Mestečko Hurbanovo, do roku 1948 známe ako Ógyalla (Stará Ďala), sa nachádza v najteplejšej časti Podunajskej nížiny, v povodí rieky Žitavy, len 20 km od hraníc s Maďarskou republikou. Kedysi bolo okresným mestom, dnes patrí pod okres Komárno. V centre tohto mesta sa nachádza významná sakrálna pamiatka - Kostol svätého Ladislava.
História Hurbanova
Územie dnešného Hurbanova má bohatú históriu. Archeologické nálezy dokazujú nepretržité osídlenie lokality už od neolitu. Nálezy z doby rímskej zase nasvedčujú, že územie patrilo do Rímom chráneného okrajového územia za Limesom. Stredom mesta, smerom na Bohatú a Jasovú, prechádzala v stredoveku dôležitá cesta k banským mestám.
Prvá známa písomná zmienka o obci pochádza z roku 1312. V listine z roku 1357 sa spomína ako possessio Gylla. V listine kráľa Alberta z 22. februára 1438 sa spomína pán Ladislav Gyallai z Gyalli. V listine z roku 1457, vydanej Ladislavom V., ktorý sa narodil v Komárne, sa obec Gyalla potvrdzuje ako majetok Gyallaiovcov, dedičov po nebohom Ladislavovi Gyallaim.
História mesta sa nedá oddeliť od histórie počas tureckých vojen zaniknuvších obcí Aba a Konkoly. Počiatky týchto obcí sú navzájom späté tak, ako prelínajúce sa rodinné zväzky ich zemepánov Konkolyiovcov, Abovcov a Possárovcov. Spomenuté obce Turci úplne spustošili, Hurbanovo snáď vďaka svojej polohe pri dôležitej ceste bolo opäť dosídlené.
Vzhľadom na svoju polohu, v období tureckých nepokojov bola Gyalla ľahkou korisťou pre útočníkov a stala sa súčasťou ostrihomského sandžaku. Spoločne s Hurbanovom boli vtedy spustošené aj obce Aba a Konkoly, patriace pôvodne zemanským rodinám Abovcov, Konkolyovcov a Possárovcov. Len Hurbanovo však bolo neskôr, najmä vďaka ceste, ktorá cezeň viedla, opäť osídlené.
V roku 1570 sa obec uvádza ako úplne vyľudnená, čo bol dôsledok tureckých násilností. To preto, lebo svojou polohou tvorila určitú nárazovú zónu, ktorá odolávala tureckému náporu, medzi obsadenými Novými Zámkami a Komárnom. Ďalším dôvodom vyľudnenia bolo platenie daní do dvoch táborov - kráľovi i Turkom.
Obec bola postupne osídlená až po 150 rokoch, keď Turci nadobro opustili krajinu, obyvateľstvom z Nitrianskej a Trenčianskej stolice. Potom bola obnovená aj činnosť rímskokatolíckej farnosti.
V 18. storočí, koncom 18. storočia, sa v Hurbanove usadili aj Židia. V 19. a 20. storočí bola synagóga zbúraná počas svetovej vojny. V 18. aj v 19. storočí obyvateľstvo sužovali morové a cholerové epidémie, povodne a zemetrasenia. V roku 1763 zemetrasenie poškodilo mnohé domy vrátane kostolov.
V rokoch 1938 - 1945 sa zmenili naše južné hranice. V dôsledku Viedenskej arbitráže sa Hurbanovo stalo súčasťou Maďarska. I na jeho území platili protižidovské Norimberské zákony.
🎥 NAŽIVO: Zádušná sv. liturgia za zosnulého vladyku Ladislava Hučka z Katedrály v Prešove
Predvoj sovietskych vojsk prišiel do Hurbanova 26. marca 1945. Hurbanovo bolo oslobodené 30. marca 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu Malinovského. Počas bojov bola poškodená budova pošty a Sümeghov kaštieľ, v ktorom mali uskladnené pohonné hmoty.
Vývoj mesta v 20. storočí
V druhej polovici 20. storočia sa mesto rozvíjalo, rástol priemysel i počet obyvateľov. Najviac významných budov bolo postavených v 70. a 80. rokoch, napr. pitná voda a kanalizácia a i. Priemysel sa rozvíjal veľmi pomaly, okrem pestovania tabaku.
Secesný rímskokatolícky kostol sv. Ladislava
Kostol sv. Ladislava v Hurbanove patrí k dominantným stavbám mesta. Jeho vznik je datovaný do prvej tretiny 20. storočia. V roku 1911 vznikol v meste požiar a kostol spolu s budovou fary vyhoreli. Na mieste, kde v minulosti stál starý barokový sakrálny objekt, bol v rokoch 1912-1913 nanovo postavený kostol v secesnom štýle.
Secesný rímskokatolícky kostol sv. Ladislava z rokov 1912 - 1913 pripomína sedmohradský sikulský stavebný sloh, s využitím ľudových architektonických prvkov, najmä na drevených častiach stavby. Bol postavený na mieste požiarom zničeného barokového kostola z roku 1718.
Pri návšteve farského jednoloďového kostola si môžete všimnúť jadro inšpirované sedmohradskou gotickou architektúrou. Pôdorys kostola tvorí oktogón so štyrmi ramenami. Predstavte si tvar kríža, z ktorého jedno rameno je predĺžené. Uchváti Vás aj vnútorný priestor chrámu. Môžete si v ňom všimnúť kontrast bielych obvodových múrov s tmavým farebným tónom kupoly. Chóry sú oddelené dreveným vyrezávaným zábradlím s ľudovými maďarskými a sedmohradskými motívmi. Tieto isté motívy sú aj na kazateľnici. Obdivovať môžete aj obraz Brnenskej Madony alebo zreštaurované obrazy a krásny oltár.
Autorom tejto monumentálnej stavby je uznávaný maďarský architekt István Medgyaszay. Preslávil sa hlavne používaním nového materiálu na území Uhorska, ktorým bol železobetón. Veža kostola sa týči do výšky 48 m a s kostolom je prepojená drevenou markízou. Na jej fasáde nájdete terčík s hodinami.
Pôdorys kostola tvorí oktogón so štyrmi ramenami, gréckeho kríža s veľkým polygónom (mnohouholníkom) v krížení. Hlavný oltár s obrazom sv. Ladislava pochádza z polovice 19. storočia. Najstaršími dielami v ňom sú obrazy Kalvárie a sv. Jána Evanjelistu, zachránené zo starého kostola a pochádzajú z 18. storočia. Z druhej pol. 18. storočia pochádza aj súsošie Jána Nepomuckého zo 17. storočia a zvonica z 1. polovice 19. storočia.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Hurbanove
Okrem Kostola sv. Ladislava sa v Hurbanove nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:
- Kostol sv. Anny v Bohatej, postavený v roku 1739.
- Neorománsky reformovaný kostol z roku 1912.
Kostol sv. Anny má klenbou nad hlavným oltárom. Z druhej polovice 18. storočia pochádza hlavný oltár s obrazom sv. Anny a plastikami svätcov, bočný oltár sv. Márie Magdalény so sochami sv. Floriána a Jána Nepomuckého, bočný oltár so sv. Jozefom.
Významné osobnosti Hurbanova
Hurbanovo sa môže pochváliť aj niekoľkými významnými osobnosťami, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili:
- Ján Sluha (nar. 1723) - misionár a vedec.
- Mikuláš Konkoly-Thege (1842-1916) - fyzik, astronóm a zakladateľ hvezdárne.
- Jozef Malovec (1933-1998) - hudobný skladateľ.
- Hana Hegerová (1931-2021) - speváčka.
Najvýznamnejšou osobnosťou Hurbanova je Dr. Mikuláš Konkoly - Thege, ktorý sa narodil v roku 1842. Bol to človek veľmi vzdelaný, ovládal viacero jazykov. Medzi významné osobnosti rodiny Ordódyových v 18. storočí patril Anton VI. Ordódy, hlavný notár a podžupan, v 19. storočí Gabriel VI. Ordódy.
Mikuláš Konkoly - Thege bol členom Akadémie vied a publikoval vyše 40 vedeckých a odborných prác. Za svoju prácu dostal mnohé uznania a vyznamenania. Po ňom boli nazvané aj dve planétky a to č. 1445- Konkolya a č. 1446- Betulae. Je v súčasnosti to najvyššie uznanie jeho celoživotného diela.