Obec Sedliská sa nachádza v malebnom údolí rieky Ondavy a jej história siaha až do praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z paleolitu (200 000 - 35 000 pred n. l.), ktoré boli objavené pri výskumoch.
Na úpätí hradného vrchu sa našli aj stopy po osídlení z mladšej doby kamennej, konkrétne z gávskej kultúry. Niektorí bádatelia pripisujú túto kultúru Kimerom, známym z gréckych písomných prameňov.
V 2. storočí pred n.l. prichádzajú na polohu cintorín Kelti - prvé etnikum, ktoré vieme bezpečne pomenovať historickým názvom, nie iba archeologicky stanoveným termínom. Po Keltoch v zemi zostali zlomky keramiky vytáčanej na hrnčiarskom kruhu, veľmi kvalitne vypracovanej a vypálenej, tiež zlomky keramiky s tuhou, ktorá slúžila na technické účely,možno aj na prevoz a úschovu soli.
V ďalšej histórii Sedlísk možno s istotou hovoriť až o osídlení slovanskom, teda osídlení našich priamych pokrvných predkov. Základ názvu Sedliská - "sedlo", "seděti" je západoslovenského charakteru a samotný názov Sedliská je vôbec staroslovanského pôvodu. To všetko svedčí o starobylom slovanskom osídlení a príslušnosti tejto oblasti prinajmenšom pod vplyv, ak nie do rámca Veľkej Moravy a potvrdzuje poznanie o spoločnom prazáklade slovenského národa.
Na konci 13., resp. začiatkom 14. storočia, zrejme pod vplyvom tatárskeho drancovania, tu bol postavený hrad. Predpokladá sa, že pôvodne toto územie patrilo kniežaťu Rastislavovi, bližších písomných správ z toho obdobia však niet. Samotný hrad mal pohnuté dejiny.
V roku 1527 ho vypálili vojská Jána Zápoľského. V roku 1703 sa hradu zmocnil František Rákoci II., ktorý ho dal znova opraviť a opevniť. V roku 1711 bol dobytý cisárskymi vojskami a ako stredisko odporu šľachty proti cisárovi v protihabsburských povstaniach úradne zdemolovaný.
Cirkevný Život v Sedliskách
Počtom veriacich je rímskokatolícka cirkev najpočetnejšou v obci a jej dejiny sú úzko späté s dejinami farnosti Vranov, ktorej Majerovce boli od nepamäti iba filiálkou bez kostola. Do roku 1946 chodili rímskokatolíci na bohoslužby do Vranova prevážne peši, krížom cez polia, na krsty a sobáše konským povozom. Kňazi prichádzali do obce iba zaopatrovať chorých a pochovávať.
Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 pri parcelácií Vladárovsko-Tomčianskych majetkov získali majerovskí katolíci oboch obradov časť záhrady s pánskou sýpkou, ktorú po vzájomnej dohode o spoločnom užívaní architektonicky prestavali na kostol so secesnými prvkami a po ukončení prestavby ho v roku 1946 zavätili Nanebovzatiu Panny Márie.
V roku 1946 bol osadený zvon vo veži kostola pochádzajúci z dielne Rudolfa Manouška (jeho priemer je 79 cm). Na drieku zvona je napísané "Ó, Mária, bez hriechu dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame". Na druhej strane zase zdobí zvon nápis: "Uliaty z darov rím a grégo - katolíkov v Majerovciach r.1946".
V roku 1990 z iniciatívy okresného dekana Františka Šandora začala výstavba nového chrámu. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. v Bratislave - Vajnoroch počas svojej návštevy Slovenska (22.4.1990). S výstavbou sa začalo v roku 1991. Posvätenie kostola 15.augusta 1993 - posvätil Msgr.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedliskách Nedeľa 14/12 10.30 hod. celý týždeň Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv.Kríža v Podčičve Nedeľa 14/12 09.30 hod.
Gréckokatolíci v Sedliskách
Druhou najpočetnejšou náboženskou komunitou v obci sú gréckokatolíci, ktorí i v tomto období patria pod správu fary v Sedliskách, patriacej najprv do mukačevskej a neskôr (po jej vzniku) do prešovskej diecézy. Od roku 1946 spoločne užívali kostol s rímskokatolíkmi až do výsviacky nového, pred ktorou došlo k ďalšej vzájomnej dohode o preložení zvona a rozdeleniu spoločného majetku, pričom starý kostol s časťou pozemku pripadol gréckokatolíkom.
Zo záznamov schematizmov prešovského biskupstva vieme o pôsobení gréckokatolíckych kňazov vo farnosti Sedliská od zriadenia Mukačevského biskupstva. Z biskupskej vizitácie v roku 1749 sa dozvedáme, že gréckokatolíci v Sedliskách majú na konci dediny priestrannú murovanú cerkov. Po vypuknutí požiaru v roku 1909 vyhorel. Zrejme opravený chrám na konci druhej svetovej vojny dňa 18. decembra 1944 vyhodili Nemci do vzduchu s rímskokatolíckym chrámom. Dnes sú už len malé pamiatky o tom, že tu niekedy stáli dva krásne katolícke chrámy.
V jeseni 1990 pristupujú k položeniu základov nového gréckokatolíckeho chrámu. 30. augusta 1992 znova prichádza otec biskup Mons. Milan Chautur, aby posvätil novovybudovaný gréckokatolícky chrám zasvätený sviatku Ochrany Presvätej Bohorodičky. Ústredný obraz chrámu, fresku Ochrany presvätej Bohorodičky vyhotovil akademický maliar Mikuláš Klimčák.
Do gréckokatolíckej farnosti prichádza dňa 15. júla 1995 Mgr. Rastislav Bruzda, ktorý pre tým rok pôsobil v Bačkove. Už v prvom roku pôsobenia boli realizačne započaté práce pri oplotení exteriérového priestoru chrámu a zrealizovaná výmena oplotenia farských priestorov.
Prehľad farárov pôsobiacich v tomto storočí:
- Od roku 1932 Alexej Kubek
- 1932-1965 Ján Džogan
- 1965-1968 Mikuláš Kello
- 1968-1982 Ján Liber
- 1982-1985 Ján Gamrát
- 1985-1990 Július Mati
- 1990-1994 František Takáč
- 1994-1996 Mgr. Rastislav Bruzda
- 1996 Mgr. Marek Belej
V Štátnom oblastnom archíve v Prešove sú uložené spoločné matriky (Gr.-kat. fárskeho úradu Sedliská) narodených 1801-1899, sobášených 1817-1899 a zomretých 1807-1899.
Pod úpätím hradného vrchu Čičva, pri kostolíku Povýšenia sv. Kríža, stal v 19. storočí starobinec. V roku 1896 ho Andrej Hadik - Barkóczi premenil na školu, v ktorej dostávali základné vzdelanie deti z osady Podčičva. Neskôr chodili do školy v Sedliskách.
Ľudovú školu postavili v obci v roku 1903. Jej prvým riaditeľom bol Madarász, ďalšími Manajlov a Chlebáško. Obecná kronika spomína aj mená učiteľov Šimkov, Nevrkla, Belas a Chlebáško, ktorí tu pôsobili pred II. svetovou vojnou. V tomto období už bola škola dvojtriedna a od roku 1957 trojtriedna.
Nárast počtu žiakov si vynútil v roku 1970 výstavbu novej päťtriednej školy otvorenej už v roku 1973/74 a dodnes slúžiacej pre vyučovanie 1. - 4. ročníka.
Zvonica
Za zmienku stojí drevená zvonica osadená malým zvonom, ktorá stála od nepamäti v strede obce medzi cestou a potokom (v súčasnosti oproti domu Jána Fabiana). Zvonilo sa ráno, napoludnie a večer k Anjel Pána, pri pohreboch, povodniach a búrkach, pri smutných i radostných udalostiach. Posledným zvonárom bol Juraj Kopčo. V roku 1946 bola zvonica zlikvidovaná, o osude zvona nie je nič známe.
Keď bol Prešporok hlavným mestom Uhorska (DejinySK)
Prvenstvá v obci:
- 1. televízor v obci vlastnil v roku 1956 Juraj Rusin
- 1. auto vlastnil Michal Murín
- 1. motorku mal gréckokatolícky kňaz Kubek
- 1. vodičsky preukaz mal v roku 1938 Michal Gajdzik
- 1. mláťačku vlastnili v roku 1918 Židia Blum a Pernštajn
- 1. traktor vlastnil v roku 1935 Izidor Blum
- 1. rádio bolo v obecnej knižnici v roku 1939
- 1. Róm v obci bol pastier dobytka v 17.stor.
tags: #sedliska #rimskokatolicky #kostol