Ruské ikony v drevených skrinkách predstavujú významnú súčasť náboženského umenia a kultúrneho dedičstva. Tieto ikony, často prenášané z generácie na generáciu, slúžili ako predmety uctievania a symboly duchovného spojenia.
Ikona Bohorodičky Vladimírskej, jeden z najuctievanejších príkladov ruského ikonopisectva.
História ruských ikon
História ruských ikon siaha do obdobia prijatia kresťanstva na Rusi v 10. storočí. Prvé ikony boli importované z Byzancie, ktorá mala dlhú tradíciu ikonopisectva. Postupne sa však vyvinul osobitý ruský štýl, ktorý sa vyznačoval svojou spiritualitou a hlbokým emocionálnym prejavom.
V priebehu storočí sa ikonopisectvo stalo dôležitou súčasťou ruskej kultúry a náboženského života. Ikony boli uctievané v chrámoch, kláštoroch a domácnostiach. Slúžili ako prostriedok komunikácie s Bohom a svätými, a tiež ako ochrana pred zlými silami.
Počas tureckých nájazdov plienením obydlí a odvlákaním obyvateľov do zajatia počet obyvateľov klesal. Kráľ Jozef II. 1780 -1790 povolal Nemcov, aby osídlovali neobývané kraje Slovenska, za čo im boli poskytované určité výhody. V tom čase sa aj do našej obce dostali nemeckí osadníci v počte 50 rodín i do celej doliny o čom svedčia priezviská: Knajbel, Müller, Schmidt a v roku 1850 osadníci z Moravy a Čiech s priezviskami: Svítok, Janák, Holák, Frank Zboril, ktorí sem prišli ako zruční remeselníci, napr. Janák ako kolár.
Ikona Krista Pantokratora zo 13. storočia.
Make your own orthodox Icon with scrap wood & picture print / Cómo hacer un icono ortodoxo.
Výroba drevených skriniek na ikony
Drevené skrinky na ikony, známe aj ako kioty, boli tradične vyrábané z rôznych druhov dreva, ako napríklad lipa, breza alebo borovica. Výroba kiotov bola zložitý proces, ktorý si vyžadoval zručnosť a trpezlivosť.
Postup výroby zahŕňal niekoľko krokov:
- Výber dreva: Kvalitné drevo bez hrčí a prasklín bolo základom pre trvanlivú skrinku.
- Sušenie dreva: Drevo muselo byť dôkladne vysušené, aby sa predišlo deformáciám a prasklinám.
- Rezanie a tvarovanie: Drevo bolo narezané na potrebné rozmery a tvarované podľa požadovaného dizajnu.
- Spájanie: Jednotlivé časti skrinky boli spojené pomocou lepidla a drevených kolíkov.
- Brúsenie a leštenie: Povrch skrinky bol dôkladne obrúsený a vyleštený, aby bol hladký a príjemný na dotyk.
- Dekorácia: Skrinka bola často zdobená rezbami, maľbami alebo inými dekoratívnymi prvkami.
- Povrchová úprava: Na záver bola skrinka ošetrená lakom alebo voskom, aby bola chránená pred vlhkosťou a poškodením.
Materiály a techniky
Remeselná výroba a zručnosť sa často dedili z otca na syna. Napr. Müllerovci v Klížskom Hradišti boli kováči až do vymretia rodu.
Na získanie ornej pôdy bolo potrebné vykopať aj mohutné pne s koreňmi stromov - vyklčovať - názov pasienku Klčoviny. Pretože samotná práca vyrubovanie a následne zúrodňovanie pôdy samotné neobstojí, nakoľko sú k nej potrebné rôzne nástroje a jednoduché stroje sa popri poľnohospodárstve museli rozvíjať remeslá: kováčske, kolárske sedlárske, výroba kolovratov a tkáčskych strojov. Remeselníci svoje výrobky predávali.
Význam ikon v drevených skrinkách
Ikony v drevených skrinkách mali pre ruských veriacich hlboký duchovný význam. Boli vnímané ako okná do neba, ktoré umožňovali komunikáciu s Bohom a svätými. Drevená skrinka chránila ikonu pred poškodením a zároveň slúžila ako rám, ktorý zvýrazňoval jej krásu a posvätnosť.
Úcta k Panne Márii sa prejavila i stavbami postavenými na jej počesť. Pri hraničnom kameni z Janovej Vsi na brehu pri hlavnej ceste stála malá kaplnka so sochou Sedembolestnej Panny Márie, ktorá bola v roku 1991 odcudzená neznámym páchateľom.
Príklad ruskej ikony umiestnenej v drevenej skrinke (kiote).
Súčasnosť
Aj v čase socializácie sa obyvateľstvo zamiešalo postavením bytoviek poľnohospodárskeho družstva, do ktorých vedenie družstva prijalo pracovníkov ako do živočíšnej tak i rastlinnej výroby ba i mechanizácie z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Tak sa do obce prisťahovalo približne 15 prevažne mladých rodín, ktorí sa pozvoľna zapájajú do občianskeho života v obci.