Slovensko bolo v minulosti najmä vidieckou krajinou - väčšina ľudí žila na dedinách, a tomu prispôsobili aj svoje tradície či vianočné zvyky. Vianoce boli pre ľudí magické dni, v priebehu ktorých hrala symbolika ústrednú rolu. Mnohé z nich poznali už ľudia v 12. storočí a prežili až do prvej polovice 20. storočia.
V článku sa dozviete, prečo sa obviazal štedrovečerný stôl reťazou alebo prečo bol vianočný stromček zavesený na strope. Spoznáte staré i súčasné zvyky, jedlá a symboliku Vianoc na Slovensku.
Prípravy na Štedrý Deň
V minulosti sa prípravy na Štedrý deň začínali už skoro v noci. O jednej, druhej sa ženy budili a púšťali sa do prípravy jedla. Dôvod je jednoduchý: pred svitaním už museli mať všetko napečené a navarené, aby mali dostatok času na upratanie domácnosti. A muži? Tí narúbali drevo a nanosili vodu na celý deň. Počas obdobia Vianoc totiž platil nepísaný zákaz ťažkej fyzickej práce. Veď aj počas vianočnej večere mohol obsluhovať iba jeden človek. Zvyčajne to bola pani domáca.
Na Štedrý deň mala dôležitú symboliku i studená voda z potoka či riečky. Dievčatá si v nej ráno umývali tvár, lebo verili, že vďaka živej vode budú pekné a zdravé. Rovnako túto vodu dávali piť starým ľuďom - aby boli čo najdlhšie zdraví.
Keď sa dovečeralo, slobodné dievčatá mali ešte jeden zvyk: vybehli von z domu a triasli plotom.
Štedrovečerný Stôl a Jeho Symbolika
Keďže Slovensko bolo dlhé storočia najmä vidiecka krajina, peňazí tu veľa nebolo. Tomu zodpovedali aj jedlá. Samozrejmosťou každého štedrovečerného stola boli oplátky, med a cesnak. Oblátky sú symbolom tela Ježiša Krista, aj preto ich v minulosti piekli iba v kláštoroch. Neskôr túto výsadu získali učitelia.
A čo samotné jedlá? Tie záviseli tiež od vierovyznania, napríklad v rímsko-katolíckych domácnostiach musela byť večera pôstna - bez mäsa. Naopak, v protestantských bolo povolené aj mäso. Samozrejmosťou bola polievka, nebola to však vždy iba kapustnica. V rímsko-katolíckych rodinách bol počet chodov symbolický: 7 alebo 12, ako počet dní v týždni, resp. počet mesiacov v roku.
Rybu na štedrovečernom stole mali zväčša katolíci, opäť symbolicky. Nebýval to však vždy ortodoxne iba kapor, pokojne to mohol byť pstruh, úhor či vyza. Veľa chodov však bolo pripravených z obilnín a strukovín - rôzne pšenové, ovsené či cícerové kaše. Pri strukovinách ostali aj pri servírovaní tradičných prívarkov: najčastejšie fazuľový a šošovicový.
Ako vyzeral štedrovečerný stôl v minulosti? V prvom rade musel byť poriadne poumývaný, nechýbal na ňom ani tanier pre nečakaného hosťa - pocestného. Symbolickú úlohu tiež zohrával vianočný obrus: biely s červenou vzorkou a červeným vyšívaním. Červená farba sa na ňom nezjavuje náhodou - je to symbol ohňa, ktorý tiež znamenal očistu či ochranu.
Pri štedrovečernom stole sa tiež krájalo jablko. Ak bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo chorobu či smrť. V prípade, že bolo zdravé, taká mala byť i rodina.
A čo šupiny z kapra pod obrusom? Tento zvyk sa rozšíril najmä v mestách, a to pomerne neskoro - až v druhej polovici 19. storočia. V tomto období na vidieku zvykli dávať pod obrus skôr strukoviny, ktoré im mali priniesť bohatstvo.
Zaujímavosťou bolo tiež obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami. Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie. V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti. Symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom. Ľudia tiež verili, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí.
Vianočný Stromček v Minulosti
Prekvapením môže byť, že ide o pomerne novú vianočnú tradíciu. Síce už starí Slovania počas Vianoc používali pár vetvičiek z ihličnatého stromu, no stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia. Prichádza z Nemecka, a tak je súčasťou najmä šľachtických a meštianskych rodín. Napríklad na Orave či Kysuciach až 30. rokov 20. storočia.
A prečo je vianočný stromček ihličnatý? Starí Slovania verili, že všetko pichľavé - ako aj ihličky - ich ochráni pred zlými silami. V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá: bol ozdobený najmä slamou. Až neskôr prišli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú až v prvej polovici 20. storočia.
Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Prečo? Dôvod je prozaický: kvôli praktickosti. Vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené.
História stromčeka a obdarúvania
Súčasné Vianočné Zvyky a Tradície
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
- Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
- Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
- Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
- Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
- Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Vianočné Zvyky vo Svete
Mnoho tradícii sa od tých slovenských líši. Len málo kto vie, že obyvatelia našej obľúbenej dovolenkovej destinácie majú ako symbol Vianoc nie len ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách. Gréci rovnako majú vo svojich domovoch plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny 1x denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31.12.
Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24.12. u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6. januára. Tradičným vianočným symbolom na Ukrajine je tzv. Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24.12. a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.
O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista. V Holandsku je zvykom, že v polovičke novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5.
Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25.12. V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál.
V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky. Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8.11. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Je to papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova. Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
Tradičným zvykom v Peru je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom. V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24.12. sa konajú každé ráno vianočné omše. Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.