Obec Ruský Potok v Prešovskom kraji je zaujímavá nielen tým, že patrí medzi najvýchodnejšie sídla na Slovensku, ale i tým, že sa v nej nachádza národná kultúrna pamiatka - pôvodne gréckokatolícky drevený Kostol svätého Michala Archanjela. Dnes už neslúži gréckokatolíckym ale pravoslávnym veriacim.
Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas. Sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Objavte úchvatný drevený chrám svätého Michala Archanjela v Ruskom Potoku, ktorý bol postavený v roku 1740. Táto unikátna sakrálna stavba je svedectvom zručnosti a umeleckého cítenia našich predkov.
Drevený Chrám svätého Michala Archanjela v Ruskom Potoku.
História a súčasnosť
Uprostred obce Ruský Potok bol v roku 1740 postavený pôvodne gréckokatolícky drevený chrám. Je pod patronátom sv. archanjela Michala. Od roku 2000 je prevedený na Pravoslávnu cirkev.
Aj keď je charakteristický trojpriestorovou konštrukciou, netradičné sú len dve veže namiesto obvyklých troch. Tie sú ukončené cibuľkami a trojramennými krížmi.
Zo stavebného hľadiska ide o trojdielny, trojpriestorový, dvojvežový chrám s dvoma krížmi. Je postavený na kamennom základe. Konštrukcia chrámu je klasická zrubová, u veže a predsiene stĺpová.
Telo chrámovej veže je obložené doskami, na jej streche je špeciálne tvarovaná cibuľa, laterna so strieškou, dve cibuľky nad sebou a trojramenný kríž. V závere strechy nad svätyňou je osadená jednoduchá vežička s cibuľkou a trojramenným krížom. Vstup do chrámu je zo západnej strany cez predsieň.
Ikonostas a interiér
V interiéri sa nachádza štvorradový ikonostas z osemnásteho storočia. Klenotom kostolíka sú liturgické knihy zo sedemnásteho storočia, ktoré boli vytlačené vo viacerých ukrajinských miestach a sú písané cyrilikou.
Ikonostas (NKP) v chráme má štvorradovú architektúru s ikonami rozmiestnenými na štyroch poschodiach. Predpokladá sa, že pochádza z 18. stor. Prvý hlavný rad tvoria ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista, sv. archanjela Michala alebo skôr Zboru sv. archanjela Michala. Diakonské dvere nie sú osadené krídlom.
Cárske dvojkrídlové dvere sú osadené šiestimi medailónmi (štyria evanjelisti a hore dva medailóny Zvestovania). Na osteniach sa nachádzajú ikony sv. Bazila Veľkého a sv. Gregora Naziánskeho. Priestor na osadenie ikonostasu je užší ako samotný ikonostas a preto sú prvé a posledné dvojice ikon zošikmené.
Druhý rad sviatkov je predelený ikonou Poslednej večere. Tretí apoštolský rad je tvorený ikonami apoštolov, kde uprostred radu je ústredná ikona Krista.
Veľmi hodnotný je v tomto chráme aj žertveník s ikonou Snímania Krista pochádzajúci z 18. stor. a liturgické knihy zo 17. stor.
Ikonostas v Chráme svätého Michala Archanjela.
Zvonica
V areáli kostola sa nachádza drevená zvonička, ktorá však nie je autentická - pristavená bola až v roku 1956. Drevená zvonica pri chráme nie je pôvodná, bola postavená v roku 1956. Je stĺpovej konštrukcie. Sú v nej zavesené tri zvony pochádzajúce zo zvonice vo veži.
Zvonica v Ruskom Potoku.
Ďalšie drevené kostoly na Slovensku
Slovensko sa môže pochváliť mnohými ďalšími drevenými kostolmi, ktoré sú svedectvom zručnosti a umeleckého cítenia našich predkov. Niektoré z nich sú dokonca zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Medzi najznámejšie patria:
- Hervartov
- Tvrdošín
- Kežmarok
- Hronsek
- Leštiny
- Bodružal
- Ruská Bystrá
- Ladomirová
Tieto kostoly sú nielen náboženskými stavbami, ale aj cennými kultúrnymi pamiatkami, ktoré si zaslúžia našu pozornosť a ochranu.
Prehľad vybraných drevených kostolov na Slovensku:
| Kostol | Obec | Rok postavenia | Zasvätenie |
|---|---|---|---|
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Koniec 15. storočia | Sv. František z Assisi |
| Kostol Všetkých svätých | Tvrdošín | Druhá polovica 15. storočia | Všetci svätí |
| Evanjelický artikulárny kostol | Kežmarok | 1717 | - |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ruský Potok | 1740 | Sv. Michal Archanjel |
ZEMPLÍN - K veľmi zaujímavým a atraktívnym architektonickým pamiatkam Zemplína patria gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostolíky, majstrovské diela prevažne anonymných ľudových tvorcov. Stoja na návršiach alebo pri potokoch a tvoria malebnú dominantu obcí. Vznikli prevažne v 18. storočí a z tohto obdobia je aj ich interiér, v ktorom sú pozoruhodné dekoratívne nástenné a stropné maľby oltáre, lavice, obrazy drevené liturgické náčinie a knihy.
Medzi ďalšie významné drevené chrámy patria: Jalová (1831), Hrabová Roztoka (pravoslávny kostol sv. Bazila Veľkého), Inovce (pravoslávny drevený zrubový kostol sv. Michala archanjela z roku 1836), Kalná Roztoka (pravoslávny drevený kostol sv. Bazila z konca 18. stor.), Krásny Brod (pravoslávny drevený kostolík z konca 19. storočia), Ruská Bystrá (pravoslávny drevený barokový kostol sv. Mikuláša z roku 1730), Strihovce (drevený barokovo-klasicistický kostol z 18. storočia), Šmigovec (drevený kostol z 19. stor.), Topoľa (drevený zrubový barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1780), Uličské Krivé (drevený barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1718), Nová Sedlica (gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1754), Vyšný Hrabovec (drevený kostol so samostatnou zvonicou).
Na Slovensku sa celkovo zachovalo okolo šesťdesiat drevených sakrálnych stavieb. Najpočetnejšie sú zastúpené drevené gréckokatolícke chrámy, tzv. cerkvi v oblastiach na severovýchode Slovenska. Medzi najstaršie sakrálne stavby patria gotické rímskokatolícke kostoly a za najoriginálnejšie je možné považovať evanjelické artikulárne kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža.
Unikátnosť Drevených Kostolov spočíva v technológii výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov, v ktorých sa štýlovo prelínali prvky západnej, najmä rímskej a východnej byzantskej kultúry.
Súčasťou ich areálov sú aj neveľké cintoríny s jednoduchými drevenými, pieskovcovými a liatinovými krížmi. Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých prípadoch vhodne dopĺňa drevená zvonica.
Medzi rímskokatolícke drevené kostoly patria Trnové (1500), Rudno (premiestnený do Múzea slovenskej dediny v Martine), Tvrdošín (15. storočie) a Zábrež (1647, prenesený do Múzea oravskej dediny v Zuberci). Jediný rímskokatolícky kostolík zo súboru národných kultúrnych pamiatok sa nachádza v obci Hervartov v okrese Bardejov.
Evanjelické artikulárne chrámy vznikli podľa artikúl vydaných cisárom Leopoldom I. v roku 1681. Na ich stavbu sa mohlo používať iba drevo. Na Slovensku je 5 artikulárnych stavieb: Leštiny a Istebné (Orava), Kežmarok (Spiš), Hronsek (Horehronie) a Svätý Kríž - pôvodne zatopená Paludza (Liptov).
Najbohatšiu skupinu tvoria drevené chrámy východného obradu - gréckokatolícke (inde uvádzané aj ako východno-byzantské, pravoslávne, rusínske, rusínsko-ukrajinské, ukrajinské a pod.), postavené v 17. - 19. stor. Výnimku tvorí kostol v Tročanoch (koniec 15. stor. ) na Šariši. V roku 1968 bol vyhlásený súbor 27 drevených chrámov zo Šariša a Horného Zemplína za národnú kultúrnu pamiatku.
V okrese Snina je to 5 chrámov (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka , Hrabová Roztoka), v okrese Sobrance 2 chrámy (Inovce, Ruská Bystrá), v okrese Svidník 10 chrámov (Bodružal, Miroľa, Príkra, Šemetkovce, Korejovce, Hunkovce, Krajné Čierno, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomirová), v okrese Stropkov 1 chrám (Potoky) v okrese Prešov 1 chrám (Brežany), v okrese Bardejov 7 chrámov (Jedlinka, Kožany, Krivé, Tročany, Frička, Lukov-Venécia), v okrese Stará Ľubovňa 1 chrám (Hraničné).
Niekoľko drevených kostolíkov sa kvôli záchrane presťahovalo do skanzenov niektorých múzeí: V skanzene Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch sa nachádzajú 2 chrámy (Zboj, Mikulášová), v skanzene Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 1 chrám (Nová Polianka), v skanzene Vihorlatského múzea v Humennom 1 chrám (Nová Sedlica), v skanzene Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni 1 chrám (Matysová) a v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach 1 chrám (Kožuchovce).
Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú drevené kostoly Karpatského oblúka, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
Charakteristickým znakom drevených cerkví v tejto oblasti je ich trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží.
Najvýraznejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených chrámov je ikonostas (z gréckeho eikon - obraz, stasis - stavba, t.j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu), ktorý je výtvarným a funkčným jadrom sakrálneho objektu. Charakteristické je tu prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu.
Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu. Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Drevené kostoly (Slovensko) – video sprievodca cestovaním po svete
Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.” v 17. až 18. Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke.
Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali.
Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami. Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.