Počiatky vianočných darčekov
* Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí.* Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia v tomto období stretávali, aby oslávili zimný slnovrat.* V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva.* Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 24. decembra.Tradícia ozdobeného vianočného stromčeka v domácnostiach pochádza z nemecky hovoriacich krajín a zo šľachtického prostredia. „Vianočný stromček sa na našom území objavuje vo vidieckom prostredí až koncom 19. a začiatkom 20. storočia s čím súvisí aj tradícia obdarúvania,“ povedala etnologička a historička Katarína Nádaská.
Spočiatku boli darčeky skôr symbolické. Darčekom bol srdečný vinš, pieseň koledníkov či hra betlehemcov. Darčeky v hmotnej podobe sa začali dávať až koncom 18. a začiatkom 19. storočia a obdarúvali sa primárne deti.
Vianočné darčeky v minulosti
V minulosti boli Vianoce čo sa týka darčekov pre deti omnoho striedmejšie ako dnes. Deti na vidieku väčšinou dostali jeden, maximálne dva darčeky.„Hračky vyrábali šikovné ruky rodičov. Mamičky šili svojim dcérkam krásne bábiky, ktoré ušili zo starších látok a dokázali ich urobiť veľmi vkusné. Otcovia svojim synom z dreva vyrezávali koníka, medvedíka, ale aj hojdacieho koníka či voz,“ pokračuje Nádaská. Medzi darčekmi sa už v tejto dobe objavovalo aj oblečenie. „Boli to zvyčajne ručne vyrobené odevy ako vlnené šály, čiapky, pančuchy, dievčenské šatôčky, pre chlapcov to boli košele, nohavice, topánky.“
Rozdiely medzi mestom a vidiekom
Zatiaľ čo na vidieku sa chudobnejšie deti tešili aj z mála, v bohatších rodinách v mestách už bolo darčekov viac. Koncom 19. storočia v mestách žili obchodníci a remeselníci, preto mali aj viac peňazí ako roľníci či farmári.Vo veľkých mestách dokonca existovali už aj prvé hračkárstva. „Vo Viedni už koncom 19. storočia viedenské obchodné domy ponúkali katalógy, ktoré si ľudia pozerali doma a mohli si v pohodlí domova vybrať rôzne darčeky, dokonca aj hračky. V tom období sa už vyrábal detský nábytok, preto prišli do módy aj detské kuchynky. K tomu sa dali prikúpiť rôzne porcelánové servisy v miniatúrnom prevedení a malé dievčatká sa mohli hrať na varenie a servírovanie čaju,“ opísala prvé honosnejšie darčeky Nádaská. Podobne to bolo aj s hračkami pre chlapcov.
„Veľmi populárni boli cínoví vojačikovia. Dnes často rodičia nie sú radi, aby dieťa malo hračky, ktoré podporujú násilie, ale takéto hračky sa našli už dávno v minulosti. K tomu patrili aj rôzne gumypušky, pušky či drevné meče,“ doplnila.
Príchod kníh a športových potrieb
Rodičia si so zlepšujúcou ekonomikou a finančnou situáciou mohli postupne dovoliť aj iné darčeky. Začali sa objavovať aj knižky.„V polovici 20. storočia už každé dieťa dostávalo hračky primerané veku. Samozrejmosťou boli pre dievčatá zvyčajne bábiky, pre chlapcov autíčka či lietadlá. V tomto období si často deti našli zabalené v krásnom papieri aj prvé detské knižky,“ uviedla etnologička.
Aká by to bola zima bez poriadnej zábavy v snehu a typických zimných športov. Tomu sa postupne prispôsobovali aj prekvapenia pod vianočným stromčekom. „V 60. a 70. rokoch 20. storočia boli veľmi populárne športové potreby. Deti dostávali sánky, korčule, lyže a to bola veľká sláva,“ hovorí Nádaská.
Oblečenie ako súčasť darčekov
Staršie deti si už popri hračkách našli aj nové oblečenie. „Súčasťou darčekov boli aj svetríky, nohavice, topánky, čiapky, šále či rukavice. Ale nie také bežné. Za socializmu sa nakupovalo v Tuzexe, to bol obchod, kde sa platilo špeciálnymi poukážkami Bonami a tu bolo dostať tovar zo západnej Európy. Tínedžerom sa rodičia aspoň na Vianoce snažili kúpiť niečo z Tuzexu. Vtedy im stačilo, keď dostali jeden vytúžený kúsok oblečenia. Pre dievčatá boli veľmi obľúbené napríklad aj spreje Impulse, alebo iná zahraničná kozmetika,“ spomenula odborníčka na minulosť.Vláčiky a autodráhy
Tak ako dnes, aj v minulosti chlapci milovali vláčiky. „Dali sa kúpiť už koncom 19. storočia a mnohé firmy odvtedy až dodnes vyrábajú vláčiky a koľajnice. Táto hračka bola úžasná v tom, že sa stále dali dokupovať v obchode Modelár nové časti, koľajnice, rušne a ďalšie súpravy. Chlapci si väčšinou modelovali celé mestečká. To bola jedna z hračiek, ktorá bola aj veľmi osožná,“ vysvetlila Nádaská. Rovnaký úspech ako vláčiky mali samozrejme aj autodráhy.„Najskôr sa dali kúpiť iba v Tuzexe a potom až neskôr v hračkárske. Smola bola, že autodráhy vyrobené v Československu v 70. rokoch neboli až tak luxusne vypracované, ako autodráhy, ktoré sa dovážali zo zahraničia,“ uviedla. Pre chlapcov v 70. rokoch sa objavili aj veľmi obľúbené autíčka angličáky. Názov je jednoducho odvodený od toho, že sa vyrábali v Anglicku. „Boli veľmi kvalitné, mali kovové telo, boli takmer nerozbitné a boli presnou kópiou veľkého modelu auta, kde sa dali napríklad otvárať aj dvere. Toto bol sen každého chlapca,“ doplnila.
100 rokov hračiek ★ Glam.com
Plastové bábiky i stavebnice
Na trh postupne prišli aj iné, ako len drevené, či látkové hračky.„Obdobie 70-80.rokov, v čase, kedy Nemecká demokratická republika bola úspešná v tvorbe umelých plastov, tak pre deti vyrábali hračky z plastu. Boli to prvé gumené hračky, autíčka, bábiky, kuchynky,“ povedala Nádaská. S tým súvisel aj príchod obľúbených gumených bábik a neskôr aj legendárnej bábiky Barbie, po ktorej mnohé dievčatká túžili.
Deti vždy obľubovali niečo stavať a vyrábať. Od 70. rokov sa na trhu začali objavovať prvé stavebnice, ktoré postupne získavali na popularite. „U nás to boli najskôr drevené kocky, s ktorými sa hrali rovnako dievčatá aj chlapci, pretože podporovali rozvoj zručností. Potom prišla špeciálna edícia hračiek, ktoré sa nazývali Igráče. To boli hračky, ktoré vznikli v Čechách v 80. rokoch 20. storočia a bola to séria postavičiek a autíčok, ktoré sa dali spájať do rôznych činností,“ spomína etnologička. Postupne socialistický trh s hračkami videl, čo je atraktívne na západe, tak sa ich snažil okopírovať, alebo urobiť niečo podobné.
„Merkur bola mimoriadne populárna československá stavebnica, ktorá sa predáva dodnes. Bola to stavebnica pre starších chlapcov od 8 rokov, lebo z tejto stavebnice sa dali stavať veľké žeriavy, sídliská, traktory, autá a komplikovanejšie veci.“
No a obrovský boom zaznamenala legendárna stavebnica Lego, ktorá je určené pre všetky vekové kategórie od najmenších detičiek, až po dospelákov.„Od začiatku išlo o to, aby sa dieťa učilo pracovať s tvarmi a spájať ich do komplikovanejších stavieb. Najskôr sa dalo kúpiť iba v Tuzexe a až v 90. rokoch aj v obchodných domoch, ako bol Prior,“ doplnila.
Príchod elektroniky
Postupne ku klasickým hračkám, oblečeniu či športovým potrebám pribudla aj elektronika. Tínedžeri túžili po kazetových magnetofónoch a slúchadlách. Neskôr si od Ježiška prosili diskmeny a moderné mp3 prehrávače.
Rovnaké hračky pre všetky deti
Keď deti dostali hračky, tak rovnaké ste našli aj u susedov, aj u detí na opačnej strane republiky. Hračky boli všade rovnaké. V mnohých rodinách ste našli napríklad legendárnu tatrovku, šlapacie autíčko, modrú stavebnicu Seva, či mončičáky. Môže za to aj fakt, že výber hračiek nebol až taký pestrý ako dnes.„Keď ste vošli do hračkárstva, tak ste tam našli určitý druh hračiek, preto to mali všetci. Ale keď ste chceli niečo špeciálnejšie, nové, lepšie, tak bolo treba vystáť si radu, alebo tam chodiť pravidelne a čakať, kým vyložia tovar. Preto bolo v domácnostiach, kde mali malé deti veľa rovnakých hračiek,“ vysvetlila situáciu Nádaská. Výnimkou nebolo ani rovnaké oblečenie či už u súrodencov a detí od susedov. Mnohí rodičia ale naozaj chceli niečo výnimočnejšie a snažili sa svojim drobcom splniť sen aspoň na Vianoce.
„Mamičky, ktoré boli prezieravé, tak nakupovali priebežne počas celého roka, podľa toho, čo kedy dostali. Aj počas socializmu sa dali kúpiť bábiky, ktoré boli veľké a vydávali zvuky. To bol ale luxusný tovar, ktorý bol na vtedajšie priemerné zárobky veľmi drahý. V Tuzexe tovar bol, ale kto si mohol dovoliť kupovať predražené Bony a ísť tam nakupovať? Ak mali rodičia viac detí a každému chceli kúpiť aspoň jeden darček, tak si to museli premyslieť,“ doplnila etnologička a historička Katarína Nádaská.
Koľko darčekov je tak akurát?
Zatiaľ čo v minulosti deti potešil jeden skromný darček, dnešné deti si pod stromčekom často nájdu kopu darčekov, ktoré si v tom momente ani neužijú. Každá rodina sa riadi iným pravidlom, koľko darčekov by malo byť ideálnym počtom. Veľmi obľúbeným medzi rodičmi je napr. pravidlo 4. Ide o to, že deťom kúpia na Vianoce iba štyri darčeky.Nie je to náročné na rozpočet a dieťa si nájde z každej oblasti niečo - niečo po čom túži a želá si to, niečo čo potrebuje napríklad do školy, niečo na oblečenie a niečo, čo si môže prečítať. Iné obľúbené pravidlo hlavne v kresťanských rodinách hovorí, že dieťa by malo dostať 3 darčeky, rovnako ako dostal po narodení Ježiško od Troch kráľov. Ďalší rodičia hovoria, že na Vianoce sa nemá dieťa nijak obmedzovať a má dostať toľko darčekov, koľko si želá a na koľko rodičia finančne majú. Je to teda na rozhodnutí každej rodiny.Listy Ježiškovi
Keď sa blížia Vianoce, nie je nič čarovnejšie, než detské očakávania a túžby, ktoré sa skrývajú v listoch Ježiškovi. Tento krásny zvyk, ktorý má svoje korene v 19. storočí, si aj dnes udržiava svoje miesto v slovenských domácnostiach. Počas adventu sa k tomu pridáva aj čarovný moment, keď deti veria, že Ježiško si ich priania prečíta a splní.
Písanie listov Ježiškovi je milá tradícia, ktorá má svoje korene už v 19. storočí v Anglicku, keď deti po prvýkrát začali vyjadrovať svoje vianočné priania na papieri. Tento zvyk sa postupne rozšíril do celého sveta, vrátane Slovenska, kde sa deti často zverovali so svojimi túžbami nielen písomne, ale aj pomocou kresieb.
Listy Ježiškovi od minulosti až dodnes odrážajú nielen detskú fantáziu, ale aj zmenu v spoločenských a materiálnych očakávaniach. Zatiaľ čo kedysi dominovali skromné želania ako perníkové bábiky či drevené koníky, dnešné deti majú náročnejšie požiadavky.
Prvý list Ježiškovi
Prvý list Ježiškovi bol napísaný už pred 130. rokmi. „Je možné, že to bolo aj skôr, ale máme dokladovanie na základe archívnych nálezov, že to bolo už v 19. storočí. Prvý list bol napísaný v roku 1895 a bolo to v Anglicku, kde dievčatko napísalo list Ježiškovi. Pod stromček si želalo farbičky a výkresy a naozaj sa jej to aj splnilo. Dá sa povedať, že v druhej polovici 19. storočia sa už listy Ježiškovi písali vo veľkom, najmä v Anglicku a odtiaľ sa tá tradícia potom rozšírila do Francúzska, do Nemecka a postupne do celého sveta,“ vysvetlila historička a etnologička Katarína Nádaská.
Samozrejme, to magické čaro, kedy aj naše slovenské deti písali prvé listy Ježiškovi, siaha do dávnej minulosti. „Neboli to vždy len písané listy, lebo deti, ktoré ešte nevedeli písať, mu posielali kresby. Oni nakreslili ten darček, ktorý by chceli, k tomu nakreslili vianočný stromček a nakreslili dokonca aj Ježiška, ako si ho predstavujú, aj to, ako im nosí ten darček,“ prezradila úprimne.
Miesto pre list
V rodinách malo písanie listov veľmi milú a zároveň magickú silu, na ktorú samozrejme všetci najmenší členovia verili. „Deti mali list vždy napísať podvečer a večer ho nechávali tam, kde bol krb alebo vo vidieckom prostredí na to bolo miesto pri veľkej peci - prípecok. Niektorí rodičia zase určili miesto na lište na okne alebo na stole,“ vysvetlila.
No a ráno bolo kúzlo dokonalé. „Mnoho detí ten list pekne vystavilo do okna, alebo na pec a ráno sa bežali rovno z postele pozrieť a list tam nebol. Tak rodičia povedali, že pre list si v noci prišiel Ježiško a zobral si ho, a keď si bol dobrý, tak to, čo si napísal aj dostaneš, ale ak si nebol dobrý, musíš počkať rok. Bolo to vždy také napätie, že ako to dopadne,“ povedala s úsmevom Nádaská.
Na napísané listy vždy netrpezlivo čakali zvedaví rodičia, ktorí sa tak jednoduchou formou dozvedeli, z čoho by sa ich ratolestiam rozžiarili očká. Listy sa dostali do rúk rodičom a tí potom vedeli, po čom túžia a čo im Ježiško pod stromček má priniesť.
Listy Ježiškovi poštou
Zhruba 25 rokov na Slovensku existuje možnosť posielať listy Ježiškovi aj poštou. Vznikla tak milá tradícia, kedy deti nenechávajú list už len doma, ale reálne ho pošlú a dokonca im príde aj odpoveď. „História posielania listov Ježiškovi poštou sa začala písať až po roku 1989 a do dnešného dňa v Rajeckej Lesnej je táto špeciálna schránka listov pre Ježiška a zamestnanci pošty odpovedajú na tieto listy, ktoré k nám chodia z celého sveta. No a myslím si, že po tom roku 89 už takmer každé dieťa napísalo list Ježiškovi,“ povedala.
Podľa informácií Slovenskej pošty v roku 2023 v rámci jubilejného 25. ročníka Vianočnej pošty napísalo list Ježiškovi 119 017 detí zo 42 krajín sveta. Najviac, 114 388 listov prišlo od detí zo Slovenska, z toho 180 bolo od nevidiacich detí. Zo zahraničia prišlo 4 629 pozdravov, pričom dominovali listy z Taiwanu (3 433), Českej republiky (286), Nemecka (78), Veľkej Británie (78) a Ruska (70).
Skromné priania
Priania detí v listoch pred mnohými rokmi boli veľmi jednoznačné a samozrejme aj veľmi skromné. „Každé dievčatko túžilo po bábike a každý chlapec túžil po nejakej hračke, napríklad po koníkovi. Úplne im to stačilo. Nemusela to byť ani nejaká veľká kupovaná bábika. Stačila bábika z perníka, lebo kedysi, ešte začiatkom 20. storočia boli veľmi obľúbenými darčekmi pod vianočným stromčekom perníky, ktoré sa vyrábali doma, boli úžasne prepracované aj priamo v podobe akoby takej bábiky. Samozrejme vpredu bol vždy nalepený krásny obrázok bábiky, prípadne chlapec dostával koníka alebo nejakého zajačika, srdiečko a podobne. Čiže to bolo mimoriadne populárne a rozšírené na území Slovenska a boli to veci, ktoré boli dostupné aj pre tých chudobnejších rodičov,“ povedala odborníčka s tým, že takéto darčeky sa dali aj kúpiť na vianočných jarmokoch.
Postupom rokov sa menili aj požiadavky detí, ale stále im stačil jeden vysnívaný darček. „Samozrejme, že tá túžba detí napríklad v 30. rokoch 20. storočia bola zase trošku iná. Boli to napríklad športové potreby. Jeden z takých exkluzívnych darčekov boli sánky alebo lyže. Lebo deti si jednoduché sánky aj lyže vyrábali doma, ale tí starší chlapci, ktorí chceli športovať, si priali už skutočné sánky a lyže,“ vysvetlila.
Potom si deti samozrejme želali nejakú dobrú rozprávkovú knihu alebo hračku.„Veľmi populárna bola lopta, pretože kožená futbalová lopta bola dosť drahá. Ale napriek tomu ju samozrejme dostávali. Rovnako tak obľúbeným darčekom boli aj medvedíky. Vyrábali sa nie celkom z plyšu, ako to poznáme dnes, ale trošku inou technológiou. Ale medvedík aj vydával zvuky ako medveď. Rovnako tak aj bábiky sa dali kúpiť v rôznych cenových variantoch a kvalitách. Samozrejme od porcelánových, veľmi vzácnych, až po tzv. handrové bábiky, ktoré boli veľmi pekne vypracované a podľa takýchto vzorov potom aj ostatné mamičky šili svojim dcéram po nociach takéto bábiky, ktoré ešte krásne ozdobili,“ prezradila historička.
V minulosti bolo zvykom, že deti skutočne dostali od Ježiška iba jeden darček, úprimne sa z neho tešili, boli spokojné a vďačné. Stačí pár, ktoré budú spĺňať svoj účel. Vianoce predsa nie sú len o darčekoch, na to v obchode nezabúdajte. Teraz je ten správny čas učiť deti skromnosti a aj keď budú písať list Ježiškovi, mali by ste ich usmerniť a trochu krotiť. Určite im ale nevnucujte svoju predstavu o ideálnom darčeku a počúvajte ich názor, pretože presne po tých hračkách túžia a ak ich neodstanú, tak môžu byť sklamané.