným významom.

• Pandorina skrinka (Pandóra) - Pandorina skrinka sa stala symbolom zhubného daru a pôsobiska zla. Otvoriť Pandorinu skrinku znamená priviesť zlo, chorobu, biedu, útrapy...

Pandóra bola manželkou Titána Epiméthea, ktorého prinieslo na svet zlo a utrpenie. Hovorí sa, že Pandórin príbeh je mýtickým vyjadrením známej skutočnosti, že všetko zlo na svete pochádza od ženy. Už starogréckou múdrosťou v bájach bolo vyslovené, že Titán Prométheus, priateľ a ochranca ľudstva, naučil ľudí používať oheň, vyrábať nástroje, obrábať pôdu, stavať domy, liečiť choroby, čítať, písať a rátať... tak nastal na svete šťastný život. Ľudia sa stali rozumní a zároveň mocní až tak, že sa prestali báť bohov. To sa samozrejme znepáčilo najvyššiemu bohu Diovi, rozhodol sa zoslať na ľudí zlo, aby im aspoň strpčil život, keď ich už nemohol zahubiť, aj keď si to želal.

Zeus dal dievčine meno Pandóra („Obdarovaná všetkými darmi“) a rozkázal bohu Hermovi, aby ju aj s týmito všetkými darmi, uzavretými do pevnej skrinky, odviedol na svet k Prométheovmu bratovi Epimétheovi. Pandórina osudná skrinka neostala dlho pod zámkom. Ale tak či onak, len čo nadvihla jej veko, okamžite z nej vyleteli všetky biedy, zlá, choroby, utrpenia, útrapy a rozleteli sa po svete.

• Tej najkrajšej (Paris) - Bohyne chceli, aby si vybral spomedzi nich najkrajšiu. Aténa mu sľúbila, že ak vyberie ju, bude najslávnejším vojvodcom. Bohyňa Héra mu sľúbila moc a Afrodita najkrajšiu ženu na svete. Paris si vybral Afroditu.
• Sizyfovská práca (Sizyfos) - ťažká a namáhaná práca, ktorá je úplne zbytočná. Musí váľať do kopca balvan mramoru, a keď je už na skoro vrchole, balvan sa skotúľa späť na začiatok. Znova a znova musí Sizyfos opakovať márnu robotu a jeho utrpenie nikdy neskončí.
• Achillova päta (Achilles) - ľahko zraniteľné miesto. Päta, za ktorú ho pri danom akte matka držala, však zostala suchá a stala sa tak jediným zraniteľným miestom na Achillovom tele. A práve tam ho zasiahla smrtiaca Paridova strela.
• Nosiť sovy do Atén - robiť niečo, čo je zbytočné, neefektívne. Atény totiž patrili na sklonku antiky medzi najvýznamnejšie strediská kultúry, umenia a vedy; a sova, vták zasvätený patrónke tohto mesta, bohyni múdrosti Aténe, predstavovala symbol múdrosti a charakteristický znak Atén. Importovať teda sovy, symboly múdrosti do Atén, strediska vzdelanosti, by bolo asi také nezmyselné, ako hrach na stenu hádzať, vodu sitom prelievať alebo drevo do lesa nosiť.
• Danajský dar - dar prinášajúci nešťastie, skazu, ľstivosť. Tento frazeologizmus sa viaže Grékov - Danajcov, ktorí pri obliehaní Tróje nechali pred Trójou ako dar veľkého dreveného koňa, v ktorom boli ukrytí vojaci. Pretože Gréci neboli nablízku, Trójania koňa presunuli do vnútra hradieb.
• Pygmaliónová nevesta - sochár Pygmalion si vymodeloval sochu krásnej ženy, ktorá bola taká krásna, že sa do nej zamiloval.

Rímska mytológia

Rímsky partenón je veľmi podobný tomu gréckemu, no objavujú sa v ňom i negrécke prvky. dobývania cudzích území preberali, prípadne zlučovali cudzích bohov a vkladali ich do vlastného zoznamu božstiev.

Hlavní bohovia Ríma:

• Jupiter - vládca bohov. Ako taký bol stotožňovaný s gréckym Diom a čiastočne aj s egyptským hlavným bohom Amonom. Patril medzi najvýznamnejších bohov Ríma. S veľkou pravdopodobnosťou bol Jupiter pôvodne bohom nebies, ktorý riadil počasie, predovšetkým búrku.
• Juno - vládkyňa bohov, manželka Jupitera. Jedná sa o rímsku verziu etruskej bohyne Uni, neskôr bola stotožnená s gréckou Hérou a vďaka nej získala nových rodičov i potomkov. Bola tradične označovaná za ochranného ducha žien. Taktiež zohrávala úlohu ochrankyne manželstva, pomáhala ženám s pôrodmi a celkovo niesla patronát nad rodinou.
• Neptún - jeden z trojice najmocnejších bohov, pôvodne boh vody. Neskôr, po zlúčení s gréckym Poseidónom, sa stal vládcom morí. Keďže Poseidón bol považovaný za stvoriteľa koní, Neptún bol zlúčený i s rímskym bohom koní Consom. Jeho manželkou sa stala Néreida Amfitríta, jeho najstarším synom bol polomuž, poloryba Tritón. Neptúnovou zbraňou je trojzubec a bol pomerne obávaným bohom, pretože hoci dokázal zabezpečiť bezpečnú plavbu, ak sa nahneval, lode sa už nikdy nevrátili do prístavov. Modlili sa k nemu predovšetkým námorníci.
• Pluto - vládca mŕtvych, kráľ pokladov. V Grécku bol známy pod menom Hádes a ako pán mŕtvych sa netešil veľkej obľube. Jeho manželkou bola bohyňa jari Persefóna, zo začiatku milá a veselá, no podsvetie ju vraj zmenilo na chladnú a smutnú. Ľudia sa Háda báli a obvykle mu obetuvávali čierne zvieratá, najmä ovce, jeho posvätnou rastlinou bol narcis.
• Mars - zo začiatku boh poľnohospodárstva, neskôr sa o stotožnený s gréckým Areom stal bohom vojny. Je po ňom pomenovaný mesiac marec (latinsky Martius), posvätnými zvieratami boli vlk a ďateľ.
• Venuša - hoci pôvodne bola bohyňou plodnosti a kvetov, veľmi skoro bola zlúčená s gréckou Aphrodité, bohyňou lásky a krásy a prijala aj jej postavenie v mýtoch, od čoho sa odvíjalo všetko.
• Vulkán - boh ohňa, po stotožnení s gréckym Héfaistom i boh kováčov. V rozšírenejšej verzii mýtu je však Vulkán dieťaťom Jupitera a Juno, avšak po jeho narodení bola Juno jeho výzorom tak znechutená, že ho zhodila z Olympu, čím spôsobila, že jej syn zostal naveky chromý.
• Minerva - rímska bohyňa tradične stotožňovaná s gréckou bohyňou múdrosti, remesiel, stratégie a víťaznej vojny, Athénou. Hoci však Minerva prijala niektoré znaky, zostala prevažne (a na rozdiel od svojej gréckej polovičky) bohyňou cechov a remesiel.
• Bacchus - rímsky boh vína, stotožnený s gréckym Dionýzom. Jeho otcom bol tradične Jupiter a matkou smrteľníčka Semele, princezná, ktorej bohyňa Juno privodila smrť. Zeus si potom Baccha zašil do lýtka a donosil ho miesto matky. Keď chlapec dospel, bohyňa Vesta sa kvôli nemu vzdala miesta v Dvanástke, aby bol medzi bohmi zachovaný mier. Bacchovými kňažkami boli Mainady, dosť nespútané ženy oddávajúce sa vínu. Jeho oslavy boli sprevádzané nemorálnosťou a často sa menili za hranice slušnosti a tak boli v roku 186 pred n.l. Bacchanálie zakázané.
• Apollón - grécky boh, ktorý síce nikdy nebol stotožnený so žiadnym rímskym, no i tak bol jedným z najvýznamnejších bohov Ríma. Zo začiatku bol považovaný za boha liečiteľstva, potom sa stal bohom veštieb a proroctiev a neskôr mu pribudli i povinnosti boha lovu, hudby a poézie. V Delfách sa nachádzala aj veštiareň, v ktorej veštila Apollónova kňažka Pýthia. Ako Aollón Phoibos bol uctievaný ako boh slnka. Apollóna Atepomara uctievali Kelti ako boha koní.
• Ceres - bohyňa obilia, v Grécku známa pod menom Deméter. Stelesňovala schopnosť prírody stále sa obnovovať. Počas hladomoru v roku 496 pred n.l. odporučili Sibylline knihy, aby začali uctievať aj Deméter.
• Diana - bohyňa divokej prírody a lesov. Bola stotožnená s bohyňou Artemis a prevzala jej funkciu ochrankyňe žien, bohyne lovu a mesiaca. Na Aventíne stál Dianin chrám a centrum jej kultu bolo pri meste Aricia. Niekedy bývala spojovaná aj s keltskými bohyňami lovu Abnobou a Arduinnou. Jej bratom- dvojčaťom bol Apollón, ktorý bol zase bohom slnka k Dianinmu mesiacu.
• Merkúr - syn Pleiády Maie a boha Jupitera, totožný s bohom Hermom. Bol považovaný za ochrancu cestovateľov, posla bohov i ochrancu zlodejov, vlastne pomáhal všetkým okrem lenivcov. Bol zobrazovaný s berlou a dvomi hadmi a 15. mája sa slávil jeho sviatok. V Británii bol zobrazovaný s tromi hlavami a pravidelne ho stotožňovali s rôznymi bohmi a zobrazovali aj s bohyňou Rosmertou.

Medzi ďalších významných bohov patrili napr. boh hraníc Terminus, boh Saturn (grécky Kronos), Tyché- bohyňa šťastia, či veľmi žiadaná bohyňa víťazstva Victoria.

Rímske mince ako okno do minulosti

Mince predstavujú okno do minulosti, cez ktoré môžeme sledovať vývoj spoločností, obchodu a politiky, a to prostredníctvom kúskov kovu, ktoré prežili stáročia. Tiež nám poskytujú dôležité informácie o ekonomických systémoch, panovníkoch alebo o umeleckých a kultúrnych tendenciách danej doby. Na našom území sa razba mincí objavuje s príchodom Keltov - prvým vierohodne dokázaným etnikom v rámci nášho územia, ktoré zaviedlo napríklad aj hrnčiarsky kruh alebo železnú metalurgiu.

Aes grave predstavuje najstaršie rímske mince z medi. Vzhľadom k tomu, že aes v latinčine znamená meď, na začiatku sa kúsky medi vážili, aby sa určila ich výmenná hodnota (jeden kus vážil 1 libru). Neskôr mala assy, základná rímska peňažná jednotka, vyobrazeného dvojhlavého boha Iana.

Až aes rude (lat. V Ponitrianskom múzeu sa môžeme pýšiť najstaršou rímskou republikánskou mincou aes grave (lat. ťažká meď) typu Ianus (235 - 220 pred. n. l.), ktorá bola nájdená v Nitre, v rámci keltského sídliskového objektu. Na averzi sa nachádza dvojhlavý boh Ianus, kým na reverzi je vyobrazená prova, t. j. predná časť lode. Váži 239,41 g a má 6,2 cm.

Keďže je na minci zobrazený boh Ianus, svedčí to o tom, že takáto minca bola vydávaná pri významnej udalosti - ako znamenie skončenia vojnového stavu. Vyobrazenie lode na minci aes grave potvrdzuje úspechy Rímskej ríše na mori. Rimania tak poukázali na víťazstvo nad Kartágom počas prvej púnskej vojny v roku 241 pred n. l. Minca aes grave s vyobrazením boha Iana predstavuje vyznamný artefakt, cez ktorý môžeme sledovať aj rímsku kultúru a náboženstvo.

Ianus bol bohom začiatkov a koncov, zobrazoval sa ako dvojhlavý, pričom jedna tvár symbolizovala pohľad do minulosti, kým druhá sa pozerala do budúcnosti. Meno boha Iana (IANVS alebo IANO (dat. venované Ianovi) sa objavuje len na niektorých rímskych minciach. Keďže sa boh Ianus spája s novým začiatkom, niet divu, že je aj prvý mesiac v roku - január, pomenovaný na jeho počesť.

Boh Ianus mal zasvätený aj chrám, ktorý sa nachádzal na rímskom fóre. Chrám mal otvorený vrch s kamennými bočnými stenami, na každom konci sa nachádzali bronzové oblúkovité dvere. Vo vnútri sa nachádzala socha, po ktorej nezostali žiadne stopy, avšak existujú starorímske mince, ktoré svedčia o existencii chrámu. Raziť ich dal Nero v rokoch 64 a 65 n. l. Na sesterciu je zobrazený chrám a v nápise zdôraznil, že zavrel dvere chrámu boha Iana v čase, keď obnovil mier pre rímsky ľud.

Možno sa pýtate akým spôsobom sa takáto rímska minca dostala na naše územie… Keď sa pozrieme ešte hlbšie do minulosti, predtým než prišlo k pravidelným kontaktom z politických či obchodných dôvodov medzí Rímskou ríšou a územím, ktoré dnes tvorí Slovensko, v týchto končinách sa objavila jedinečná rímska minca. V roku 1961 počas archeologického výskumu v Nitre bola v rámci keltského obydlia okrem keltských mincí nájdená aj vzácna rímska republikánska minca aes grave. V strednej Európe to bol unikátny nález. Prvé mince z medi takéhoto typu začali Rimania vydávať v 3. storočí pred n. Z uvedeného vyvstáva otázka ako sa takáto minca dostala ku Keltom práve na území Nitry.

Kelti mali sídlo v údolí rieky Pád v 4. storočí pred n. l., avšak často sa dostávali do sporov s Rimanmi. Bitkou pri Telamone v roku 225 pred n. l. ich Rimania donútili opustiť osídlenia v severnej časti Itálii. Grécky historik a geograf Strabón uvádza, že si Kelti našli nový domov smerom na severovýchod. Je možné, že sa vtedy dostali na územie dnešného Slovenska a Nitry. Pre Keltov mohla predstavovať pamiatku na ich heroické činy z minulosti alebo ochranu na ceste za novým domovom. Práve táto jedinečná minca potvrdzuje to, že územie dnešného Slovenska malo prvé kontakty s Rímskou ríšou už pred polovicou 2. storočia pred n.

tags: #rimsky #boh #mieru