Obec Vysoká prešla v priebehu 20. storočia mnohými zmenami a udalosťami, ktoré ovplyvnili život jej obyvateľov. Od obdobia druhej svetovej vojny, cez povojnovú obnovu, až po budovanie modernej infraštruktúry, obec zaznamenala významné míľniky. Tento článok sa zameriava na obdobie rokov 1941 až 1951, s dôrazom na rekonštrukciu kostola sv. Alžbety a budovanie vodovodu.
Obdobie Druhej Svetovej Vojny (1941-1945)
Rok 1941: Prebiehala 2. svetová vojna a po napadnutí ZSSR bolo do Slovenskej armády povolaných asi 10 ročníkov.
Rok 1942: V tomto roku je zaznamenaná aj prvá obeť z obce Vysoká, bol ňou Ondrej Sedlák. Ľudia veľmi trpeli na hlad. Bol veľký nedostatok potravín, ľudia nemohli dorobiť ani chlieb. Kvôli nedostatku potravín chodili nakupovať do okolia Prešova a Michaloviec. Zemiaky, ktoré nakúpili z okolia Michaloviec si ponechali pre sadbu na budúci rok. Od tej doby sa tieto zemiaky v celom okolí volali „michaľanky“. Ak sa nejaké zbožie urodilo, tak ho rýchlo sušili a mleli na kamenných mlynoch, aby utíšili hlad hlavne detí.
Vojna sa odzrkadlila aj na výchove v škole. Ondrej Šubiak - riaditeľ školy bol veľmi prísny a viedol aj tvrdý výcvik brannej výchovy na škole. Spolu s ním učila pani Kraviarská.
Rok 1943: V tomto roku sa spomínajú dve významné udalosti v obci. Prvou bola výmena riaditeľa školy Ondreja Šubiaka, ktorého nahradil nový riaditeľ Ondrej Mráz. Druhou udalosťou bola výmena starostu obce. Za pomoci Hlinkovej ľudovej strany bol za starostu (richtára) zvolený Ondrej Hurajt Gurtek.
Rok 1944: V roku 1944 musel narukovať aj učiteľ Ondrej Mráz počas Slovenského národného povstania. Po jeho odchode na miesto učiteľa nastúpil Ján Lazorik. Partizáni chodili do obce Vysoká od Renčišova. Richtár Ondrej Hurajt Gurtek zbieral po obci pre nich hlavne jedlo. Navštevovali aj krčmu u Hurajta a sústavne boli hľadaní nemeckými hliadkami. Partizáni sa dlho vedeli ubrániť a počas svojej činnosti aj prepadávali nemecké hliadky.
Rok 1945: Boli nariadené výkopy pre nemeckú armádu. Týchto výkopov sa museli zúčastni všetci vo veku od 18 do 60 rokov. Kopanie výkopov bolo od Blažova k Vysokej. V januári bol prechod frontu. V obci Vysoká sa skrývali ľudia od Sabinova a Prešova pre polohu obce, ktorá ležala mimo hlavného smeru. Do obce bol evakuovaný veľkostatok z Michaľan a Župčan. Dvaja bratia mali 20 záprahov koní a veľký rôzny hospodársky majetok, ktorý si takto chceli ochrániť pred spustošením nemeckých alebo ruských vojakov. Nemci ustupovali smerom na Spišské Podhradie a Poprad. Muži sa museli skrývať pred plnením rozkazov nemeckej armády, ktorej ústup bol takmer bez boja v okolí obce Vysoká.
Nemecká delostrelecká batéria mala pozorovateľňu na Homolke. Túto batériu sa podarilo zrušiť guľometnou paľbou ruského lietadla vo večerných hodinách dňa 21.1.1945. Nemcom sa pri ďalšom ústupe podarilo zničiť železobetónový most v Toryse. Prechod sovietskych vojsk cez obec Vysoká je zapísaný ako prechod ruskej hliadky v počte dvoch vojakov. Po príchode do dediny ich miestni ľudia nakŕmili a opili, a potom ich nasmerovali na Hambork. V tomto období sa ukázala výhodná poloha obce od hlavného ťahu Sabinov - Lipany - Spišské Podhradie.
Povojnové Obdobie (1945-1951)
Po vojne bol za starostu opäť zvolený Ondrej Hurajt Gurtek a 9 poslancov obce. 31.1.1945 bola v obci založená aj Ľudová milícia. MNV vydal osvedčenia pre učiteľa Jána Lazorika, učiteľku Vasilikovú a obecnému obchodníkovi Jánovi Hurajtovi. Bolo vydané nariadenie Červenej armády a Vlády republiky o mobilizácií 10 ročníkov, ktorí sa presunuli do Popradu peším presunom. Okresný národný výbor v Sabinove nariadil „Foršpan“ do Noweho Targu v Poľsku, z obce muselo odísť 12 záprahov s volmi a vozmi.
26.4.1945 na vlastnú žiadosť odstupuje z postu starostu Ondrej Hurajt Gurtek. Oslavy boli primerané dobe a ich hlavnou časťou boli modlitby a zvonenie zvonov. Urodilo sa veľmi málo zbožia, ale bola veľká úroda ovocia, čo mnohí využili aby pálili pálenku na spôsob ruských vojakov takzvanú samohonku priamo na peci. V máji sa konali voľby do Národného výboru, ktoré boli jednoduché a pokojné. V obci stále fungovala len jediná strana DSS (Demokratická strana Slovenska).
Občania chodili len po kamencoch, ktoré po daždi boli odplavené, v zime zasa zamrzli, čo bránilo povozom v doprave materiálu do obce. Až do konfiškácie majetku veľkostatkára Brezovického z Hamborka ľudia nemohli chodiť po jeho roli, ak niekto bol prichytený čakal ho trest, takže ľudia sa radšej trápili po kamencoch. Až v tomto roku bola cesta odovzdaná obci a jej občanom. No sami si museli vybudovať drevený most pod záhradami a každý musel dovieť povoz so 4 m3 aby mohli cestu vyštrkovať a vysypať od potoka poza Vaňbarku až cez roľu ku obci.
Rok 1947: V tomto roku sa opakuje sucho z predošlého ťažkého roka 1946. Dobytok sa nemá ani kde pásť, úrody je málo a vodu si musia ľudia nosiť od kapličky. Začína sa s prípravou výstavby vodovodu pre obec. 1.9.1947 sa začal stavať vodovod susedmi Michalom Bujňákom, Ondrejom Novákom, Michalom Bajusom, Jánom Bačom a Valentom Novákom. Ich zámerom bolo previesť vodu z farskej lúky kde bola voda stále, aj v období najväčšieho sucha. Najväčšie problémy mali so zháňaním materiálu v období po vojne, no nakoniec sa im to podarilo a tak bol v obci prvý vodovod.
Rok 1948: Napriek iným udalostiam, bola najväčšou udalosťou stavba druhého vodovodu. Tento vodovod mal stiahnuť vodu do obce z miesta, ktoré ľudia volali Kertišňa. Spoločníkmi boli Pavel Bajus, Juraj Filičko, Vendel Filičko, Valér Filičko, Juraj Štelbaský, Ondrej Hurajt Kovaľ, Michal Mačuga. Všetci tvrdo pracovali celú zimu a jar bol druhý vodovod v obci spustený.
Február 1948 - voľby, ktoré znova poukázali na jednotu medzi občanmi Vysokej. Do volieb boli predložené dve kandidátky. Jedná za Národný front druhá prázdna. Obec ako skoro jednotná a až 99% volilo prázdnu kandidátku. To sa samozrejme nepáčilo ONV v Sabinove a preto určil komisára pre obec Vysoká a to Valenta Filička miestneho občana. Na pomoc mu bol vytvorený aj takzvaný Akčný výbor, ktorý zastupoval Ján Šefčík. Predseda MNV bol suspendovaný v júni 1948.
Rekonštrukcia Kostola Sv. Alžbety
V roku 1948 sa začala aj veľká rekonštrukcia kostola sv. Alžbety. Kompletne bol zrútený vrch kostola. Ďalej sa zbúral múr od školy, až po základy. Jedine čo zostalo neporušené bol svätinec. Práce boli vedené murárskym majstrom Chudým z Torysy. Lešenie ku kostolu postavil tesársky majster Garandžovský. V rámci tejto opravy bol celý kostol zdvihnutý o 130 cm, vybudoval sa nový chóruš, kostol sa na južnú stranu rozšíril o 60 cm. Bol zakúpený nový baldachim zo Spišského Podhradia. Urobila sa oprava oltárov, orgána, malieb a do kostola boli dodané nové lavice. Strechu kostola opravoval tesársky majster Garandžovský za pomoci miestnych tesárov Valentom Novákom, Michalom Bujňákom, Štefanom a Jánom Novákovcami a Jánom Hurajtom Chovancom. Celá táto oprava bola ukončená dňa 25.9.1948 a na druhý deň bol kostol slávnostne posvätiť pán biskup Jozef Čársky. Pána biskupa oslovil v.d.p. farár Ján Demetra. Celá táto udalosť bola výborne zorganizovaná. Hrala hudba z Ordzovian, vystúpenie mala školská mládež, učitelia. Slávnostný obed sa uskutočnil v slávnostne vyzdobenej škole.
Rok 1948 bol konečne pre obyvateľov úrodný a nezopakovali sa suchá z predošlých dvoch rokov.
Rok 1949: V tomto roku prevzal na seba cestu do Vysokej štát. Oblasť znova postihla prírodná katastrofa. Premnožili sa myši, ktoré zničili podľa zdrojov až 50% úrody. Učiteľ Ján Lazorik robí v obci osvetu na pestovanie ovocných stromov, ktorá v prvom momente je úplne nezaujímavou vecou pre mnohých gazdov. No učiteľ je neoblomný a zakladá Ovocinársku škôlku v obci. Následne objednáva čerešne a zároveň prevedie ich sadenie. Čerešňa ako ovocný strom sa po prvýkrát objavuje aj v chotári Vysoká. December je mesiacom volieb v obci. Predsedom MNV sa stáva Ján Šefčík, pristač (ženích) u obchodníka Jána Hurajta. Je povestný hlavne prísnosťou, zodpovednosťou.
Rok 1950: 9.1.1950 bol podpísaný prvý kontigent pre roľníkov. Veľmi namáhavú prácu previedol notár Saxa pri uzatváraní zmlúv na celý rok. Spoločne s riaditeľom školy Jánom Lazorikom učila na škole aj Irena Mervová z Vyšného Slavkova. Začala sa rozširovať osvetová práca a niesla sa v duchu Socialistickej reformy dediny, Výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a Dni priateľstva so ZSSR. Po hospodárskej časti začal rok s následkami sucha roku 1949, rozmnožením myší a ostatných následkov. V marci je veľký rozruch okolo partizána Lysáka a notára Saxu. Sú zatknutí a vyšetrovaní Štátnou bezpečnosťou a základe obvinenia z protištátnej činnosti a odsúdení. V tomto mesiaci sú prenesené aj pôsobnosti brezovického notára na MNV v obci. Na funkciu tajomníka nastúpil Jozef Gmitro. Proti vôli občanov boli v časti chotára Dole vykopané jamy na ovocné stromy a s pomocou miestneho učiteľa a žiakov bolo zasadených asi 200 ovocných stromov.
Rok 1951: V tomto roku je veľmi mierna zima, do januára sú len dažde. To sa ihneď využilo na výkop ďalších jám na slivkový podrast a jeho výsadbou v Dole. Na konci januára však napadne veľa snehu a nový sad nestihli oplotiť a ani jednotlivé stromčeky ohradiť. Tak to boli stromčeky vystavené nájazdom poľných zajacov a mnoho z nich poškodili. Tento rok bol ale veľmi úrodný na ovocie. Zber ovocia aby sa urýchlil tak sa robil obíjaním drevenými drukmi.