Sabinov, mesto ležiace v údolí rieky Torysa na úpätí pohoria Bachurňa, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, kedy bol už značne rozvinutou kráľovskou obcou. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spišské práva. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo ďalšie privilégiá.
Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove, ktorý bol postavený koncom 13. a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu, je najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou mesta. Farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa je skutočným klenotom Sabinova a ústrednou dominantou historického jadra mesta. Tento majestátny neskorogotický kostol s renesančne upravenou vežou je svedectvom bohatej histórie a umeleckého majstrovstva našich predkov.
Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove
Historický Vývoj Mesta a Vznik Kostola
Obyvatelia Sabinova sa pôvodne zaoberali prevažne roľníctvom, neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Od udelenia spišských práv sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1472 kráľ Matej rozšíril dovtedajšie výsady Sabinova a zároveň mestu prikázal vybudovať si hradby. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentapolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.
Od doby postavenia hradieb sa mesto rozvíjalo a výstavba rástla predovšetkým vo vnútri. V priebehu 14. a 15. storočia si sabinovskí mešťania vybudovali domy po dvoch stranách šošovkovitého námestia. Dva rady domov boli rozdelené do štvrtí tvoriac jadro a súčasne aj najdôležitejšiu časť mesta. Okrem kostola Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa postaveného už na začiatku 14. storočia a mladšieho kostola Nanebovzatia Panny Márie už aj pôvodne drevené meštianske domy boli prestavané na kamenné, väčšinou už v renesančnom slohu. Z najstarších gotických domov sa zachovali iba fragmenty v podobe častí základových a obvodových múrov a kamenných detailov. V priebehu ďalších storočí boli meštianske domy upravované, nadstavované a prestavované v barokovom a klasicistickom slohu. Tieto domy predstavovali polyfunkčné meštianske domy, v ktorých okrem bývania fungoval aj obchod a remeslá.
Významné udalosti v histórii kostola
- Koncom 13. a začiatkom 14. storočia: Postavenie kostola v gotickom slohu.
- 1461: Pôvodný kostol úplne vyhorel, pričom požiar roztavil aj zvony.
- 1484 - 1518: Kostol bol prestavaný.
- 1537: Úprava veže kostola.
- 1863: Požiar poškodil kostol, následná rekonštrukcia.
Architektúra a výzdoba kostola
Kostol sv. Veža farského Rímsko-katolíckeho kostola je neprehliadnuteľnou dominantou námestia. Kostol bol postavený v ranogotickom slohu začiatkom 14. storočia a jeho najcennejším prvkom je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v Národnom múzeu v Budapešti. Posledné väčšie úpravy kostola sa uskutočnili v rokoch 1938-1939 a v 70. rokoch prebehla rekonštrukcia hlavného oltára.
Kostol sv. Veža kostola bola upravovaná v roku 1537 a dosahovala výšku dvoch tretín. Pôvodne sa v nej nachádzali zvony, ktoré boli neskôr premiestnené do novej zvonice. Kostol sv. Po požiari v roku 1461 bol znovu budovaný v duchu neskoršej gotiky a renesancie za účasti staviteľa Jána z Prešova. Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami.
Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami. Vnútorná výzdoba kostola je zmesou gotických, renesančných a barokových prvkov. Najcennejšie sú oltáre pochádzajúce z dielní majstra Pavla z Levoče a Majstra ANS, ktoré patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku.
Výzdobu kostola reprezentujú oltáre, ktoré patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Sabinov sa preslávil dvakrát. Po prvýkrát, keď tu pracovala dielňa vedená, pravdepodobne, Majstrom ANS na hlavnom oltári pre farský kostol. Po druhýkrát to bolo v záverečnom období neskorej gotiky, kedy vznikol oltár Zvestovania a oltár sv. Anny.
Prehľad oltárov v kostole
| Oltár | Popis | Pôvod |
|---|---|---|
| Hlavný oltár | Skriňový oltár s Madonou, Jánom Krstiteľom a sv. Petrom. | Dielňa Majstra ANS |
| Oltár Cirkevných otcov | Plastiky sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Ambróza. | Okolo roku 1520 |
| Oltár Zvestovania | Súsošie Zvestovania Panny Márie. | Majster sabinovského Zvestovania (člen dielne Majstra Pavla z Levoče) |
| Oltár sv. Stanislava a Štefana | Tabuľová maľba oboch svätcov. | Začiatok 16. storočia |
Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.
Kultúrny Život v Sabinove
Kultúrnu činnosť v meste zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Sabinove. V budove MsKS je kino, knižnica a pracujú tu dychová hudba Sabinka, folklórny súbor Sabinovčan a Sabiník. Mesto je každoročne dejiskom festivalu katolíckych speváckych zborov a skupín „Aleluja“ a festivalu rockových skupín ako aj regionálnej prehliadky dedinských folklórnych skupín „Krása živou“. K tradičným podujatiam patrí sabinovský jarmok.
Súbor všetkých historických, architektonických, umeleckých a vôbec kultúrnych hodnôt mesta viedol k tomu, že historické jadro mesta bolo Okresným úradom v Prešove Vyhláškou č. 2/93 z 20. mája 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu.