Možno sa nám niekedy zdá, že svätosť je rezervovaná len tým väčším, priebojnejším krajinám, ideálny je Rím, veď je to centrum kresťanstva. Našťastie, svätosť nie je obmedzená geografickými súradnicami ani rozlohou. Taliani či Nemci nemajú prednosť. Sme na tom rovnako, na rovnakej štartovacej čiare.
Obrázky svätých nechajme bokom a poďme k svätej realite. Svätá (ne)normálnosť je vskutku tým pravým, k čomu sme povolaní. Bez výnimky. Málokto dostane výsadu červeného diplomu mučeníctva či hrdinských skutkov, no všetci sme pozvaní ku každodennej vernosti. Nejde o mimoriadne veci, ale o vernosť v každodennej všednosti, povinnostiach, láske, ktorá je tvorivá, o poctivosť a zodpovednosť voči všetkým navôkol.
Ako povedal pápež Ján Pavol I.:
„Boh nechce, aby sme boli jednoducho iba dobrí; chce, aby sme boli celkom a celkom svätí. Ale chce, aby sme tú svätosť dosiahli nie robením mimoriadnych vecí, ale skôr obyčajnou, riadnou činnosťou. Mimoriadny musí byť iba spôsob, akým to robíme. Môžeme byť svätí aj na ulici, v úrade, v dielni; ide o to, aby sme si svedomito plnili povinnosti z lásky k Bohu a radostne, aby sa každodenná práca stala nie »dennou tragédiou«, ale skôr »denným úsmevom«.“
Robiť všetko s úsmevom a radosťou.
Slovensko je už jednou z mála krajín, kde je kresťanstvo vskutku väčšinovým náboženstvom, kde nie je núdza o vysluhovanie sviatostí či tradičné zvyklosti - ako prvé piatky, pobožnosti a iné. No vieme, čo slávime, či je to len z donútenia? Len preto, že sa to tak má robiť? Je v tom celom prítomné aj moje srdce?
MOTIVÁCIA | Modlitba, ktorá ti prinesie pokoj | Pokoj a Božia Sila
Cesta k svätosti
„Svätosť nie je to isté čo morálka. Môžete byť mravní, a nemilovať Boha. Môžete dodržiavať zákony, a nenávidieť suseda. Ježišovi nejde o to, robiť z ľudí farizejov. Našej slovenskej mentalite je to obzvlášť blízke: Najviac pozornosti venovať tomu, čo sa deje u susedov na dvore a neriešiť svoj špinavý. Najprv treba začať upratovať ten svoj a na dvory (životy) ostatných hľadieť s láskou a úctou.“
„Ľuďom môžeme urobiť nesmierne veľa dobrého bez slov, bez kázania, bez rozruchu, mlčky a dobrým príkladom,“ hovorí zakladateľ Malých bratov Ježišových Charles de Foucauld.
BUĎTE NORMÁLNI. „Keď chceme žiť naplno, musíme byť svätými,“ povedala veľká svätica Matka Tereza. Normálna svätosť či svätá nenormálnosť. Svätec - najrealistickejšie stvorenie na svete. Je síce fajn občas sa cítiť ako v nebi, prežívať Božiu prítomnosť na chválach či skvelých podujatiach, ale o tom to nie je. Svätosť je o prežívaní všednosti nevšedne. Nie extrémne, čudne, zvláštne, ale inak, ako diktuje dnešný svet. Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi. Svätci sú ľudia, ktorí Bohu dovolili, aby v ich vnútri obnovil svoj obraz. Objaviť perlu večnosti vo všednosti dní. Milovať deň za dňom. Konať všetko s pečaťou lásky. A to teda nie je med lízať.
Peniaze sú dnes vstupenkou takmer všade. Avšak ak túžiš po svätosti, plná peňaženka ti bude skôr na ťarchu. A nepomôžu ti ani „duchovné peniaze“. „Bože, pozri, čo som pre teba urobil, za to mi musíš dať svätosť. Veď všetko zachovávam, robím toľko dobrých vecí, urobíme teda výmenný obchod, čo povieš?“ Kúpiť si svätosť za 7 rokov dodržiavania prikázaní, 77 dobrých skutkov a 777 hodín modlitieb by sa možno niekomu páčilo, ale takto to nefunguje. Najväčšiu dôležitosť možno nezohráva to, čo Bohu dáme, ale či sme si toho ešte veľa nenechali pre seba. Svätosť možno nie je v prvom rade o tom, aké obety Bohu prinesieme, čoho sa zriekneme, či o pôste, askéze, umŕtvovaní, ale o otvorenosti srdca pre neho a láske k blížnemu. O nasledovaní Krista, kamkoľvek ma povedie. O vernosti aj na lúkach radosti, aj v tmavých dolinách.
Svätá Terézia z Lisieux, príklad svätosti v každodennom živote
Láska ako základ svätosti
MILOVAŤ. „Nechci nič iné ako milovať Boha a nechať sa ním milovať,“ povedala svätá Alžbeta od Trojice a dodala: „keď milujeme, nepatríme už sami sebe, ale Milovanému, a žijeme viac v Ňom ako v sebe.“ Milovať - Boha, druhých i seba samého. Milovať nielen tak polovičato a keď sa mi to práve hodí, ale totálne. Milovať nielen tých, ktorí lásku preukazujú aj nám. Milovať aj tých, ktorí nie sú nikým milovaní, aj tých, ktorí nami opovrhujú.
„Všetci sme pozvaní k svätosti a nie k tomu, aby sme boli akési kresťanské polotovary,“ povedal zosnulý otec biskup Rudolf Baláž.
Pápež František v apoštolskej exhortácii ,,Gaudete et exsultate - O povolaní k svätosti v súčasnom svete“ píše: ,,Čo chcem pripomenúť touto exhortáciou, je predovšetkým povolanie k svätosti, ktoré Pán predkladá každému jednému z nás; povolanie, ktoré sa obracia aj na teba: „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (Lv 11, 44; 1 Pt 1, 16). Druhý vatikánsky koncil to dôrazne podčiarkol: „Všetci veriaci v Krista akéhokoľvek povolania a stavu, vystrojení toľkými a takými spasiteľnými prostriedkami, sú Pánom povolaní, každý svojou cestou, na takú dokonalú svätosť, ako je dokonalý sám Otec.“
V Liste Hebrejom sú spomenuté rozličné svedectvá, ktoré nás oduševňujú: „Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou“ (Hebr 12, 1). Hovorí sa tam o Abrahámovi, Sáre, Mojžišovi, Gedeonovi a ďalších (porov. Hebr 11) a predovšetkým tam zaznieva pozvanie, aby sme si uvedomili, že sme „obklopení oblakom svätých“ (Hebr 12, 1), ktorí nás povzbudzujú, aby sme sa nezastavili na ceste a pobádajú nás, aby sme kráčali až do cieľa. Vy takisto máte poslanie: stať sa svätými, milovať Boha opravdivou a svojho blížneho milosrdnou láskou.
Dar poznania umožňuje duši odmaskovať falošnosť stvorení, odhaľuje ich prázdnotu a ukazuje, že ich jediným účelom je byť nástrojmi v Božích rukách. Dar rozumu pomáha pochopiť význam právd nášho svätého náboženstva. Dar rady obdarúvá dušu nadprirodzenou rozvážnosťou a umožňuje jej posudzovať rýchlo a správne, čo treba urobiť, a to najmä v ťažkých situáciách. Dar sily posilňuje dušu proti prirodzenému strachu a podporuje nás pri vykonávaní povinností. Dar nábožnosti plodí v našom srdci synovskú lásku k Bohu ako najmilujúcejšiemu Otcovi. Dar bázne voči Bohu nás napĺňa rešpektom voči Bohu, aby sme sa nebáli ničoho okrem toho, že ho urazíme hriechom. Dar múdrosti pokrýva všetky ostatné dary, podobne ako láska zahŕňa všetky ostatné čnosti. Múdrosť je najdokonalejšia z darov. Je zrejmé, že duša každého zo svätých bola naplnená Duchom Svätým. Vždy si brali k srdcu jeho vnuknutia. Nepredstavujú ľudí pochybností.
Učí nás dávať Bohu to, čo mu patrí. Ak si pokúšaný, volaj k svojmu anjelovi strážnemu. Chce ti pomôcť oveľa viac, ako ty dokážeš pomôcť hocikomu. Ignoruj diabla a neboj sa ho. Ak cítiš bolesť v srdci alebo výčitky svedomia v istej chvíli modlitby, zotrvaj v nej.
Ó, najsvätejší boží anjel, ktorého mi zveril Boh, vzdávam ti vďaky za všetko, čo dávaš môjmu telu i duši. Chválim a oslavujem ťa, že si sa znížil na zem, aby si mi pomáhal s trpezlivosťou vo viere a v boji proti všetkým útokom mojich nepriateľov. Buď požehnaná hodina, keď mi ťa Boh poslal, môj obranca a môj patrón. Ako poďakovanie za všetky tvoje skutky lásky ku mne ti ponúkam najvzácnejšie a najvznešenejšie srdce Ježiša a úprimný sľub, že odteraz ti budem poslušná a v hlbokej viere budem slúžiť nášmu Bohu.
„Ó, anjeli, anjeli, nedokážem urobiť nič. Všetci chváľte Lásku môjho Boha. Prinášajte Najvyššiemu Pánovi neustále modlitby a obete. Prinášajte Bohu ako obetu všetko, čo môžete, na zmierenie za hriechy, ktoré Boha zraňujú a za obrátenie hriešnikov. Takto prinesiete našej krajine mier. Ja som strážny anjel Portugalska.
Keď som jedno popoludnie kráčala do záhrady, môj anjel strážny mi povedal, aby som sa modlila za zomierajúcich.
Anjel strážny, pomocník na ceste k svätosti
Sme ako deti, ktoré potrebujú svojho majstra, aby nás utešoval a viedol. Vytrvajte, aby vás vychoval. Ako so synmi zaobchádza Boh s vami. Veď kdeže je syn, ktorého by otec nevychovával? Ak zostávate bez prísnej výchovy, v akej majú všetci podiel, ste cudzoložňatá, a nie ste synovia! A potom: mali sme telesných otcov, ktorí nás prísne vychovávali, a ctili sme si ich. Či sa nemáme tým viac poddať Otcovi duchov, a budeme žiť? Veď tamtí vychovávali len krátky čas, ako uznávali za dobré, On však pre naše pravé dobro, aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti. Pravda, nijaká prísna výchova, pokiaľ trvá, nezdá sa radostnou, ale žalostnou; potom však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.