Čadca a Kysuce sú regióny s bohatou históriou a kultúrou, ktoré si dodnes uchovávajú svoje jedinečné tradície, najmä počas Vianočných sviatkov. Tento článok sa zameriava na históriu divadelného súboru v Čadci a na prehľad kultúrnych podujatí.
Divadelný súbor Jána Palárika v Čadci: 100 rokov tradície
Divadelný súbor Jána Palárika v Čadci (DSJP) si pripomína významné jubileum - 100 rokov svojej existencie. Pri tejto príležitosti uvádza v sobotu 8. novembra 2025 o 17.00 hod. na svojej domovskej scéne v Dome kultúry v Čadci premiéru hry Ivana Bukovčana *Kým kohút nezaspieva*.Divadelný súbor Jána Palárika (DSJP) pôsobiaci v Čadci, má na Kysuciach dlhoročnú tradíciu. Vznikol 16. októbra 1925 pod názvom Dramatický krúžok Palárik (neskôr Palárikov divadelný krúžok) a pôsobil ako autonómna zložka Miestneho odboru Matice slovenskej v Čadci (MO MS). Jeho predsedom bol J. Hranec, dramaturgmi J. Lacko a G. Kritzner a režisérom P. Jůzek. Prvou inscenáciou bola Hriešnica od F. Urbánka.
História a úspechy súboru
Rozmach divadelnej činnosti nastáva najmä po otvorení nového kultúrneho stánku - Palárikovho domu v roku 1928. Prvým mimoriadne úspešným predstavením na novej scéne, ktoré počas troch dní videlo viac než tisíc divákov, je Mahenov Jánošík v réžii P. Jůzka, v hlavnej úlohe s F. Polákom. K ďalším úspešným inscenáciám sa zaradili aj Scéna z karnevalového života, Žoržík (v hlavnej úlohe s Ondrejom Jariabkom), Bačova žena, Dni bez konca a ďalšie. V roku 1931 uviedol v réžii O. Jariabka Stodolovu hru Jožko Púčik a jeho kariéra. Do roku 1949 (zrušená činnosť miestnych odborov MS) naštudovali Palárikovci 83 inscenácií.Pokračovateľom divadelnej ochotníckej tradície sa v roku 1960 stáva Divadelný krúžok pri Osvetovom dome v Čadci. Vedú ho manželia Kováčikovci. V roku 1967 uvádza súbor - už pod názvom Divadelný súbor Jána Palárika - hru J. Barča-Ivana Mastný hrniec v réžii Antona Banduru. Súbor časom mení svojich zriaďovateľov, v roku 1975 zakotví pod krídlami Mestského kultúrneho strediska v Čadci (neskôr, od r. 1981 Dom kultúry). V roku 1969 získava súbor za Palárikovo Inkognito v réžii Viliama Roháčka striebro na 2.
- Anton Bandura: J.
- Viliam Roháček: J.
- Martin Kolesár: I. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva (1970), J. Solovič: Žobrácke dobrodružstvo (1971), J. Palárik: Drotár (1973), E. Štric: Všetci sa nevracajú (1975), C. Landa: Dlhý, Široký, Bystrozraký (1976), J. Solovič: Súhvezdie draka (1977), D. Furmanov: Čapajev (1978), M. Holková: Popoluška (1979), J. Barč-Ivan: Dvaja (1980), Š. Haláš: Vášeň (na motívy románu V. Huga Chrám matky Božej v Paríži, 1983), A. Kret: Na brehu priezračnej rieky (podľa románu R. Jašíka, 1984), P. Pecija: Uzol (1986), J. Solovič: Polnoc bude o päť minút (1987), Š. Halás: Pierot a Smrť (podľa románu F. Kožíka, 1988), I.
- Peter Kozák: Z.
- Miloš Čížek: L. Středa - V. Kubíček: Šišak a Hrčka (preklad A.
- Laco Kerata: L. Kerata a kolektív: Zlý duch (1990), L.
- Kuba Abrahamowicz: S. Mrożek - K. Abrahamowicz: Skupinová terapia len pre mužov (1993), F. M. Dostojevskij - K.
- Ľuboš Midriak: S. Chalupka - Ľ.
- Anton Šulík, C. Collodi - N. Slovák: Pinocchio (1996), J. Jesenský - N.
- Vlado Mores: N. V. Gogoľ: Ženba (1998), V. Mores: Tak to napíš, zlatíčko (2006), V. Mores: Predposledný súd (2008), G. Schwajda: Svätá rodinka (2010), V. Mores: Labyrint (2012), V. Mores: Ako išlo kysucké vajce do sveta (2013), A. P. Čechov, I. Stodola: Jožko Púčik a jeho kariérny rast (2015), Láska na trikrát (Pytačky, Medveď, O škodlivosti tabaku, 2018), V.
Zlatá éra súboru
Novodobú históriu a zlatý vek zaznamenáva súbor pod vedením martinského herca a režiséra Martina Kolesára, ktorý prišiel do Čadce v roku 1970. Počas takmer 30-ich rokov spolupráce s touto osobnosťou sa súbor prepracoval na slovenskú špičku a natrvalo sa udomácnil medzi najvyspelejšími ochotníckymi súbormi.Čadčianski ochotníci uviedli v réžii M. Kolesára 15 divadelných inscenácií. Toto mimoriadne plodné a dramaturgicky zaujímavé a podnetné obdobie prinieslo súboru nebývalé úspechy na okresných, krajských i celoslovenských súťažných divadelných fórach, niekoľkokrát zvíťazil aj na domácej Palárikovej Rakovej a exceloval aj na Scénickej žatve - najprestížnejšej prehliadke ochotníckych divadiel.
Významné inscenácie
Dodnes patria k nezabudnuteľným zážitkom hry Kým kohút nezaspieva, Žobrácke dobrodružstvo, Všetci sa nevracajú, Dvaja, Slučka pre dvoch, Vášeň, Na brehu priezračnej rieky, Pierot a Smrť. Súbor sa nebál ani realizácie náročných projektov, ako boli dramatizácie románov R. Jašíka (Na brehu priezračnej rieky), V. Huga (Chrám Matky Božej v Paríži) či F. Kožíka (Největší z pierotů). Najmenších divákov potešil rozprávkami Dlhý, široký a bystrozraký, Popoluška, O obuvníkovi Ondrovi a komteske Julinke (réžia P. Kozák).Palárikovci účinkovali nespočetnekrát nielen doma - na Kysuciach a na Slovensku, ale aj v Českej republike, Poľsku, Juhoslávii, Bulharsku a vo Francúzsku. Najvýraznejšími hereckými osobnosťami v tom období boli Eva a Jaroslav Baluchovci, Rudolf Dubovský, Peter Liščák, Milan Lukáč, Stanislava Bazáliková, Ľubomíra Hlaváčová, Peter Kozák, Ján Kasaj, Vanda Vojteková, Katarína Tomanová, Jaroslav Patyk, Ján Kasaj, Anton Čvapek, Milan Gacík, Peter Švábik, Katarína Kováčiková, Ivan Gajdičiar.
Ďalšie obdobia a spolupráce
V roku 1989 prišiel do DSJP profesionálny režisér z Bratislavy Laco Kerata a s výrazne omladeným súborom naštudoval dve autorské hry, Zlého ducha (1990) a Stretnutie nosorožcov (1991). Zlý duch zaznamenal aj zlatý úspech na Palárikovej Rakovej. V rokoch 1992 - 1994 súbor spolupracoval s výnimočnou osobnosťou, mimoriadne invenčným a vzdelaným poľským hercom a režisérom Kubom Abrahamowiczom, ktorý vniesol do kolektívu nového ducha a mimoriadne progresívne a originálne tvorivé postupy.Výsledkom spolupráce boli dve nekonvenčné inscenácie, ktoré predbehli svoju dobu - Skupinová terapia len pre mužov (na motívy próz S. Mrożka) a dramatizácia Dostojevského románu Zločin a trest. S Terapiou... súbor úspešne účinkoval na divadelných festivaloch v Poľsku i Rakúsku. Pôsobenie K. Abrahamowicza v súbore bolo veľkým prínosom nielen v profesionálnej, ale aj v osobnostnej rovine života členov súboru.
Kysucká divadelná scéna
V roku 1995 vznikla v Čadci ako súčasť Kysuckého kultúrneho centra Kysucká divadelná scéna (KDS), ktorá sčasti pracovala na profesionálnej báze. Bol to experiment Ministerstva kultúry SR a v tej dobe doslova „husársky kúsok“. Ochotníci z DSJP sa takmer automaticky stali jej súčasťou a za svoje výkony po prvýkrát dostávali, hoci len symbolickú, no predsa len mzdu. Bol by však omyl domnievať sa, že sa zrazu cítili byť profesionálmi. Pokora a skromnosť, ktorú mali v sebe zakorenenú, im aj naďalej zostala vlastná.KDS nadviazala spoluprácu so známymi žilinskými tvorcami - režisérom Antonom Šulíkom a dramaturgom Nikitom Slovákom. Pod ich taktovkou, ako aj pod vedením manažéra KDS Jána Kasaja, uviedla dve inscenácie - rozprávku Pinocchio (1996) a veselohru Ach, staré časy (1996, na motívy poviedok J. Jesenského). V rámci Slovenska, ale aj v Poľsku odohral súbor viac než 130 repríz, čo bola v tom čase nebývalá skutočnosť.
Návrat k tradícii
V roku 1998 bolo KKC, a tým aj KDS zrušené. Herci - ochotníci však zostali, vrátili sa k pôvodnému názvu - DSJP. Pre Kysuce i čadčianskych ochotníkov táto situácia znamenala výrazný krok späť. Nasledujúce roky poznačila tvorivá kríza, súbor si len ťažko nachádzal cestu na výslnie a istú dobu vôbec nepracoval. Opätovné oživenie nastalo v roku 2004, kedy sa do súboru vrátil režisér V. Mores. So súborom pracoval do roku 2023.Počas svojej novodobej existencie spolupracoval súbor s mnohými výnimočnými osobnosťami - nielen režisérmi, ale aj dramaturgmi, profesionálnymi hercami, dramatikmi, scénografmi, hudobníkmi, divadelným teoretikmi a kritikmi, kultúrnymi a osvetovými pracovníkmi, fotografmi.Slávnosti 100. narodenín súboru, ktoré si práve v týchto dňoch pripomíname, sa už mnohí členovia, tvorcovia a priaznivci súboru nedožili. Poďakovanie patrí všetkým Palárikovcom, tým súčasným, aj tým bývalým. Všetci tvorili a tvoria jeho jedinečnú históriu. Sú klenotom Čadce, Kysúc i Slovenska.
Prehľad kultúrnych podujatí
Kultúrny život v Čadci a okolí je bohatý a rôznorodý. Umelecké aktivity sú dôležitou súčasťou miestnej komunity, a to nielen v divadle, ale aj v hudbe a ďalších formách umenia.
| Dátum | Podujatie | Miesto | Čas |
|---|
| 26.5.2025 | koncert Mám hudbu rád TOUR 2025 | Považská Bystrica | 18:00 |
| 29.5.2025 | koncert Mám hudbu rád TOUR 2025 | Považská Bystrica | 18:00 |
| 30.5.2025 | EKOfest | Areál Slávia, Trnava | 19:40 |
| 28.6.2025 | Ivanka pri Nitre | Ivanka pri Nitre | 18:30 |
| 5.7.2025 | hody Veľká Lehota | Veľká Lehota | 22:00 |
| 6.7.2025 | hody | Dohňany | 15:00 |
| 23.8.2025 | Brezová pod Bradlom | Brezová pod Bradlom | 11:00 |
| 23.8.2025 | Klokoč, Slatinské Lazy | Klokoč, Slatinské Lazy | 19:30 |
| 12.11.2025 | MŠ Svätý Jur | Svätý Jur | 9:00 |
| 21.12.2025 | Hlohovec | Hlohovec | 18:00 |
tags:
#slovensko #cadca #rakova #na #vianoce