Brezno, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa rozkladá na obidvoch brehoch rieky Hron na úpätí Nízkych Tatier v Breznianskej kotline. Spočiatku sa oblasť utvárala ako poľnohospodárska jednotka, v neskoršom období tu dominovali i baníctvo, avšak napokon sa z Brezna stalo mesto, ktorého ďalšie smerovanie posunuli vpred remeslá a obchod. Mesto Brezno je právom označované za administratívne, hospodárske, ako aj kultúrne centrum regiónu Horehronie.
Historické jadro mesta, ktoré pripomína niekdajšiu slávu mesta, patrí medzi turistické lákadlá Brezna. Historickým centrom mesta Brezno je súčasné Námestie Milana Rastislava Štefánika. Námestie bolo vzhľadom na významné kultúrne a historické hodnoty vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Medzi najznámejšie a turistami najnavštevovanejšie pamiatky mesta patrí aj Evanjelický kostol a. v., ktorý patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefa II v roku 1781, ktorý povoľoval stavať protestantské chrámy mimo hlavných ulíc, bez veže a presbystéria.
Evanjelický kostol v Brezne.
Založenie a Výstavba
V roku 1781 požiadali občania mesta magistrát a neskôr cisára o povolenie verejných evanjelických bohoslužieb. 319 evanjelických rodín uskutočnilo zbierku na dôkaz solventnosti vydržiavať farára a učiteľa. V roku 1783 povolenie získali a zároveň požiadali o povolenie na výstavbu drevenej modlitebne. 14.3.1785 získali povolenie na stavbu kostola.
Základný kameň bol položený 4.júna 1785. V tom čase bol v Brezne farárom Ján Kuzmány. K vysväteniu kostola došlo v roku 1787.
Tento kostol patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria.
Významné udalosti a osobnosti
Do dejín kostola sa významným spôsobom zapísal Ján Chalupka, za ktorého účinkovania bol kostol obnovený a zväčšený po požiari a dostavaná bola i empora, kazateľnica a nový oltár. Za účinkovania Jána Chalupku bol kostol obnovený a zväčšený, postavená empora, kazateľnica a nový oltár.
Príbeh a posolstvo nezlomnej lásky Jána Havlíka
Významným pre kostol bolo 100. výročia jeho vysvätenia, kedy bol zakúpený nový trojmanuálový orgán so 42 registrami. Pri príležitosti 100. výročia založenia kostola bol v roku 1887 zakúpený nový trojmanuálový organ so 42 registrami od firmy Rieger z Krnova, ktorý je druhým najväčším organom z evanjelických kostolov na Slovensku.
V roku 1906 bola k východnej strane kostola pristavaná veža. V roku 1925 bola plytká sedlová strecha kostola prerobená na manzardovú, pokrytú medeným plechom.
Interiér Evanjelického kostola v Brezne.
Architektúra a interiér
Interiérovú výmaľbu v pastelových tónoch tvoria široké monochrómne pásy, lemujúce jednotlivé polia klenieb. V nábehoch klenieb nad festónmi sú kresťanské symboly - alfa a omega na otvorenej knihe, kríž s kotvou, tŕňová koruna s krížom, kalich a biblia.
Na južnom prístennom pilieri je obraz Ukrižovaný, olejomaľba na plátne od Jakuba Stundera zo začiatku 19. storočia.
Pamätná tabuľa farárov
Novou ozdobou evanjelického chrámu v Brezne je pamätná tabuľa s menami zborových farárov pôsobiacich v Brezne, ktorú slávnostne odhalili v nedeľu 23. augusta. Medzi významnými osobnosťami cirkevných a všeobecných dejín sú do kameňa vytesané aj mená farárov novodobej histórie ako Matej Tasler či Dušan Fabricius, ktorých okrúhle výročia úmrtia si pripomíname v tomto roku.
Martin Rázus a jeho pôsobenie v Brezne
V čase príchodu Martina Rázusa do Brezna bola politická situácia v meste i Breznianskom okrese úplne iná ako na začiatku storočia. Hoci Martin Rázus ako politik pôsobil na celoštátnej úrovni, politická situácia v meste mu nemohla byť ľahostajná. Veď aj breznianski politici boli jeho cirkevníci. A nie hocijakí. Viacerí z nich boli členmi mestskej rady.
Skrátka a dobre, nebolo žiadnym tajomstvom, že breznianska fara je dobrá „stanica“, nielen svojou tradíciou (Ján Kuzmány, Ján Chalupka), ale aj finančne. Takýto cirkevný zbor si mohol dovoliť slušne zaopatriť aj svojho farára.
Príbeh a posolstvo nezlomnej lásky Jána Havlíka
Ekonomická situácia zboru
Podľa sčítania obyvateľov sa v roku 1930 hlásilo k evanjelickému náboženskému vyznaniu v Brezne 1 676 obyvateľov mesta. Nie všetci však boli aktívnymi členmi cirkevného zboru a nie všetci platili cirkevnú daň. Tá v rokoch pôsobenia Martina Rázusa v Brezne predstavovala 200 korún ročne a znamenala príjem do pokladne zboru vo výške od 23 do 25-tisíc korún.
O dobrej ekonomickej kondícii breznianskych evanjelikov svedčí skutočnosť, že aj v čase hospodárskej krízy si z daní a darov dokázal zbor zabezpečiť všetky potreby na svoju bohatú činnosť.
Významní evanjelici vo vedení mesta
Vo vedení mesta sa vyše sto rokov nepretržite striedali len samí evanjelici ako napríklad Ján Černák, Samo Lopušný, Ondrej Šramko, Ján Slabeycius, Dušan Lichard, Michal Zibrín, Štefan Faško, Emil Kusý. Martinovi Rázusovi to bolo jasné, takže v správe za rok 1931 s vďakou konštatoval: „Pokladám si za česť pripomenúť pri tom láskavosť mesta Brezna, prejavenú v odhlasovaní podpory ako minulého, i tohto roku voči cirkvi našej.
Dejiny farnosti v 16. až 19. storočí
V prvej polovici 16. storočia sa na Slovensko rozšírila reformácia z nemeckých krajín. Jej myšlienky našli svoju živnú pôdu najskôr v banských mestách na strednom Slovensku. Keďže väčšina obyvateľstva mesta Brezna prijala Luterovo učenie, ako takí prevzali kostol aj faru pravdepodobne už v roku 1553.
Až do príchodu piaristov bol kostol aj fara v rukách evanjelikov. Ďalší evanjelickí kňazi v Brezne boli: Samuel Mielik 1595, Melicher Roháč 1620, Peter Šesták -Sexty 1623, Michal Chmelius 1643, Rehor Lány 1644, Dávid Lány 1652, Ján Milochovský 1670.
Evanjelici a Tolerančný patent
Po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. dostali evanjelici v roku 1785 povolenie postaviť si murovaný chrám, ale bez veži. Za farára bol povolaný Ján Kuzmány. V roku 1830 bola postavená zvonica na námestí.
Prehľad dejín breznianskej farnosti
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1553 | Evanjelici preberajú kostol a faru |
| 1673 | Odchod evanjelického farára Jána Milochovského |
| 1785 | Povolenie na stavbu murovaného chrámu |
| 1787 | Vysvätenie kostola |
| 1887 | Zakúpenie nového organu |
Evanjelický kostol v Brezne je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj symbolom histórie, kultúry a náboženského života mesta a regiónu Horehronie. Jeho bohatá história a architektonická hodnota ho robia dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
tags: #slovensky #evanjelicky #kostol #v #brezne